MÔJ BLOG - MOJA TERAPIA

Ahojte! Tak som späť s článkom, v ktorom si vylejem svoje myšlienky, ktoré mi momentálne víria hlavou. Dnes som bola odviezť sesternicu k mojim rodičom a pri asi hodinovom rozhovore s mojím otcom u nás pred domom som si uvedomila, alebo skôr pripomenula, aké terapeutické je pre mňa písanie sem, na blog. 

Možno viete, možno nie, že mám za sebou dve terapie u psychológa. To znamená dve obdobia rôznych časových úsekov, počas ktorých som navštevovala psychologickú poradňu. Prvý krát som k nemu začala chodiť na prelome novembra a decembra 2015, keď som bola psychicky tak trochu na dne. Ako som spomínala v tomto poste, jeho pomoc som vyhľadala po rokoch trápenia, kedy som nebola schopná nadviazať žiaden normálny vzťah a nevedela som sa ľuďom otvoriť, pustiť si ich do svojho vnútra. City som mala akoby umŕtvené, ale zároveň som sa veľmi nepríjemným spôsobom dokázala na niekoho falošne naviazať. 

5

HUSBAND DOES MY MAKEUP | VIDEO

Ahojte! Keďže sa to tu v poslednej dobe hemžilo tehotenskou tématikou, rozhodla som sa dať vám od nej pauzu a zabŕdnuť trochu do beauty a humoru, s videom "Husband Does My Makeup" challenge! 

Túto challenge sme síce nestihli ešte kým sme ju mohli nazvať "My Boyfriend Does My Makeup", ale stihli sme ju ešte pred pôrodom. Aj to je úspech! Ani neviete, ako sa z toho teším! Je to totiž videjko, o ktoré ste si u mňa na instagrame písali odkedy ste Viktora u mňa na videách videli prvý krát a ja som ho takisto chcela natočiť, aby som otestovala, ako dáva pozor keď mu rozprávam o tých mojich dievčenských šminkových radostiach. Síce som ho musela trochu prehovárať, ale myslím, že to stálo za to. Čo poviete? 

1

2 WEEKS TO GO | OUTFIT

Vest: Tally Weijl | Dress: Boohoo | Hat: Nelly.com | Shoes: Gate | Sunglasses: Pull & Bear | Watch: Daniel Wellington

Čo sa týka fotenia outfitov, ako som už spomínala, naozaj som si nemyslela, že sa odo mňa nejakých naozaj tehotenských dočkáte. Prvé mesiace, tie zimné, som poriadne nevedela, čo na seba a naozaj som nenosila nič foteniahodné. No a o tom, že som sa pred objektívom s kilami navyše necítila úplne komfortne, nemusím snáď druhý krát ani hovoriť. Po tom, čo ste mi však na instagrame vychválili posledný tehotenský outfit, som sa rozhodla nafotiť ešte jeden. Taký môj úplne najtypickejší. 

Tieto šaty sú snáď zo všetkých maxišiat, ktoré mám, najpohodlnejšie a cítim sa v nich najlepšie. Viem, že je veľa iných tehuliek, ktoré preferujú skôr voľné strihy a oversized oblečenie, no ja som pravý opak. Pretože v takýchto obtiahnutých veciach sa cítim aspoň trochu sexy. A to ja proste potrebujem. Priznám sa, že mi pri upravovaní týchto fotiek nebolo všetko jedno a ťažko sa mi vyberali nejaké použiteľné, s ktorými by som bola 100% spokojná. Teda fotky sú podľa mňa geniálne nafotené, problém som mala skôr sama so sebou. Už je to takmer 20 kíl, ktoré som pribrala a stále si na ne neviem úplne zvyknúť. Keby ste mi na začiatku tehotenstva povedali, že sa vôbec dá toľko pribrať a že to čaká práve mňa, neverila by som vám. Vysmiala by som vás. A teraz vysmievam samú seba. Po tom, čo som sa chvíľu nechala tými kilami zatlačiť k nízkemu sebavedomiu, som sa nejak spamätala a naučila som sa nejak sa nad ne povzniesť. Keď už mám potrebu ich adresovať, robím to s humorom. Čo iné mi zatiaľ ostáva? Humor pôjde bokom až po pôrode a šestonedelí, kedy príde na radu tvrdý režim a drina, pretože do augusta mám v pláne vyzerať tak, ako predtým, ak nie o niečo lepšie.

