Search This Blog

by Petra Dzvoníková

May 28, 2019

UŽ TI PRESPÍ CELÚ NOC? A EŠTE USPÁVAŠ KOJENÍM?


Ahojte. Ako ste sa mohli dovtípiť podľa názvu tohto článku, dnes sa s vami budem "rozprávať" o Sárkinom spánku. Jednou z najčastejších otázok, ktoré rodičia dostávajú je tá, či už prespí celú noc. U nás je zatiaľ odpoveďou "nie, neprespí". Medzi druhým a šiestym mesiacom síce v podstate celú noc prespala, no odkedy sme sa presťahovali, všetko sa zmenilo. Zo dňa na deň, bez varovania, k horšiemu. Poďme však pekne po poriadku. V dnešnom poste vám porozprávam o tom, ako Sárka spávala v pôrodnici, po príchode z pôrodnice, kedy sa to ustálilo, kedy sa to zas celé rozhádzalo a ako sme sa dobojovali až k momentálnemu stavu, ktorý síce nie je ideálny a stále sa nedá úplne porovnávať s tým spánkom, ktorý mávala ako bábätko, no je to oveľa lepšie, ako to bolo pred pár mesiacmi. A hlavne - už ju neuspávam kojením, čo je pre mňa osobne celkom potešujúci fakt. A vlastne to dnes nebude len o jej, ale aj o mojom, resp. našom spánku. Pretože ten je podľa mňa rovnako dôležitý, ako ten bábätkovský. 

Prvú noc v pôrodnici si už pamätám len matne. Viem, že na večer zaspala a keď Viktor okolo 9 odišiel domov, hovoril, nech si pospím. Vlastne, všetci hovorili, nech si pospím. Keď spí dieťa, má spať aj matka. Aj som si nahovárala, že si trochu oddýchnem, keď už som noc predtým spala asi 3 hodiny a tú predtým vôbec, keďže som bola v Kochu s "prvou vlnou" kontrakcií. No nedokázala som to. Popôrodné hormóny účinkovali naplno a keďže pôrod bol niečo, na čo som sa celých 9 mesiacov strašne tešila, bola som v totálnej eufórii. Teda, ja som sa netešila na ten pôrod, ale na Sárku. A tá ležala vedľa mňa, krásna, voňavá, pokrčená a tak neskutočne rozkošná. A ja som sa na ňu nevedela vynadívať. Moja spolubývajúca mala bábätko si silnou žltačkou a mohla ho mať pri sebe len v noci a tak aj keby som si nakoniec predsa len chcela ľahnúť, asi by sa mi to nepodarilo, pretože od polnoci sa spustil hlasný rev, ktorý utíchol snáď až po dvoch hodinách a pri tom ja spať proste neviem. A Sárka si spokojne chrupkala ďalej, akoby sa nechumelilo. A keď už bolo opäť ticho a kľud, povedala som si, že sa teda skúsim uložiť. A samozrejme, práve vtedy sa Sárka zobudila. Neplakala, len na mňa pozerala tými obrovskými čiernymi očami a skúmala moju tvár. Občas som si ju pokúsila priložiť k prsníku, či sa neprisaje, ale v tú prvú noc nejavila vôbec záujem. A tak sme si tam spolu ležali, pozerali jedna na druhú a až niekedy nad ránom sme na hoďku, dve, znovu zadriemali. 

Druhá noc bola horšia. Na Sárku prišiel hlad a na mňa doľahla únava. Spánok sa však nekonal, teda v mojom prípade, pretože celú noc som prekojila. Vždy, keď som sa ju pokúsila odpojiť, spustila rev a tak sme išli až do rána, asi do deviatej. Potom konečne zalomila a ja som si tiež dve hoďky pospala. 

Tretiu noc si nepamätám. Po príchode domov som sa rozhodla, že nebudem zavádzať žiaden režim a nechám to proste na ňu. Viktor v tej dobe rozbiehal podnikanie a tak sa vracal domov často až medzi jedenástou a dvanástou večer. Kým bol večer preč, vždy som popri Sárke stihla navariť a upratať a keď prišiel, spoločne sme sa navečerali a išli sme spať. A Sárka sa vtedy ukladala buď až s nami, alebo tak hoďku predtým. Prvé týždne sa budila v noci tak dvakrát, teda okolo tretej a šiestej ráno a potom sme vždy potiahli až do nejakej deviatej, niekedy aj desiatej ráno, čo som si teda osobne nemohla vynachváliť! Cez deň toho síce veľa nenaspala a ak, tak často len prilepená na mne, čiže som trávila hodiny sedením na gauči a ničnerobením, ale nesťažovala som sa. 

