Search This Blog

by Petra Dzvoníková

January 28, 2019

PREČO PLAČEŠ?


Pondelok, 3:45 ráno

Ešte nie sú ani 4. Od 23, kedy sme si ľahli, som už asi 5. krát hore a teraz pre zmenu neviem zaspať. Som nahá, pretože moje tričko bolo totálne ľadové, premočené od mlieka, náhradné je kvér cez celý byt. Mám dojem, že by som zmrzla, kým by som preňho prišla. A čo horšie, možno by sa zobudila Sára. A to už by som asi fakt mala totálny mental breakdown. Zmáčané totiž nemám len to tričko, ale aj tvár od sĺz. 

Od 23 ju mám viac-menej prisatú na mne. Každý pokus odložiť ju do postieľky končí neúspechom, buď hneď, alebo mi dopraje aspoň chvíľkovú nádej, že by tam mohla vydržať. Samozrejme, nevydrží .. Pri poslednom kojení a následnom pokuse uložiť ju mi došli nervy. Odložila som ju, vyzerala že spí. Odišla som na WC a kým som stihla spláchnuť, už bol krik. Rovnaký scénár, ako keď som ju ukladala na spanie o deviatej. Dala som jej do rúk vankúš, začala  sa s ním zabávať a bľabotať. Položila som hlavu na rám postieľky a nedokázala som udržať slzy.  Stála pri mne a brblala, čakala som už len kedy príde rev. Viktor sa jej spýtal, prečo nespí. Robí hrdinu a hovorí, že s ňou pôjde do obývačky. Odmietla som. Aj o tom sme sa včera povadili a stačili mi výčitky za to, že si dovolím pospať si, keď je s ňou on ráno hore. 

Beriem ju zas k nám a plačem. Viktor sa ma pýta, že prečo.  Moje emócie sú preňho nepochopiteľné, nič nové. Odpovedám, že preto, lebo som nevyspatá a mám ju vkuse na sebe, mám premočené tričko a nevládzem. Ževraj si asi zvykla byť pri nás a preto nechce byť v postielke. Wow, skvelá conclusion, tlieskam. Preto nemám plakať? Mám sa z toho tešiť? Pozerám prvýkrát na hodinky. 3:45. Preboha, to ešte nie sú ani 4?! Kojím. Vyzliekam si tričko po tom, čo sa sama odpojí a zisťujem, že spať na bruchu by sa v tej teraz už ľadovej handre nedalo. Že či mi má ísť pre nové. Nie, ďakujem. Už bol tíšiť psa, keď si aj ten zmyslel, že je ráno, nech si ľahne a spí. 

Sára spí. Odťahujem sa, zaujmem spaciu polohu. Na kraji postele, hlavou udriem do krabice, ale ležím. Bez fyzického kontaktu! Viktor hovorí, že sa mu nepáči, ako má Sára hlavu. Odpovedám, že nech ju napraví, ak sa mu nepáči a ak ju zobudí, nech si ju nakojí sám. Zaspí. Obaja spia. Ja nedokážem. Pod perinou mi je horko, odokrytej bez trička mi je zima. Tlačí ma vankúš. Sára dýcha moc nahlas. Len nech on nezačne chrápať, preboha! V hlave mi víri tento text. Idem na comp do obývačky spísať to? Nie, mobil stačí. Ľutujem toto rozhodnutie. Už pol hodinu ťukám tento kúsok textu. 

Oni spia, môj mozog sa odmieta zmieriť s vonkajšími vplyvmi a vypnúť. Zas sa mi chce plakať. Je mi zima na telo, na ruky zas strašne teplo. Na to, aby som sa cítila okay, to musí byť opačne. Idem si asi po to tričko. Snáď ich všetkých cestou za minimom komfortu pre seba nezobudím. Chcem ju preložiť do postieľky, ale strach z toho, že sa zobudí, je obrovský. No nič. Idem plakať a skúsiť zaspať. Alebo nie. Viktor začal potichu pochrápavať.  Ja sa zbláznim ..