Ďalší kúsok oblečenia, po ktorom siaham stále častejšie, sú vestičky. Z čisto praktických dôvodov, aby som zakryla odhalené ramená. A tretím kúskom, ktorý je na mojej hlave posledné dva týždne vidieť stále, je tento klobúk. Mám ho už takmer rok, ale nikdy som ho veľmi nenosila. Bohužiaľ, v tehotenstve sa mi začali tvoriť lupiny, mastiť hlava oveľa rýchlejšie, ako doteraz a úprimne? Nechce sa mi vlasy umývať každé dva dni, preto siaham po tejto pomôcke na bad hair days. K tomuto outfitu som si obula tieto tenisky na podpätku, aby moje nohy pôsobili aspoň trošku dlhšie. Viem, že to je kúsok, ktorý mnohí odsudzujú, ja mu však celkom fandím, pokiaľ podpätok nie je príliš viditeľný. Tieto tenisky sú asi jediné topánky na podpätku, ktoré môžem s takmer 20+ kg nosiť a ani po pár hodinách ma nohy nebolia.

Ak ste detailisti, určite ste si všimli, že z prsteníku na ľavej ruke mi zmizli zásnubák, ak obrúčka. Rozhodla som sa dať si ich pred pôrodom pre istotu dole, keby sa mi náhodou rozhodli či už pred, alebo počas pôrodu, napuchnúť ruky. Je to úplne prvý krát, čo som ich od svadby dala dole! Nosím ich však, ako môžete vidieť na fotkách, na retiazke na krku. Neviem si predstaviť, že by som ich len tak odložila doma a nemala pri sebe. Keďže som mala na evente, kde som pred fotením bola, k outfitu hnedú kabelku, požičala som si Viktorove hodinky, ktoré som mu kúpila k zásnubám. Sú to jeho svadobné. A zistila som, že vyzerajú celkom fajn aj na mojej o niečo menšej rúčke. Čo poviete? Aj keď, bohvie ako budú vyzerať, keď nadobudne ruka svoju bežnú veľkosť, niekedy po pôrode.

Toto som teda ja, 2 týždne pred predpokladaným pôrodom. Ako by povedali američania, "ready to pop". Inak už sa celkom teším, keď si tieto šaty oblečiem po pôrode a budem porovnávať ten rozdiel.

Čo poviete na takúto "tehu-fashion"? Môže byť? 

●

When it comes to shooting outfit posts, as I mentioned some time ago, I didn't really think there would be any real pregnancy ones here. The first couple of months, in winter, I didn't even know what to wear and I never wore anything photo-worthy. Also, I was not feeling that good about myself, so posing in front of a camera was not really something I wanted to do. However, after I got so many compliments on this pregnancy look on instagram, I decided to go for another one and show you my most worn pregnancy dress. 

Out of all my dresses, this is probably the most comfortable one and the one I feel my best in. I know that there any many other pregnant women, who prefer wearing loose clothes during their pregnancy, I however prefer the opposite, because in fitted clothes, I can at least feel a little sexy. A feeling I desperately crave, especially while being pregnant. To be honest with you, it was not that easy for me to edit these pictures and choose a couple, which I would be a 100% happy with. I mean, the pictures themselves are beautifully shot in my opinion, however, I have a problem with myself in them. I have gained almost 20kg by now and I still haven't gotten completely used to. If you would have told me that it is possible to gain this much and that I would be one of the women who have gained such weight, I would have laughed at you. Now, I laugh at myself. There has been a time when I felt depressed and my self esteem has been extremely low,  but I have gotten my act together and started to accept this change. If I feel the need to address my weight now, I do it with humour. What else can I do? However, the humour will go right out the window after the first couple of weeks after I give birth and will be substituted by a hardcore regime, since I want to be back in my old shape by August, if not better. 

Another piece of clothing I reach for almost daily are vests. For practical reasons - to cover my shoulders. And the third thing I wear more and more often is the hat. I have it for almost a year now, but have not worn it much. However, since I've gotten dandruff during my pregnancy and also, my hair gets oilier much faster, I choose to wear the hat if I am not feeling that good about my hair and am lazy to wash it too often. I decided to wear these heeled sneakers with this look, because they make my legs look a little longer. I know that many people don't like these kinds of sneakers, however, I think that they are the perfect solution for short-legged people like myself. Although I only like the ones where the heel is not very visible. These are really comfortable and are the only shoes with heels which I can wear with my 20+ kilos and my feet don't hurt even after a couple of hours. 

