Search This Blog

by Petra Dzvoníková

May 1, 2018

I FOUND LOVE


fotila Alex Kinova

Nemyslím si, že patrím medzi ľudí, ktorí by niekedy mali núdzu o lásku. Od malička som mala dostatok rodičovskej lásky, aj keď sme si ju nikdy veľmi nevyjadrovali slovami. U starých rodičov som bola vždy zavalená láskou a náklonnosťou a kamarátov som tiež nikdy nemala problém si nájsť. 

Keď som bola mladšia, prešla som si pár vzťahmi a áno, vždy v nich nejaká tá láska bola. Mladá, nevyspelá, pobláznená láska. Taká, ktorá vždy po čase vyhorela, v mojom prípade to bolo v drvivej väčšine po pol roku. Potom prišli také vážnejšie lásky, ale aj s nimi spojené sklamania. Síce nie som fanúšik pojmov ako "zlomené srdce", ale neviem, ako inak to nazvať. Áno, aj tým som si prešla. Tak naozaj asi len raz, ale poznačilo ma to na dlhé roky dopredu.


Vtedy som prvý krát v živote začala pociťovať absenciu a potrebu lásky. Tých už vyššie spomínaných druhov lásky som mala dostatok, ale stále som cítila, že chcem mať po svojom boku niekoho, kto by mi dal ten jeden, konkrétny spôsob, ktorý mi tak chýbal. Hľadala som však na zlých miestach, v zlých ľuďoch, zlým spôsobom. Tak veľmi som chcela k niekomu patriť, nájsť tú svoju polovičku, ktorá by mi dala lásku, akú som vyžadovala, až som sa v tom stratila. 

V tej dobe som zabudla vyslovovať slovo "milujem". Možno to znie smiešne, ale ja som naozaj mala problém tento výraz vypustiť z úst nahlas. Proste to nešlo. Aj pre mňa jednoduchšie a menej významné "ľúbim ťa" začalo byť problémom. Po niekoľkých neúspešných pokusoch nájsť si, resp. úspešne rozvinúť nejaký vzťah, som sa tak trochu zosypala. Dostala som sa do stavu, kedy som nedokázala byť medzi ľuďmi, v práci som si vybavila na vyše mesiac home office a zahrabala som sa do práce. Za mesiac som spravila asi 98 hodín nadčasov, čo mi k lepšiemu stavu mysle vôbec nepomohlo. Potrebovala som ju však zamestnať niečím iným, ako negatívnymi myšlienkami. A takisto som si v tej dobe hľadala psychológa. 

Našla som a začala som k nemu chodiť. O terapii vám detailnejšie porozprávam v nejakom inom článku, teraz len v skratke poviem, že to bolo pár mesiacov intenzívneho zaoberania sa svojou minulosťou, svojimi pocitmi, strachmi, jednoducho - sebou a svojím vnútrom. Za tú dobu som sa toho o sebe naučila neskutočne veľa a hlavne som opäť našla lásku a rešpekt voči samej sebe. A to bol ten kľúč ku všetkému ďalšiemu, čo nasledovalo. 

Viktor sa mi páčil už nejaký ten čas, ale keďže som bola práve uprostred terapie, sústredila som sa na seba a nejak aktívne som sa s ním o nič nepokúšala. Okrem toho, on mal v tej dobe dosť svojich milostných eskapád a ja som sa nepotrebovala do ničoho montovať. Časom sa mi však páčil stále viac a viac a tak som si povedala, že by možno nebolo zlé trochu sa mu dostať pod kožu, zistiť, čo je vlastne zač. Pretože napriek tomu, že sme boli kolegovia, on toho o sebe veľa nenahovoril a stalkovať facebooky a instagramy nie vždy postačuje, však? Často sa mi podarilo chytiť si rovnakú šichtu, ako mal on a tak som ho pomaličky spoznávala lepšie. Rozprával mi o svojich románikoch a ja som sa mu, napriek tomu, že som oňho načínala mať záujem, snažila radiť. 

