ZA KAŽDÝM EUROM SÚ MASTNÉ VLASY A MINIMUM PRIATEĽOV

Ahojte! Dnes ma kopla múza a dnes má tá múza aj meno - Viki aka @twixina na instagrame, ktorej sa niekto spýtal v otázkach, aké to je, mať taký business. Ak náhodou neviete, o čom je reč, Viki je zakladateľkou MyLuxBazar, bazáru s luxusným tovarom, v rámci ktorého sa venuje aj personal shoppingu. Jej odpoveď na otázku bola nasledovná: Je to sen a zároveň tvrdo vydretý! Nič mi nespadlo z neba .. za každým jedným zarobeným Eurom sú doslova nonstop tepláky, mastné vlasy, neskoré zaspávanie, minimum priateľov, žiadne kino, masáže, dámske jazdy, párty, mesto, kopec nervov a takmer žiadny osobný život .. ale opakujem, je to SEN. 

Viki má tak ako aj ja malú dcéru, ktorá len teraz oslávila dva roky a je mi teda inšpiráciou aj v tom, ako sa dá zvládať budovanie a úspešné vedenie businessu a zároveň materstvo. 

Keď zverejnila túto odpoveď, okamžite so mnou zarezonovala. Veď to som bola prednedávnom ja! Chcela som napísať, že som si odopierala rôzne stretnutia a zábavy, ale v skutočnosti by som klamala. Ja som si nič odopierať nemusela, ono ma to totiž ani nijak nelákalo. Svoj čas som delila medzi prácu (do ktorej počítam prácu pre MK, ale takisto svoje videá, instagram, blog, rôzne blogerské eventy) a rodinu a tak mi to vyhovovalo. Preto som hovorila, že nemám kamarátov, pretože som sa so žiadnymi aktívne nestretávala. 

V poslednej dobe som však zo svojej "work ethic" akosi upustila, začala som viac času tráviť inak ako prácou, často sme večer ukončili spoločným sledovaním telky, aj keď to nemám veľmi v láske a keď si to spätne premietnem, extrémne som upustila zo svojich pracovných aktivít. Ono je to jednak preto, že v práci toho máme veľa a často robím viac, ako môj dohodnutý počet hodín, ale aj preto, že som začala uprednostňovať iné aktivity ako ostatnú prácu. A tak mi stojí youtube kanál, na blog toho taktiež veľa nepribúda a občas sa mi stane, že ani na instagram nemám čo postovať. Niekto by si možno povedal, že je dobré takto vypnúť, ale ja sa na seba za to dosť hnevám. Pretože pracovať na niečom a potom len tak na mesiac, dva poľaviť nie je okay. 

Zároveň som začala počúvať hlasy z môjho okolia ktoré tvrdili, že treba mať kamarátov, treba sa chodiť stretávať s ľuďmi, treba sa socializovať. A áno, občas mi to padlo dobre, pokecať s niekým, alebo sa stretnúť s človekom, s ktorým som sa dlhšie nevidela. Ale zároveň boli dni, alebo situácie, kedy viem, že by som toho doma kopec postíhala a ja som dala prednosť "zábave", ktorá mi v konečnom dôsledku nič nedala. A to nie je okay. Opäť sa mi potvrdzuje, že by som mala počúvať seba a nie iných ľudí. Čo sa síce povie ľahko, ale každý sa v tom podľa mňa občas stratí. 

Hovorí sa, že ľudia by si mali vedieť nájsť čas na seba a svoje záľuby, že by mali vedieť vypnúť. A ja som hľadala tento "čas na seba a vypnutie" všade možne a akosi som zabudla na to, že tým časom bola pre mňa práve práca. Písanie na blog, tvorba a strihanie videí .. Neviem presne, kedy som sa takto "stratila", ale som rada, že som si to teraz vďaka Viki uvedomila. 

Je okay, ak má človek dámske jazdy, chodí na wellnessy a má záľuby, ktoré nijak nesúvisia s jeho prácou, ale zároveň je úplne v poriadku, ak je mojou záľubou práve práca a na kamarátov, či známych si nájdem čas naozaj len vtedy, keď chcem (a nie zo slušnosti), alebo keď to naozaj potrebujú. A ak s manželom nebudeme tráviť spoločný čas hovadinami, ale raz za čas si "rezervujeme" dva dni len pre seba, kedy nebudeme pracovať a budeme sa venovať len sebe, prípadne našej dcére. A ostatné dni budeme makať, aby sme sa posunuli v našich kariérnych životoch. 

A tu ma zas inšpirovala Evka (@radostjevolba), ktorej sa niekto pýtal, ako zvláda dieťa, domácnosť a sociálne siete naraz. Na čo ona odpovedala, že má ešte aj prácu a takisto ďalšie hobby. A nie je z toho v strese, len v zhone. "Nespím nikdy s Eliášom cez deň. Aj keď som príšerne unavená, radšej urobím čosi užitočné pre seba/domácnosť/prácu. Plánovanie je pre mňa základ. Každú voľnú chvíľu, kedy sa nemusím hrať s Eliášom, využívam." 

Ja som tiež fungovala vždy na plánovaní. Preto sa už teším, keď od januára zas začnem používať môj The Žurnál a budem mať krásne prehľadne naplánované dni. A takisto si veľmi prajem, aby som sa dokázala vrátiť k svojmu režimu že buď cez deň nespím so Sárkou, alebo keď už to naozaj nezvládam, tak si s ňou ľahnem, ale za to dokážem prepracovať večer až do noci. Pretože ja som taký nočný pracant, vtedy sa mi robí najlepšie, mám kľud a pohodu. 

Takže aby som to nejak uzavrela .. myslím si, že je dôležité, aby sme robili to, čo cítime, že je pre nás správne. Ak sa niekto chce po pôrode venovať svojim deťom a byť mamou na plný úväzok a nerobiť nič iné, je to úplne v poriadku. Ak je to to, čo chce. A takisto je úplne okay počas rodičovskej pracovať, budovať si kariéru, venovať sa sociálnym sieťam a ak je to nutné, alebo ak to človeku vyhovuje, spoľahnúť sa občas na pomoc starých rodičov, alebo kohokoľvek iného. Tak ako nikoho neodsudzujem za to, že dal dieťa do jaslí, aj keď si to ja neviem predstaviť, tak isto si myslím, že by nikto nemal odsudzovať to, že je niekto "len" mamou.  A rovnako by sa nemali ľudia na niekoho pozerať cez prsty len preto, že dá prednosť práci pred kávičkovaním s kamarátkami. 

A ak sa náhodou nachádzate v bode, prípadne stave, že robíte jedno, ale chceli by ste robiť druhé, ako Evka správne poznamenala: "Kto chce, hľadá spôsoby a kto nie, hľadá dôvody." A to je svätá pravda.  Tento článok slúži primárne pre mňa samú na to, aby som si mohla pripomenúť, na čom záleží a že to, že práca patrí k mojim top prioritám je úplne v poriadku, ale dúfam, že možno inšpiruje aspoň jednu/jedného z vás k tomu, aby sa pohol tým či oným smerom.