You might have noticed that my engagement and wedding rings are gone from my fingers. I decided to take them off before I go into labour, since I am not sure if I won't get bloated or something. It's the first time I took them off since the wedding. I put them on a necklace and wear them every day, because I just can't imagine not having them with me at all times. Since I was at a PR event before we shot these pictures, I was wearing a brown bag as well and paired it up with this watch, which I gave to Viktor as an engagement gift. He also wore the watch to our wedding. I think that it looks good on a women's arm as well, don't you think? 

So this is me, 2 weeks before I am supposed to give birth, ready to pop. By the way, I can't wait to wear this dress after the baby is born to compare the difference. 

What do you think about this "preggo-look"?

4

ČO SI BALÍM DO PÔRODNICE?

[Scrollujte na spodok celého postu pre konkrétny zoznam, ktorý som pre vás vytvorila na stiahnutie + video s tým, čo som si zbalila ja.]

Balenie na dovolenky neznášam a tým pádom som sa nehrnula ani do balenia vecí do pôrodnice. V tomto prípade ma obťažovali ešte ďalšie aspekty, okrem balenia ako takého - nevedela som, čo si vlastne mám zbaliť, kde tie veci zohnať a pri väčšine som ani nevedela, čo sú zač. Poďme však pekne od začiatku. 

Prvým krokom bolo zorientovanie sa v tom, čo si mám vlastne zbaliť. Jedna vec je to, čo vyžaduje pôrodnica ako taká. Potom si musíte utriediť v hlave, čo dodatočne potrebujete pre svoj vlastný komfort. A samozrejme, je tu ešte aj kopec inšpiračných zoznamov na internete, ktoré vám budú radiť, čo si máte zabaliť so sebou. To sa mi nakoniec podarilo a spísala som si taký vlastný, krátky zoznam. 

V druhom rade som musela veci zo zoznamu pozháňať. Všetko, čo si beriem do pôrodnice, som buď dostala, alebo objednala online - cez online shop Dr.Max, alebo z nemeckého Amazonu. 

A v neposlednom rade som si musela zohnať vhodnú tašku, keďže doma sme mali len jednu vyhovujúcu a tú používa Viktor na veci do posilky. No a samozrejme, nakoniec mi neostávalo nič iné, ako sa zbaliť. Myslím, že 37. týždeň je taký ideálny čas. Nakoniec som sa rozhodla zbaliť do dvoch tašiek. V jednej budem mať veci na pôrod ako taký a v druhej zas veci, ktoré sa mi zídu na izbe počas pobytu v pôrodnici. 

0

QUICK & HEALTHY BREAKFAST TIP: BANANA PANCAKES

Ahojte! Keďže môj posledný tip na raňajky zožal väčší úspech, ako som čakala, rozhodla som sa s vami zdieľať ďalší. Tentokrát trochu menej zdravý, ale v podstate to záleží najmä od toho, čo si na palacinky naložíte. Aj keď sa dajú spraviť naozaj len z dvoch ingrediencií - banánu a vajíčok, osobne preferujem túto verziu, s trochou ovsených vločiek, viac. 

●

Hi guys! Since my last breakfast tip has been pretty successful with you, I decided to share another one with you. This time, it's a little less healthy than the last one, although that mainly depends on the topping you choose. Even though they can only be made with just two ingredients - banana and eggs, I personally prefer the oat flakes version more. 

1

MOJE POCITY Z PÔRODU

"Ako sa cítiš?" bola asi najčastejšia otázka, ktorú som v tehotenstve dostávala. Druhá v poradí bola tá, či sa bojím, prípadne či sa teším na pôrod. Vždy keď sa ma niekto spýtal tú prvú variantu, bola som trochu prekvapená, pretože pôrodu sa naozaj nebojím a ani chvíľu som takýto pocit nemala. Skôr sa naňho teším, som zvedavá, čo to bude. Patrím síce k ľuďom, ktorí sú nervózni z nepoznaného a musím sa priznať, že nejakú dávku nervozity v sebe mám, to je jasné. Ale zároveň si myslím, že som sa pripravila ako najlepšie sa dá a spracovala som svoju hlavu tak, aby som si nevytvárala zbytočný stres, ktorý by neprospel ani mne, ani bábätku, ani prebiehajúcemu pôrodu. Niekedy sa proste viem ovládnuť a povedať si - chill, je to v pohode. A myslím, že to tak bude aj pri pôrode. Uvidíme, ako to budem hodnotiť, keď už bude po ňom, každopádne, tu je najnovšie video na tému mojich pocitov z pôrodu ešte pred ním. 