Po pár týždňoch dokázala prespať aj 6 hodín naraz, čo bolo fakt skvelé a doteraz na to obdobie spomínam, haha. Uložila sa s nami okolo tej dvanástej, spali sme do šiestej, nakojila som ju a spalo sa ďalej. Časom som si však hovorila, že by sa možno patrilo nastaviť aký-taký režim a začala som ju kúpať aj ukladať na spanie skôr. V tom období som už uspávala kojením, resp. kojila keď bola v polospánku, pretože sme mali našu krízu v kojení. Viac o kríze v kojení v tomto videu. V tej dobe sme sa teda dostali od "kojenia keď zaspáva" ku "uspávaniu kojením" a tak sa ten spánok dal akoby trochu lepšie regulovať. Samozrejme, čím skôr som ju uložila, tým skôr začala ráno vstávať, no našťastie Viktor pracoval z domu a tak som mu ju okolo 8 ráno vždy odniesla do obývačky a ešte som si tak hodinku pospala. Čo sa týka denných spánkov v tej dobe, tam sme žiaden režim nemali a nechávala som to na ňu. 

Takto sme fungovali až do konca piateho mesiaca, kedy sa spojilo viacero faktorov dohromady a prespané noci sa zmenili na horor. Po prvé, sťahovali sme sa. Nové prostredie zo dňa na deň. Po druhé, Sárka sa v tej dobe neskutočne rýchlo vyvíjala, naučila sa sedieť, štvornožkovať a stáť v priebehu jedného týždňa a to práve vtedy, keď sme sa sťahovali. Hovorí sa, že keď sa dieťa učí nové veci, tak to jeho mozog nevie vždy úplne spracovať a môže mať problémy so spánkom. Zároveň sme jej nevedeli poskytnúť pokojné miesto na spanie, pretože izba, v ktorej sme vtedy boli, bola aj spálňa, aj "skladisko" všetkých našich vecí z dvojizbového bytu. A my sme spali na nafukovacom matraci, ktorý nie je zrovna najtichší, aj keď sa chcete čo i len prehodiť z boku na bok. Sárka mala novú postieľku, museli sme dať preč hniezdočko, do ktorého sa už nezmestila a praním sa zničilo a ani to teda jej spánku veľmi nepomohlo. A spávať s ňou na nafukovacom matraci bol fakt horor. Situácii nenapomohlo ani to, že som bola zo sťahovania vystresovaná, nestíhala som si robiť robotu, nestíhala som pratať bordel .. proste chaos, stres. A ona to zo mňa samozrejme všetko vycítila. Asi týždeň sa budila každú pol hodinu, ja už som nevedela, čo mám od zúfalstva robiť, všetko sa mi kopilo a bola som z toho zúfalá. Našťastie, krátko na to nastúpil Viktor na rodičovskú dovolenku a to nám mnohé uľahčilo. V tej dobe som napísala aj článok o tom, prečo chcem skončiť s kojením a priznávam, že som ho písala v nie úplne najlepšom rozpoložení. Dnes by som ho asi napísala inak, resp. asi by som to až tak nehrotila a nesnažila by som sa to ukončiť zo dňa na deň. A nezúfala by som až tak, keď by to nešlo. 

Vďaka Viktorovej rodičovskej sme si starostlivosť o Sárku vedeli rozdeliť rovnejším dielom a takisto sme vďaka tomu mali viac času riešiť našu sťahovaciu situáciu .. a samozrejme, aj tú spaciu. Z jedenástich vstávaní za noc sa pomaly stávalo šesť a ustálilo sa to na v priemere troch vstávaniach za noc. A najmä, viac-menej predpovedateľných vstávaniach, čo je pre organizáciu domácnosti a mojej práce dosť nápomocné. 

Väčšinu večerov som ju síce uspávala ja kojením, no občas sa podarilo uspať ju aj jemu. Stále som sa síce bála nechať ich večer samých, pretože keď sa zobudila, vždy vyžadovala moju blízkosť (rozumej - kojenie) a keď ho nedostala, tak spustila strašný, srdcervúci rev, no aj to po čase prišlo a bolo to na moje prekvapenie oveľa lepšie, ako som čakala. Zvládli to bravúrne, aj uspávanie, aj prvé nočné vstávanie! 