Pondelok, 14:06 

Práve som si dočítala tento článok a poopravovala preklepy, ktorým sa pri písaní na mobile nikdy neviem vyhnúť. Viete, ako to nakoniec dopadlo? Vstala som, odišla som si pre tričko do kúpeľne na druhú stranu bytu a rozhodla som sa, že sa do tej postele nevrátim. Odišla som do obývačky, pod hlavu som použila okrasný gaučový vankúš, namiesto periny zas po psovi páchnucu deku a pri vrčaní chladničky som konečne zaspala. Ani si neviete predstaviť, ako úžasne som sa cítila, keď som zaspávala - sama. Bez Viktora, bez Sáry, bez Whiskey .. úplne sama. V tichu. A to hovorím ja, človek, ktorý neznáša spať sám a miluje fyzickú blízkosť! Samozrejme, táto moja "idylka" netrvala dlho, o hodinu a pol som už bola zobudená Sáriným plačom a aj sa mi o nej vlastne snívalo, ale poviem vám .. to, že som si mohla ľahnúť ako som chcela a nikto ma z boku netlačil, nepadala som odnikiaľ, stálo proste za to! Samozrejme, nabehla som do spálne, nakojila som ju, pospali sme si chvíľu a ani som sa nenazdala a pýtala sa vstávať. Viktor ju po pol hoďke už klasicky zobral do obývačky a ja som si pospala ďalšie 2,5 hoďky, tentokrát síce bez nich dvoch, ale s Whiskey pri nohách. 

Prečo to sem píšem? Pretože chcem mať zachytené aj tieto "zúfalé" stavy. Často mi totiž píšete, že sa vám páči, s akým prehľadom to materstvo dávam, ako som si všetkým istá a tak ďalej. A áno, väčšinou to tak síce je, ale sú aj chvíle, momenty (a pár nocí), kedy to proste nedávam, od únavy neviem čo so sebou, bolí ma celé telo, lebo sa kvôli Sáre v našej posteli neviem vyspať a keď ju udložím do postieľky a náhodou mi to nevyjde a zobudí sa, tak ma to vie proste zlomiť a ja sa rozplačem. 

Slzy sú však podľa mňa fajn. Dostanete nimi von ten "jed" vo vás, vyplačete sa a bude vám lepšie. Nie vždy, možno nie hneď, ale v konečnom dôsledku sú potrebné. Niekedy by som si samozrejme priala, aby boli viac pochopené, no človek nemôže predsa chcieť všetko, že? 

Naozaj veľmi si prajem, aby sa nám tie noci znovu upravili na jedno-dve vstávania, ktoré by som mile rada akceptovala a tešila by som sa im a aby sa mi Sára nebudila, keď ju ukladám do jej postieľky. A dovtedy si možno sem-tam trošku poplačem. Ja viem, že niektorým z vás to môže pripadať banálne a možno až smiešne, ale tak je to so všetkým. Možno keby som si toho cez deň nenakladala toľko, zvládala by som tie noci lepšie. Ale o tom, či a prečo toho mám toľko (a potrebujem toľko mať), vám napíšem inokedy. Práve som na sekundu chytila do rúk telefón a vyskočil mi tam post od Niky Vujisic, ktorá píše, že posledné dni sú ťažké a práve preto, že si ich robí ťažkými sama. Keď sa netýra jedlom, týra sa prácou .. a miluje to. Ja to mám veľmi podobne. Teda s tým jedlom nie, len s tou prácou. A nárokmi na samú seba. Tiež nemám žiaden deadline, ako ona. Ale ja si ten deadline dávam sama v hlave a je to pre mňa oveľa pevnejší bič, ako keby som mala nejaký oficiálny deadline od nejakého zamestnávateľa. Ale ako hovorím .. o tom inokedy. 

Majte sa krásne a ak máte náročné dni, alebo noci - oddychujte. Spravte si čajík, zacvičte si, choďte na prechádzku, alebo si spravte program bez detí! Ejha, dobre sa mi radí. Len blbé, že samej sebe poradiť neviem .. 


3 comments:

  1. Klobúk dole, že sa nehanbiš povedať to, čo zažíva podľa mna, občas každá matka...a niekedy nie len občas. Ja už mám 3 ročnú dcéru, tam už sa vieme dohodnúť, aj na spaní vo vlastnej posteli a nekopaní do mňa, ale plne chápem že sa nedokážeš pohodlne vyspať v plnej posteli....ja tiež nie. Jedine riešenie čo mi v tvojom prípade napadá je jej postielka bez bočnice pri vašej posteli, aby teda vzniklo pre ňu miesto, keď vyžaduje v noci kontakt. A kedysi som inak strašne cez prsty pozerala na páry, kde muž odišiel spávať do inej izby, aby na istý čas posteľ prenechal žene a bábätku...teraz už plne rozumiem.

