Search This Blog

by Petra Dzvoníková

February 3, 2020

INTENT VS. IMPACT



Ahojte! Po dlhej dobe ma kopla múza na napísanie článku napriek tomu, že by som mala strihať nový podcast, prípadne venovať sa baleniu na zajtrajšiu služobku. Lenže ja už tretí deň rozmýšľam nad tým, čo sa odohralo po tom, ako som po evente Superbloger 2019 vyhodila von story práve o tomto evente, konkrétne o tom, že ocenenie dostala aj blogerka Maťa (smartbeauty.sk), ktorá sa do súťaže neprihlásila. 

Story som nepísala na základe toho, že by som jej do nedopriala z hľadiska toho, či si to zaslúži, alebo nie. Patrím k ľuďom ktorí jej blog navštevujú pravidelne a neraz som práve jej profil označila na instagrame ako za jeden z mojich najobľúbenejších, keďže si vážim prácu ktorú robí, veľa som sa vďaka nej naučila a myslím si že to, čo robí, robí výborne. Do súťaže sa však zapojiť nerozhodla napriek tomu, že k tomu bola vyzývaná. Tá story však nebola adresovaná jej, pretože ako som spomenula aj v dodatočnom vysvetlení, na jej mieste by som sa po vyhlásení zachovala rovnako.



Story som napísala na základe toho, že mi ocenenie niekoho, kto sa do súťaže ani nezapojil, prišlo nefér. Pripadá mi to ako odkaz súťažiacim z danej kategórie, že to nerobia dosť dobre a preto musí byť ocenený niekto iný. 

Zatiaľ čo mne prišla jedna správa, kde bolo napísané že danej osobe to síce pripadá divné, ale Maťa si cenu aj tak zaslúžila a desiatky takých, kde so mnou ľudia súhlasili v tom, že to zo strany poroty, či z organizačného hľadiska nebolo úplne OK, Mati prišli správy presne opačného charakteru. O tom, že to bol z mojej strany hejt, že si seriem do huby v tom, že kritizujem hejterov ale sama to robím (rozdiel medzi tým na čo poukazujem ja vs. to čo som spravila ja si vysvetlíme inokedy) a že to bol podraz a neviem čo ďalšie. Prečo som Maťu v príspevku označila? Pretože som alergická na to, keď sa tieto veci riešia poza niekoho chrbát. 

Jednalo sa o verejnú súťaž, verejné odovzdávanie cien a už priamo na evente sa nad faktom, že cenu vyhral človek, ktorý sa do súťaže neprihlásil, divne ksichtilo viacero ľudí. A mne už pri odchode domov bolo jasné, že budem prvá, ktorá sa k tomu vyjadrí verejne. Práve preto, že nechcem byť pokrytec. Aby som to neriešila poza kohokoľvek chrbát som k tomu napísala na stories a Maťu som označila práve preto, aby sa to k nej nedostalo od nejakej tretej strany štýlom "hentá píše toto o tebe a ani ti to nenapíše priamo". Preboha veď na tom evente náš bolo vyše 300 a bolo by smiešne tváriť sa, že sa tam takáto kuriozita neodohrala. Niektorým to pripadalo úplne v poriadku, niekomu nie. To je snáď normálne, že máme na takéto veci rozdielne názory, nie? Že jeden v tom vidí pozitívny odkaz toho, že Matina práca je lepšia ako kohokoľvek iného z blogerskej scény a preto bola vytvorená špeci kategória ocenenia a niekto iný v tom vidí nespravodlivosť voči tým, ktorí sa do súťaže prihlásili. Môžeme mať na to rozdielne názory a takisto si myslím že je v poriadku ich vyjadriť. Samozrejme slušne, bez nadávok a osobných útokov. 

No ale poďme k pointe tohto príspevku a tou je téma "intent vs impact". Často som sa už zamýšľala nad tým, čo je dôležitejšie. Intent (úmysel), alebo impact (dôsledok)? A práve pri tejto situácii som sa nad touto témou zamyslela opäť. Pretože napriek tomu, že mojím cieľom nebolo ublížiť Mati, očividne sa mi to podarilo. V princípe ide o to, že nie vždy sa váš úmysel stretne s tým, čo povieme/spravíme a to má vplyv na to, ako to druhú stranu ovplyvní. Nedá sa vybrať si, ako niekto na to, čo spravíte, zareaguje. Čiže ak niečo nemyslíme zle, ešte to neznamená, že to druhú stranu neraní. Všetci pochádzame z iného prostredia a vnímame svet inak na základe našich tzv "social identities". 

Jediné, čo v tomto prípade môžeme spraviť ak sme na strane toho, kto niekoho ranil je to, že sa ospravedlníme. A to by som rada spravila. Pretože to v tomto prípade považujem za dôležité. Môžem vysvetľovať svoj úmysel koľko chcem, ale mal dopad aký mal. Maťa, ak toto čítaš - veľmi ma mrzí, že som ti svojimi slovami pokazila radosť z výhry. Naozaj mi je to veľmi ľúto, tvoju prácu si nesmierne vážim a rovnako ako mnohé iné blogerky/sledovateľky považujem tvoj blog za najlepší na Slovensku. 

A tak isto by som sa rada vyjadrila aj k Veronike (specialeditionlife), ktorá celý event organizovala: Nesmierne si vážim, že si sa na to dala, odviedla si skvelú robotu, bol to event na úrovni a zaslúžiš si uznanie. Si skvelá žena, pracovitá a patrí ti môj obdiv. Koniec koncov - ak by som ti v tomto čo si sa rozhodla robiť nefandila, nevenovala by som celý diel podcastu práve súťaži a tebe ako inšpiratívnej žene. Mrzí ma, ak som ti mojím feedbackom na event pokazila radosť, alebo ti ublížila. Rozhodne to nebol môj zámer. 

