HAPPY BIRTHDAY TO ME

Naposledy som sa na svoje narodeniny tešila asi vtedy, keď som konečne dosiahla plnoletosť. A aj to len preto, že som konečne mohla legálne robiť to, čo som robila už takmer štvrtým rokom. Tak naozaj som sa asi tešila ten rok predtým, keď som organizovala aj nejaké oslavy a tešila som sa, keď mi na ne prišlo obrovské množstvo ľudí. Odvtedy to už veľmi neprežívam a priznám sa, že posledné dva, tri roky som na moje narodeniny skôr smutná. Neviem úplne, čím to je, proste to tak cítim. Pred dvoma rokmi sme boli čerstvo nasťahovaní v novom byte, ale akurát sme mali také prvé horšie obdobie vo vzťahu a ja som absolútne nemala náladu oslavovať. Nakoniec sme si k nám pozvali aspoň Viktorovho kamaráta s priateľkou, keďže ja som v tej dobe kamarátov ani kamarátky nemala v podstate žiadnych. Pred rokom, na moju štvrťstoročnicu, som bola sama doma, pretože Viktor pracoval. Mala som všetko, čo som si v puberte vysnívala a to konkrétne “v 25ke chcem byť vydatá a mať dieťa”, ale nebola som 100%ne šťastná. Teda, bola som šťastná, najmä zo Sárky, ale celkovo som na tom proste nebola psychicky najlepšie, pretože som mala dojem, že síce mám to, čo som chcela, ale bolo to úplne iné, ako som si to predstavovala. Žiadna manželská popôrodná idylka, zocelená šťastná rodinka sa nekonala. Asi nikdy v živote som sa necítila tak osamelá, ako takto pred rokom. Je to zvláštne, keď máte všetko, čo ste kedy chceli, nič vám nechýba, ale zároveň cítite, že nie je všetko tak, ako má byť. 

A teraz mám 26 a za sebou mám jeden z najintenzívnejších rokov môjho života. Našla som v sebe obrovskú vnútornú silu, dostala som sa v niektorých aspektoch svojho života na totálne dno, ale zistila som, že sa z neho dá dostať hore a zistila som, že ak si niečo veľmi prajem a som ochotná na tom aj makať, tak to získam a niekedy oveľa skôr, ako dúfam. Uvedomila som si, že mojím cieľom online je pomôcť ľuďom na základe mojich vlastných skúseností. Že to, že budem hovoriť o veciach, ktoré sa mi stali, ktoré mi ublížili, ale aj o veciach, kedy som zlyhala ja, môže niekomu pomôcť a mne takisto. Že je dôležité ukazovať ľuďom aj to, ako sa cez také veci dá preniesť, čo pomohlo mne a ako som sa pozbierala. 

Jedným z mílnikov bolo to, že som sa rozhodla otvorene hovoriť o sexuálnom zneužití, ktorého obeťou som bola, keď som mala 17 rokov. Bolo to niečo, čo ma dlhé roky ovplyvnilo môj život po všetkých možných stránkach. Bolo to niečo, kvôli čomu som nedokázala roky nadviazať zdravý partnerský, ani sexuálny vzťah a čo ma koniec koncov priviedlo k psychológovi. Čo zas bolo jedno z najlepších rozhodnutí môjho života a jedna z vecí, o ktorej chcem v najbližších rokoch hovoriť viac. Terapia mi pomohla stať sa verziou seba, ktorá je na míle vzdialená tej z pred pár rokov. 

Bola som človek, ktorý nevedel povedať nie. Človek, ktorý by pre druhých spravil všetko na svete, len aby s nimi bol za dobre. Bola som človek, ktorý si nevážil sám seba a svoju hodnotu. Bola som človek, ktorý zúfalo túžil po láske a blízkosti, ale nevedel ju dávať a koniec koncov asi ani prijímať. Bola som človek, ktorý hral roky sám pred sebou divadlo a to všetko len preto, aby sa z toho nezbláznil. Pretože keby som si vtedy uvedomila veci, ktoré si uvedomujem teraz, naozaj neviem, ako by to dopadlo.  

Momentálne sa mám lepšie, ako kedykoľvek predtým. Mám skvelého manžela, úžasnú dcéru, pár priateľov, úžasnú komunitu ľudí tu online, prácu, ktorá ma baví a napĺňa. Nie som však 100% šťastná, pretože som momentálne v bode, že presne neviem, ako ďalej. Ja som si svoj život proste "vysnívala" do 25ky a ďalej už som nerozmýšľala a tak je predo mnou všetko a zároveň nič. Viem, čo chcem, viem, že som na dobrej ceste, ale musím si upresniť víziu toho, ako to dosiahnuť a ísť si za tým. 

Mám toľko nápadov, ale v prvom rade chcem aby to, čo robím, malo zmysel. Chcem hovoriť o ľudskej psychike, o svojich problémoch, ale najmä o tom, ako som sa s nimi dokázala popasovať. Chcem pomáhať ľuďom, ktorí sú v obdobnej situácii a nevedia si rady, alebo možno len potrebujú vypočuť alebo vidieť, že niekto je, alebo bol na tom podobne, ako oni. Jasné, že nechcem, aby bolo celé moje pôsobenie len o tom, ale myslím, že chcem, aby to bola jeho hlavná časť. Neviem úplne, ako na to, ale to bude asi to, na čo sa budem chcieť focusovať najbližší rok môjho života. A dúfam, že sa mi to aj s vašou pomocou podarí. 

Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať, ak ste tento polonegatívny článok dočítali až sem. Neviem prečo, ale mám tendenciu sa vám ospravedlniť za to, že je taký, aký je. Možno je to len chvíľková nálada, ale po veľmi dlhej dobe ma popadla múza takto niečo z brucha napísať. Boli sme už ready ísť do postele a ja som si ešte musela dať okuliare, odišla som do zhasnutej obývačky a rýchlo som to sem naťukala. Viktor mi už píše SMSky, že kde som .. tak ja teda idem k nemu do postele. Majte sa krásne a .. happy birthday to me.