0

5 RANDOM FACTS ABOUT ME

Ahojte! Tento článok som chcela napísať už vtedy, keď sa instagramom šíril tag s podobným názvom, no akosi som sa k nemu nedostala. Teraz som sa k nemu odhodlala, aby som vám o sebe prezradila niečo viac. Som zvedavá, ktoré z týchto faktov ste už poznali a či vás niektorý z nich prekvapil. A keďže vám o sebe prezrádzam málo známe informácie, rozhodla som sa, že vám ukážem aj pár starších fotiek z roku 2012, ktoré sú z natáčania bonusového faktu. Ak máte takéto články radi, určite si prečítajte aj 5 otázok a odpovedí o mojom vzťahu s Viktorom.

●

Hi guys! I've been wanting to post something like this back when instagram was full of the random facts tag, but I never managed to finish it. Now, I have finally written down 5 random facts about me and I can't wait to see if you have known any of them, or if some of these facts actually surprised you. And since I am already telling you some lesser known stuff about me, I decided to also show you a couple of pictures from 2012, which are from the shoot of the bonus fact. If you like these kinds of posts, make sure to also check out the 5 relationship questions post. 

NIKDY SOM NEJEDLA MÄSO 

Moji rodičia sa stali vegetariánmi ešte predtým, ako som sa narodila. Mame mäso nikdy nechutilo a otec to vyskúšal a vydržal, už takmer 30 rokov. Dokonca som chodila do vegetariánskej škôlky a aj keď mi mäso ponúkali niektorí členovia rodiny, či rodičia kamarátok, odmietala som ho. Napriek tomu, že mi ho rodičia nikdy nejak nezhnusovali, ja som si k nemu vytvorila odpor. Žiadneho mäsa som sa asi do svojich 13tich rokov nedotkla, neskôr len kvôli mačkám. Keď pri mne niekto jedol napríklad kura, dvíhal sa mi žalúdok .. takže si asi viete predstaviť, aké príjemné pre mňa boli obedy v školskej jedálni a prečo som na ne v tercii (7. trieda) prestala chodiť a začala som si variť sama. Teraz už v pohode zvládam pohľad na mäso a dokonca ho Viktorovi rada pripravujem, aj keď vlastne netuším, čo robím, či to robím správne a ako chutí výsledok. Nikdy ma nelákalo mäso ochutnať a nemyslím si, že ma to niekedy lákať bude. 

Mimochodom, keďže do mňa od malička ľudia "hustili", že by som mäso mala jesť, alebo ho aspoň ochutnať a mne to vždy prekážalo, zakladám si na tom, aby som nikomu nevnucovala vegetariánstvo. Myslím si, že to, ako sa človek stravuje, je jeho vlastná voľba a nemal by mu do toho nikto iný kecať. 

I'VE NEVER EATEN MEAT 

My parents became vegetarians before I was born. My mom never liked the taste of meat and my dad tried it and stuck with it for almost 30 years now. I even went to a vegetarian pre-school and when some of my family members or parents of my friends offered me meat, I refused to eat it. Even though my parents never made a point of saying that meat was disgusting, or something similar, I always thought of it as such, since I can remember. I didn't even touch any piece of meat until I was like 13 and the first time I did, it was because of cats. When someone ate chicken in front of me, I felt sick .. so you can imagine how I must have liked our school lunches, when meat was all around me. That's why I stopped going to them in seventh grade and started cooking my own lunch at home. I've gotten more accepting of meat in time and I also like preparing it for my husband. Even though I don't really know what I am doing and if I am doing it right and how the result tastes. I was never tempted to taste meat and I don't think I will ever want to try it. 

By the way, since people have been telling me that I should eat or at least try meat since I was little, I never try to tell others they should be vegetarian. I think that it's everyones personal choice, what they eat and nobody should be telling someone else what to eat. 

