VIANOCE - STRES, ALEBO POHODA?

Ahojte. Dnes som nemala v pláne písať článok, ale tak ako vždy, proste to na mňa nejak prišlo. Je 23. decembra a ja sa ešte vôbec necítim vianočne. Vonku je 6 stupňov, prší. A aj keď sa každý deň nejakým spôsobom zapodievam s darčekmi, alebo vianočným jedlom a od všadiaľ na sociálnych sieťach na mňa vyskakujú Vianoce (môj profil nie je výnimkou), tak to na mňa ešte nepreliezlo. Dúfam, že to príde zajtra, keď budem konečne variť, Viktor so Sárkou snáď poupratujú, odložíme mobily a počítače s prácou a budeme sa rodinkovať. Možno im dovolím aj zapnúť telku s vianočnými rozprávkami, aby mali tí moji dvaja telkopozerači radosť. 

Zároveň však nepociťujem ten stres, ktorý som spoznala pár rokov dozadu v období, kedy som Vianoce fakt neznášala. 

Keď som bola malá, na Vianoce som sa tešila, najviac asi na darčeky, ak mám byť úprimná. Mala som však rada aj to, keď sme išli večer k babke a na druhý deň zas k druhej babke. Páčilo sa mi, že sme sa vždy pekne obliekli a malo to pre mňa celkom milú atmosféru. Neviem, či som niekedy naozaj verila na Ježiška, na to si naozaj nespomínam, ale pamätám si jedny Vianoce, kedy som mala dojem, že sa naozaj stalo niečo "magické", keď sa pod stromčekom rozhorela sviečka a ja som netušila, ako sa to stalo. Veľakrát som sa zamýšľala nad tým, aj po rokoch, ako to naši spravili a vlastne doteraz som to nevypátrala. 

Potom si pamätám na Vianoce, počas ktorých som prichytila mamu, ako dáva pod stromček darčeky kým sa my chystáme. Bola som na seba pyšná, že som ju prichytila pri čine, ale ona z toho teda nadšená nebola a povedala, že som jej pokazila Vianoce. Po ostatné roky sme sa teda už na žiadneho Ježiška nehrávali .. 

A potom prišla puberta, väčšie vnímanie toho, čo sa deje okolo mňa a doma, zapájanie aj mňa do všetkých aktivít a s tým aj vianočné nervy aj stres. Nebavilo ma rozkladať stromček a zdobiť ho. Najhorší bol rok, keď bola moja najlepšia kamarátka v USA a ja som to cez tie Vianoce tak nejak horšie prežívala. Vtedy som sa tuším pri večeri rozplakala, že som nešťastná, že nenávidím Vianoce, lebo sa stále len hádame, brecháme po sebe a vôbec to nie je o tom pokoji a kľude, o ktorom by to malo byť. A odvtedy sa to celé akosi zvrtlo. 

Doma sme si inak podelili úlohy, ja som prebrala časť varenia, nemusela som zdobiť stromček a celkovo sme to prispôsobili tomu, aby sme boli všetci stotožnení s našimi úlohami. 

Odkedy sme sa dali s Viktorom dokopy, tak som sa nevedela dočkať spoločných Vianoc. Prvé dva roky sme síce neboli spolu celý deň, ale večer sme vždy ukončili spoločne. A keď sa narodila Sárka, čakali nás prvé spoločné Vianoce. A na tie som sa tešila ako malé dieťa. Ako si spravíme vlastné rodinné tradície, len a len naše. Priznám sa, že minulý rok to nebolo úplne podľa mojich predstáv, pretože som sa rozhodla začať variť 23. večer, zrovna vtedy, keď bol Viktor vonku s kamarátmi a s plačúcim dieťaťom na rukách to nebola žiadna sranda, ale Štedrý večer ako taký už bol super. Síce tiež nešiel úplne podľa plánu - Sárka zaspala, kým sme si začali rozbaľovať darčeky a tak sme si zdriemli aj my s ňou - na zemi, pod stromčekom, ale malo to svoje čaro. 

No a tento rok som si povedala, že sa naozaj pokúsim vôbec nestresovať, neponáhľať, neriešiť. Darčeky som mala poriešené už dosť dlho dopredu, balila som ich priebežne, 22. večer som ich dozdobovala. Okay, jeden darček (rovnaký pre celú rodinu) mi ešte chýba a nemám ho ani ako dokončiť, ale to sa porieši. Musí. Nejak. 

Každopádne, na Štedrý deň nemám v pláne robiť nič, len aktivity týkajúce sa Štedrého dňa. Chillovať. A teším sa. Teším sa na jedlo, teším sa na Sárkinu radosť z darčekov, lebo už aj z tých mikulášskych bola viac nadšená, ako som čakala. Teším sa na pohodový deň aj večer. Budú to prvé Vianoce, ktoré bude Sárka tak naozaj vnímať a ja si dávam za cieľ spraviť ich pre ňu čo najčarovnejšie a najkrajšie a najpohodovejšie, ako sa len bude dať. Bez zbytočného stresu, naháňania sa, komandovania a podobne. 

Ako vnímate Vianoce vy? Je pre vás toto obdobie skôr stres, alebo pohoda?