Čo sa týka denných spánkov, začali sa jej pomaly ale isto ustálovať na hodinke pred obedom a dvoch po obede, alebo opačne. Nehovorím, že to bolo alebo je dokonalé, stále máme dni, kedy nespí až do šiestej večer a vtedy ju začne lámať, ale neberiem to nejak tragicky. Proste sú dni, kedy "sa to podarí" a dni, kedy nie. Keď som však začala viac pracovať a najmä chodiť pracovať aj mimo domu, automaticky som počas dňa menej kojila. Chvíľu trvalo, kým si zvykla a kým sa mohol čas, kedy sme boli bez seba, predlžovať. Niekedy to zvládala úplne bez problémovo a niekedy mi od Viktora píplo videjko, ako ju nedokáže utíšiť a že celý deň len zúfalo plače. Úprimne, pukalo mi pri tom srdce a vždy som utekala rýchlo domov. Veľmi rýchlo sme si však zvykli a teraz máme dni, kedy ju nemusím do včera kojiť ani raz, ale aj dni, kedy ju kojím dva, trikrát. Nemusela by som, ale keď z nej cítim, že jej to spraví radosť, alebo že jej to trošku napraví náladu a nebude taká umrnkaná, idem do toho. 

Čím menej som ju však kojila cez deň, tým viac to vyžadovala na večer a tak sme sa opäť dostali do stavu, kedy som ju uspávala len ja a len kojením. Niekedy "odpadla" za 10 minút a niekedy sme to skúšali na trikrát, kým ju konečne "vyplo". Po uspaní sme ju vždy preložili do postieľky, kde väčšinou vydržala do tej polnoci, alebo jednej ráno, kedy si chodím ľahnúť aj ja. Vtedy sa zobudila, ja som ju preložila k sebe do postele, nakojila a spali sme ďalej a tak to pokračovalo asi tri, alebo štyrikrát až do rána. A ak som nemusela nikam ísť, vytočila som Viktora na facetime, ktorý väčšinu nocí spáva v obývačke. Ten si ju prišiel zobrať a ja som mala ďalšie dve-tri hodinky k dobru, aby som si ešte pospala. 

Na tomto mieste chcem povedať, že síce máme obrovskú výhodu, že to takto môžeme riešiť, no na druhej strane to znamená, že mi Viktor nesmierne chýba. Som kontaktný človek, ktorý potrebuje fyzickú blízkosť a málo vecí miluje tak veľmi, ako môcť sa na noc pritúliť k milovanej osobe. Každopádne, momentálne sa nám osvedčilo fungovať takto a na nejakú dobu to asi budeme praktikovať. Máme pár nocí, kedy ho prehovorím, aby išiel k nám, ale aj Sárka vtedy trochu horšie spí a tak to nerobíme príliš často. 

Prejdime však konečne k momentálnej situácii. V skratke: Ráno medzi 7-8 "odovzdám" Sárku Viktorovi, do nejakej 9-10 spím a buď niekam ideme, pričom Sárka zaspí v aute a v ideálnom prípade pokračuje v spánku v kočíku, alebo sme doma a zaspí pri kojení. To je však len raz, možno dvakrát do týždňa. Poobede opäť buď spí okolo hodinky v aute, alebo už do večera nespí vôbec, alebo ak sa podarí a spánku sa nebráni, zaspí mi v náručí pri pozeraní telky, spievaní atď. Večer sa okúpeme, prezlečieme ju do pyžamka a buď jeden, alebo druhý, s ňou ideme do spálne, kde sa chvíľu ešte prehadzuje a potom sa pritúli a zaspí. To je väčšinou medzi ôsmou a desiatou, niekedy neskôr. Vždy záleží od tých denných spánkov. No a v noci sa budí tak 2-3x, s tým, že niekedy sa mi ju podarí uspať ďalej hladkaním, túlením, inokedy zas bez kojenia nezaspí. To najmä v tých prípadoch, kedy sa už zobudí s plačom a je rozrušená, napríklad zo zlého sna, alebo keď ju bolí bruško atď. 