0

AKO (NE)SPOLUPRACOVAŤ S BLOGERMI (VOL.2)

Ahojte! Ako som spomínala v tomto poste, tému problematických spoluprác firiem s blogermi som sa rozhodla spracovať aj vo videoforme. Konečne som videjko dostrihala a rozhodla som sa ho hneď aj zverejniť. Som zvedavá, čo naňho poviete. Prajem vám príjemné sledovanie! 

4

ZAPÍJANIE NARODENIA DIEŤAŤA

Najspokojnejšia som, keď sme spolu len ja, on a Whiskey (pes) a nemusíme takéto témy vôbec riešiť ♥ 

Prvý krát som počula o "zapíjaní narodenia dieťaťa" pred približne dvoma rokmi, keď mi jeden kamarát rozprával o tom, ako bol piť s niekým, komu sa v ten deň narodilo dieťa. Bola som zmätená. Nikdy predtým som o tomto zvyku nepočula a veľmi dobre si pamätám, že som sa ho vtedy pýtala, že či to je normálne, že chlap sa ide ožrať s kamarátmi, zatiaľ čo žena je v pôrodnici s novorodencom a spamätáva sa z pôrodu. Mne to totiž normálne neprišlo a stále nepríde. 

Možno to súvisí s tým, že v mojej rodine sa alkohol nepil a nepije a preto som o takýchto zvykoch doma nikdy nepočula a tým pádom mi prídu cudzie. Možno je to tým, že si pôrod, ale aj "popôrodie", predstavujem ako rodinnú udalosť. Tým samozrejme nemyslím to, že chem mať v pôrodnici celú svoju rodinu. Myslím si však, že by to mal byť čas, ktorý by sme mali stráviť spolu. Ja, manžel a bábätko, ak to okolnosti umožňujú. Nie nadarmo som sa rozhodla pre pôrodnicu, kde sú návštevné hodiny od rána do večera a ak to umožňuje kapacita nemocnice, môže tam manžel prespať. A patrične si za to priplácam. Neviem si totižto predstaviť, že by som bola v cudzom prostredí, odkázaná iba na pomoc cudzích ľudí, po takej emočne namáhavej udalosti ako je pôrod. Viem, veľa žien to zvládlo a je to viac-menej normálne, keďže väčšina slovenských pôrodníc funguje presne takto, ale ja osobne si to teda neviem a ani nechcem predstaviť. 

17

MOJE TEHOTENSKÉ DO'S AND DON'TS

Ahojte! Nedávno som natočila video, v ktorom som hovorila o pár DO's & DON'Ts tehotenstva. V skratke, spísala som si pár vecí, ktoré som v tehotenstve robila správne a odporučila by som ich aj ďalej a pár vecí, ktoré bpli zbytočné, alebo ktoré ľutujem. Určite je toho viac, čo by sa dalo napísať a som presvedčená, že každé tehotenstvo je iné a preto so mnou nebudete vo všetkom súhlasiť. Toto sú moje poznatky a ja veľmi dúfam, že aspoň niekomu pomôžu. Tu sú v skrátenej, písomnej verzii. Na konci článku nájdete aj spomínané video.

3

BLOGER ROKA 2018

Prišiel máj a s ním okrem letného počasia aj súťaž Bloger roka 2018. A ja som sa po minuloročnom úspechu rozhodla opäť prihlásiť. Takto pred rokom som blog do súťaže prihlasovala s malou dušičkou do kategórie nováčik. Napriek tomu, že som v Nasklee od začiatku verila, uvedomovala som si, že blog som mala spustený ledva dva mesiace a preto som nevedela, aká veľká je moja šanca dostať sa do Top 10. Nakoniec som sa tam dostala a umiestnila som sa na krásnom 5. mieste. Môj fotoreport z minulého roka nájdete v tomto článku. 

Tento rok som blog prihlásila do kategórie Life, keďže sa na blogu okrem fashion a beauty venujem aj témam spojeným s tehotenstvom a celkovo sa venujem tomu "životu" ako takému. A to, či sa dostanem do Top 10, tentokrát záleží od počtu hlasov, ktoré dostanem, čiže v podstate od vás, čitateľov môjho blogu. Na rozdiel od minulého ročníku sa hlasuje prostredníctvom SMS a z jedného čísla sa dá poslať 5 SMSiek (či už jednej blogerke, alebo viacerým). 

Hlasuje sa SMSkou v znení BLOGER(medzera)47 (to je moje poradové číslo) na číslo 6661, prípadne z Českej republiky na číslo 87652. Hodnota spätnej SMS je 0,50 Eur a výťažok z hlasovania poputuje nadácii Križovatka, ktorá šíri povedomie o syndróme náhleho úmrtia dojčiat. 