Po nejakej dobe sa mi podarilo presvedčiť ho, aby sme sa spolu (v rovnakých dátumoch) prihlásili na služobnú cestu do Nemecka. Priznávam, to už môj záujem oňho rapídne stúpol a ja som chcela vedieť, či by sme sa vedeli posunúť "o level vyššie". A služobka bola predsa ideálna príležitosť, či nie? No a potom som presvedčila môjho nadriadeného, aby nás na služobku poslal v rovnaký dátum a keď už sme na nej boli, presvedčila som ďalšieho nadriadeného, aby nás tam nechal ďalšie dva týždne. Čo vám poviem? Keď chcem, viem, ako dosiahnuť to, čo chcem. No a na služobke už to išlo samé. Zjavne som teda nebola jediná, kto mal o toho druhého záujem. 

Najprv to bolo čisto fyzické, ale veľmi skoro to prerástlo v niečo viac. Nebránila som sa tomu, ale zároveň som sa tomu už nepoddávala tak, ako som to robievala v minulosti. A takisto som bola sama sebou, bez nejakej masky, alebo pretvárky. Predtým som sa totiž často snažila štylizovať do predstavy, akú som si myslela, že objekt môjho záujmu má. S Viktorom to bolo iné. Neskrývala som svoje negatívne stránky a odovzdala som sa mu presne taká, aká som. 

A ono to proste nejak zafungovalo. Z fyzickej príťažlivosti sa stala zaľúbenosť a časom sa z toho stala láska. Láska, ktorú som roky predtým tak zúfalo hľadala. Teraz však z rovnice odišlo práve to zúfalstvo a ja som konečne dokázala byť pre svojho partnera rovnocenným "protějškom". Naučila som sa opäť vysloviť to dlho odmietané "ľúbim ťa" a po dlhšom čase aj celým mojim vnútrom odmietané "milujem ťa". Ale to už veľmi predbieham. Napriek tomu, že sme sa dali dokopy neoficiálne už trochu skôr a oficiálne až o niečo neskôr, začiatok nášho vzťahu datujeme od 1. mája. Ten dátum som vybrala preto, že bol praktický - ľahko zapamätateľný a navyše sviatok. Bola to nedeľa, v ktorú sme sa po druhý krát vrátili po dvojdňovej pauze na Slovensku na služobku a ja som už vtedy vedela, že z nás niečo bude. Že tentokrát to nebude jeden z tých vzťahov, ktoré by ma po čase prestali baviť, alebo v ktorých by som si silou mocou vynucovala lásku a pretvarovala sa, aby som ju dostala. 

Vedela som, že toto je niečo viac. Možno by som vtedy nepovedala, že takto o dva roky neskôr budem písať tento článok ako Viktorova žena, v 8. mesiaci tehotenstva. A možno aj áno. Neviem, nespomínam si. Veľmi skoro som si však bola istá, že toto je tá láska, ktorú som tak dlho hľadala. Tá naozajstná, hlboká láska. Láska, ktorá medzi nami bude navždy. Samozrejme, že sa bude časom meniť, formovať. Už teraz je úplne iná, ako bola na začiatku. Ale o tom to je. My dospievame, náš vzťah dospieva a s ním aj ten cit, ktorý k sebe prechovávame. Milujem ho, so všetkým, čo to obnáša. Milujem ho aj keď sa hádame, aj keď sa rehoceme na primitívnych vtipoch, aj keď stojí pri mne v ťažkých chvíľach, aj keď mi nechce povedať, prečo sa hnevá. Milujem ho v bežný deň, aj dnes, na naše výročie 

3 comments:

  1. Pekné napísane❤

    ReplyDelete
  2. Téda, tolik upřímnosti, tak krásně sepsané, miluju na tomhle článku všechno - text, fotku, nadpis ❤ A ta slovenština je v tvým podání tak nádherná, nikdy dřív se mi tolik nelíbila :))

    ReplyDelete

Fun

Education

Podcasts