    ReplyDelete
  2. Mám veľmi rada tvoje vlogy, aj články, kde spisuješ svoje názory na rôzne témy, ale toto je o niečom úplne inom – také osobné, ba až intímne, súkromné, akoby som sa na všetko pozerala cez kľúčovú dierku. Každopádne, bolo úplne fascinujúce čítať tento článok plný pocitov – najmä keď sama obdivujem to, ako všetko s prehľadom zvládaš; respektíve aspoň to tak vyzerá, a som si istá, že to tak aj je. A takéto chvíľky sú normálne. Sama deti nemám (a ešte ani pár rokov mať nebudem), preto nemôžem hovoriť z vlastnej skúsenosti, no moja sesternica bude mať tento rok tri, a vlani, keď sa sťahovali, tiež mala so spaním obrovský problém, riešila to celá rodina, lebo sa všetci tak trochu báli, že zmena prostredia ju veľmi negatívne ovplyvnila, ale všetko je v poriadku. Chcelo to trochu času, ale všetko sa samo vyriešilo. A určite sa to vyrieši aj u vás. Držím palce ❤
    BEE A CHANGE // Facebook Page // READ ABOUT "WELCOME BACK"

    ReplyDelete
  3. Dobrý deň, chcem sa podeliť o svoje úžasné svedectvo Potom, čo som bol vo vzťahu s manželom celé roky, on sa so mnou rozišiel, urobil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som ho priviedol späť, ale všetko bolo zbytočné, chcel som ho späť tak veľmi kvôli láske, ktorú mám pre neho som ho prosil o všetko, sľúbil som, ale on odmietol. Vysvetlil som svoj problém môjmu priateľovi a ona navrhla, že by som mal radšej kontaktovať kúzelník, ktorý by mi mohol pomôcť vrhnúť kúzlo, aby som ho priviedol späť, ale ja som typ, ktorý nikdy neveril v kúzlo, nemal som inú možnosť, ako to skúsiť, ja e-mailom poslal kúzelník, a on mi povedal, že nie je problém, že všetko bude v poriadku pred tromi dňami, že moja ex sa ku mne vráti pred tromi dňami, vrhne kúzlo a prekvapivo na druhý deň to bolo okolo 16 hodín. Moja ex ma zavolala, bol som tak prekvapený, odpovedal som na výzvu a všetko, čo povedal, bolo, že je tak ľúto všetkému, čo sa stalo, že chce, aby som sa k nemu vrátil, že ma tak miluje. Bola som tak šťastná a šla som za ním, že sme opäť žili spolu šťastne. Odvtedy som urobil sľub, že každý, koho poznám, že má problém s vzťahom, by som pomohol takejto osobe tým, že by som ho odkázal na jediného skutočného a mocného kúzelníka, ktorý mi pomohol s mojím vlastným problémom. e-mail: babawalewiseman01@gmail.com môžete ho poslať e-mailom, ak potrebujete jeho pomoc vo vašom vzťahu alebo v akomkoľvek inom prípade.

    Kúzla lásky
    Zarobte si dobré peniaze alebo vyhrajte v lotérii.
    Dosiahnuť úspech v podnikaní.
    Duchovné problémy.
    Vyhrajte súdny prípad.
    Pozrite sa na svojho životného partnera.
    Získajte dobre platenú prácu.
    Získajte kontrolu nad svojím manželstvom.
    Získať láskavosť a získať príťažlivosť od ľudí.
    Vráťte sa stratené peniaze.
    Lieči vás všetkých chorôb. liečiteľné a nevyliečiteľné.
    Riešiť problémy s tehotenstvom a žehnať vám s deťmi atď.

    Kontaktujte tohto veľkého muža, ak máte nejaký problém s trvalým riešením
    prostredníctvom babawalewiseman01@gmail.com
    WhatsApp: +2348129806153

    Poďakuješ mi neskôr

    ReplyDelete

Mama

Beauty

Vlog