Samozrejme, budem vám neskutočne vďačná, ak sa rozhodnete za môj blog zahlasovať. Okrem komentárov, feedbackov a vašich správ sú to totiž práve takéto oficiálne súťaže, ktoré ma dokážu motivovať a posúvať ďalej.

A ak by ste náhodou nechceli všetkých 5 hlasov venovať mne, mám pre vás aj tipy na blogy, ktoré si každý hlas zaslúžia: Alexxiewstyle, Lusyliana, Saja Frey, Dorota&Greta, MiniDiamondBlog, Právne pre rodiča, Nie je túra bez Štúra

1

AKO (NE)SPOLUPRACOVAŤ S BLOGERMI

Keď som sa nad touto témou začala zamýšľať, mala som v pláne natočiť pár instastories, kde by som sa k nej vyjadrila a to bolo všetko. Nechcela som však len tak bľabotať prvé, čo ma napadne a tak sa rozhodla spísať si pár bodov a takisto sa spýtať iných blogerov, youtuberov a influencerov na instagrame, aké sú ich negatívne skúsenosti týkajúce sa spoluprác s firmami. O chvíľu som mala toľko spísaného, že som si uvedomila, že na instastories by bolo tejto témy škoda a preto som sa rozhodla spracovať ju ako v článku, tak aj vo videu. Video pridám na blog samozrejme tiež, keď ho budem mať spracované.

7

QUICK & HEALTHY BREAKFAST TIP: YOGURT WITH MÜSLI & FRUIT

Ahojte! Osobne som nikdy nebola veľkým milovníkom raňajok a to z jedného jednoduchého dôvodu. Spánok mi bol prednejší, ako jedlo. Ak som však mala napríklad ráno čas a voľnú kuchyňu, rada som si dopriala napríklad chlebík vo vajíčku, alebo müsli. S Viktorom sme sa však na určitú dobu vzdali raňajok úplne, pretože sme praktizovali takzvaný intermittent fasting. Čo to je, sa môžete dočítať napríklad v tomto článku na refresheri. 

S tehotenstvom však prichádzal hlad skôr ako o druhej, kedy sme boli zvyknutí jedávať obed a tak som opäť začala raňajkovať. Žiadne veľké experimenty sa však nekonali, pretože ráno som ešte lenivá a tak siaham po rýchlych, no aj tak chutných alternatívach. Väčšinou volím aletrnatívu sladkých raňajok a práve tieto, ktoré vám predstavím dnes, patria k mojim obľúbeným.

●

Hi guys! I've never been a big breakfast lover and that is for one, simple reason. I valued sleep more than food. However, if I had time on a weekend morning and a free kitchen for myself, I used to make french toast, or müsli at least. With Victor, we stopped eating breakfast alltogether, as we were into intermittent fasting. If you don't know what it is, you can have a look at this link. 

However, when I got pregnant, the hunger came a lot earlier than at 2pm, which was the time we usually ate out first meal of the day, lunch. So I started breakfasting again, but since I am usually pretty tired in the mornings, I don't go for anything big or elaborate. A simple and quick, but healthy breakfast, is enough for me. I usually decide in favour of sweet breakfast and this one is definitely one of my go-to's. 

0

I FOUND LOVE

fotila Alex Kinova

Nemyslím si, že patrím medzi ľudí, ktorí by niekedy mali núdzu o lásku. Od malička som mala dostatok rodičovskej lásky, aj keď sme si ju nikdy veľmi nevyjadrovali slovami. U starých rodičov som bola vždy zavalená láskou a náklonnosťou a kamarátov som tiež nikdy nemala problém si nájsť. 

Keď som bola mladšia, prešla som si pár vzťahmi a áno, vždy v nich nejaká tá láska bola. Mladá, nevyspelá, pobláznená láska. Taká, ktorá vždy po čase vyhorela, v mojom prípade to bolo v drvivej väčšine po pol roku. Potom prišli také vážnejšie lásky, ale aj s nimi spojené sklamania. Síce nie som fanúšik pojmov ako "zlomené srdce", ale neviem, ako inak to nazvať. Áno, aj tým som si prešla. Tak naozaj asi len raz, ale poznačilo ma to na dlhé roky dopredu.

3