Rovnako ako nevieme ovplyvniť to, aký vplyv majú naše slová či činy na niekoho, rovnako nevieme ovplyvniť ani to, či naše ospravedlnenie príjmu. 

Ako som spomínala vyššie, nad témou intent vs. impact sa zamýšľam už dlho, najmä vo vzťahovej rovine. Často sme sa s Viktorom dostávali do situácie, kedy jeden z nás nedokázal priznať, čo naše slová či činy spôsobili tomu druhému. Myslela som si, že raz budem mať jasno v tom, ktorá z týchto dvoch vecí je nadradená tej druhej, ale stále som na to neprišla a nie som si istá, či na túto otázku vôbec existujú odpovede. 

Občas mám pocit, že dnešná spoločnosť dáva vyšší význam práve tomu "impactu" a toho, kto nejakú krivdu spôsobí tak trochu démonizuje. Bolo napríklad nespočet situácií spomínaných v amerických médiách, kedy niekto povedal niečo s rasistickým podtónom bez toho, aby si to uvedomil a ľudia ho išli ukameňovať. A to sú práve situácie, kedy si treba uvedomiť, aký bol ten pôvodný "intent" a namiesto démonizovania tomu človeku ukázať, čo spravil zle, poučiť ho. Príklad takej situácie je napríklad to, keď sme s mojím kamarátom, ktorý je slovák - černoch, prišli do rýchleho občerstvenia v menšom slovenskom meste a predavač sa ho spýtal, ako dlho už je na slovensku a ako to, že vie tak dobre na Slovensku. Ja pevne verím, že ten človek nemal žiaden zlý úmysel v tom, čo povedal, ale niekto by to mohol pochopiť ako podprahový rasizmus. Je na mieste toho človeka hneď odsúdiť ako rasistu? Alebo ho poučiť a vysvetliť mu, prečo jeho otázky nie sú úplne v poriadku? 

Myslím si, že by to malo byť 50:50. Uznať "impact" na toho, koho sa to dotýka a takisto uznať "intent", s ktorým bola daná vec povedaná/spravená. Povedzme si to na príklade partnerského vzťahu. Ak by mi Viktor povedal, niečo, čo by mi ublížilo bez toho, aby to bol jeho úmysel tak by mal uznať, že mi ublížil. A tak isto by som ja mala uznať, že jeho úmysel nebol ublížiť mi. 

Myslím si, že tak ako vo všetkom ostatnom je aj táto dilema "intent vs. impact" proste o nejakej zlatej strednej ceste. Samozrejme, aj tu sa však treba pozerať na veci, o ktorých často hovorím a to je forma. Pretože môžeme mať dobrý úmysel, ale ak to podáme ako assholes, o to ťažšie bude pre druhú stranu uveriteľné, že náš úmysel nebol zlý. Teraz už opäť narážam na hejty, ktoré vidíme na sociálnych sieťach dennodenne. A teda akokoľvek by sa niektorí ľudia chceli tváriť, že to, čo som napísala je hejt, tak s akoukoľvek sebareflexiou, ktorú mám, im toto tvrdenie uznať proste nemôžem. Tak isto ako keď niekto napíše "tváriš sa ako jebnutá", tak sa to nebude dať považovať za konštruktívnu kritiku. 

Takže toľko z mojej strany nie len k tomu, čo sa dialo posledné tri dni, ale aj k tomu, k čomu som sa vďaka týmto udalostiam opäť v mojom premýšľaní dopracovala. Myslím si, že je dôležité vyjadrovať svoj názor a stáť si za ním, ak ho považujeme za opodstatnený, ale takisto je dôležité vcítiť sa do druhej strany a vedieť sa ospravedlniť a priznať si svoj podiel viny na tom, ak niekomu ublížime. Mňa to v tomto prípade mrzí o to viac, že sa tento "spor" alebo ako to nazvať týkal žien, ktoré si za ich prácu cením a viackrát som to prízvukovala aj prostredníctvom sociálnych sietí. Vedela som, že s mojou story asi nebude každý súhlasiť, ale naozaj som si nemyslela, že to niekto bude vnímať ako osobný útok či už proti Mati, alebo Veronike. Ani neviem, ako tento post ukončiť .. asi len tým, že som rada, že aj vďaka takýmto veciam som donútená k zamysleniu sa nad samou sebou a nad tým, či sú veci, ktoré robím, správne a aj keď ich za správne považujem, tak môžu mať na niekoho iného negatívny dopad. 



  


2 comments:

  1. Téda, priznám sa, že som nemala ani potuchy, že sa odohralo niečo takéto. Každopádne sa asi prikláňam k tvojmu názoru, no musím povedať, že do celej situácie až tak dobre nevidím. :)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    ReplyDelete
  2. Zaujimalo by ma, ci sa ku "kauze" vyjadrila alebo vyjadri organizatorka sutaze?
    Pre mna nie si udavac (hejter uz vobec), ale ten maly chlapec, co zakrical
    ako jediny, ze cisar je nahy.. pravidla su pravidla, nie? Napr. ja nechapem,
    preco socialne siete vyhrala vo food kategorii blogerka, ktora sa predovsetkym
    foti s kupenym jedlom. Ano fotky su krasne, ona je sarmantna, ale to predsa nie je
    food blogging.

    ReplyDelete

Mama

Beauty

Vlog