No a ako sme teda prešli z uspávania kojením, ktoré trvalo dlhé mesiace, na uspávanie .. neviem ani ako to nazvať. Uspávanie prítomnosťou? Hladkaním? Prišlo to tak nejak prirodzene. Boli večery, kedy Sárka zívala, bola očividne unavená, tak som s ňou išla do spálne, nakojila som ju a myslela som, že zaspí. Lenže ona sa odtiahla a tvárila sa, že je plná energie a že sa chce ešte hrať, loziť, naháňať psa. Keď sa to opakovalo viackrát, povedala som si, že keď teda nechce tým kojením zaspať, tak už ju v ten daný deň kojiť nebudem. Prvé dva večery som si preto vyslúžila 40 minútový hysterický záchvat plaču. Povedala som si však, že to skúsim, pretože som si nedokázala predstaviť, že by som ju o dvanástej večer nakojila a ona by mala zas plno energie, ako tých x-krát predtým. To by ma asi trafil šľak. Priznám sa, že na také to "vyplakanie v postieľke" ja nie som a nedokázala by som ju tak nechať, najmä keď som presvedčená o tom, že to má na človeka negatívny vplyv aj v budúcnosti (ale o tom napíšem inokedy) .. každopádne, nie je to nič pre mňa. V tomto prípade som to však vnímala tak, že jej dávam jednoducho všetko, okrem toho prsníku. Som pri nej, hladkám ju, spievam jej .. nenechávam ju samú. Prvú noc to trvalo spomínaných 40 minút, potom som jej pustila nejakú rozprávku a ona v sekunde zaspala. Akoby ju niekto vypol ovládačom. Druhú noc to trvalo tak o 5 minút kratšie a vyplo ju, keď vošiel do spálne Viktor. Akoby sa proste niečo muselo v tej scenérii zmeniť, vyrušiť ju, aby konečne zaspala. Tretiu noc som poprosila Viktora, či by ju neskúsil uspať on. Kým som sa kúpala, uspával ju a vyzeralo, že už aj zaspí. Keď som prišla ja, vymenila som sa s Viktorom, ona sa ku mne pritúlila a bez jediného zamrnkania zaspala. Ďalšiu noc jej opäť chvíľu trvalo, kým sa uložila, ale neplakala a po chvíli zaspala. A tú ďalšiu som si ju dala k sebe na hruď, ako keď bola ešte úplne maličká a do desiatich minút spala .. a tak teda teraz fungujeme. 

Myslím, že pri všetkých takýchto zmenách treba počúvať dieťa a jeho potreby a takisto svoju intuíciu a svoje potreby. Na základe toho, že Sárka mi už nezaspala vždy po kojení, ako som bola zvyknutá som vycítila, že je možno pripravená na zmenu, na ktorú som ja bola pripravená už dlho. Dala som jej všetok možný komfort, vynechala som len samotné kojenie, inak bolo všetko "po starom". A po dvoch dňoch si aj ona na túto zmenu zvykla a vyzerá, že jej celkom vyhovuje. Myslím, že základom úspechu bolo netlačiť na pílu (napríklad tak, ako som na ňu chcela tlačiť v tom 6. mesiaci, keď som chcela s kojením seknúť na dobro), nesiliť to, ale zároveň to hneď nevzdať len preto, že to nešlo hladko a bez plaču hneď. 

A určite veľmi pomohlo aj to, ako som reagovala smerom k Sárke a aké signály som jej vysielala. Už to nebolo ako okolo toho 6. mesiaca po sťahovaní, keď som to jej nespanie vnímala štýlom: "Prečo sa musíš stále budiť?", "Prečo nemôžeš rýchlejšie zaspať?", "Prečo sa musíš zobudiť akonáhle ťa položím do postieľky?" a podobne. Teraz sa na to pozerám skôr štýlom: "Chápem, že je to pre teba zmena, preto nezaspíš hneď.", "Rozumiem, prečo plačeš, ale verím, že to čoskoro prejde.". Jednoducho, myslím, že sa mi darí lepšie sa vcítiť do jej pocitov a to aj vďaka tomu, že ja sama som momentálne veľmi spokojná a vyrovnaná a teda dokážem lepšie vnímať potreby druhých, lebo tie moje nie sú až také "akútne". 

Neviem, či som sa vyjadrila úplne zrozumiteľne. Možno sa vám bude zdať, že pletiem hrušky s jablkami, ale ono to spolu všetko súvisí a je to všetko tak poprepletané. Chvíľu mi trvalo uvedomiť si, ako veľmi moje pohodlie a spokojnosť vplýva aj na moje okolie a najmä na Sárku. A až keď som si to uvedomila, dokázala som s tým niečo spraviť a následne zlepšiť jej spánkovú rutinu, ktorá priamo ovplyvňuje aj tú moju a tá zas vplýva na to, ako sa ja cítim .. no, snáď ma chápete. 

No a ako tak pozerám na hodinky, myslím, že je najvyšší čas ísť sa konečne uložiť k Sárke. Ďakujem, ak ste dočítali až sem a dúfam, že vám tento článok aspoň trochu v niečom pomohol. Majte sa krásne, vaša Petush. 

1 comment:

  1. super článok, my to tiež máme so spánkom a kojením všelijaké, boli sme na tom podobne, 5-6krát za noc hore a len prso muselo byť, cez to sme sa dostali a budí sa posledné noci už len raz, ale zase ráno vstáva o 5 a ani keď ju nakojím, tak už nezaspí...takže z blata do kaluže :D

    ReplyDelete

Mama

Beauty

Vlog