Search This Blog

by Petra Dzvoníková

March 1, 2019

PRVÁ LYŽOVAČKA S BÁBÄTKOM


Ahojte! Chcela by som napísať článok o našej prvej lyžovačke odkedy máme Sárku, ale akosi neviem, ako začať. Asi som už trochu zabudla, ako sa píšu také tie vecné články o normálnych veciach, odkedy sa viac venujem takým tým .. ako ich nazvať? Článkom o emóciách a pocitoch. No nič, snáď sa z toho nejak vysomárim, možno aj s vašou pomocou, ak sa ma budete pýtať na instagrame otázky ohľadom tohto výletu. Aspoň budem vedieť, čo konkrétne vás zaujíma najviac. 

Skúsim to teda od začiatku. Keď sa nás naši ešte začiatkom novembra spýtali, či chceme ísť na lyžovačku, odpoveď bola jednoznačné ÁNO. Lyžovať sme totiž boli naposledy našu prvú spoločnú zimu, tj 2016/2017. Vtedy som sa pre tento šport opätovna nedchla a tak som si kúpila novú helmu a zaumienila som si, že budeme chodiť každý rok. Ešte si pamätám, ako mi otec do telefónu hovoril, že načo si kupujem helmu posledný deň lytžovačky a ja som ho presviedčala, že určite pôjdeme aj o rok, že ma to zas po párročnej prestávke chytilo. No, ale viete, aká bola zima 2017/2018 - tehotná! O to viac som sa tešila teraz. Pred odchodom som hovorila, že som zvedavá, koľko toho vôbec nalyžujeme, keďže s malými deťmi je to nevyspytateľné. Jeden deň sa cítite super a plní energie a ďalší to zas môže byť presný opak. Viem, že niektorí ľudia sú z cestovania s malými deťmi nervózni, ale nás sa to veľmi netýka. 

Čo sa týka balenia, začali sme v piatok podvečer a dobaľovali sme v sobotu ráno pred odchodom. Bolo to trochu hektické, ale zvládli sme to. A jediné, čo som zabudla, sú nabíjačky na foťáky. Čo je pre mňa síce celkom "tragédia", keďže som chcela vlogovať, ale zároveň ma to núti lepšie si premyslieť, čo konkrétne navlogujem a užívať si viac času "offline" a nie za objektívom. Aj keď to si možno len nahováram, pretože fotením na mobil tuším dosť obťažujem všetkých rodinných príslušníkov a aj teraz, keď by som sa mohla hrať so Sárkou v "playroome", sedím za počítačom a píšem tento článok. 

Ohľadom cesty ako takej som bola trošku nervózna, pretože Sára za normálnych okolností viac ako dve hodiny vkuse neprespí. Zároveň však v aute spí (skoro) vždy, takže som nevedela, čo čakať. Na cestu som ju vypravila v hrubej teplákovej súprave, aby nebola príliš naobliekaná a zbytočne sa v aute nepotila a zároveň aj z hľadiska bezpečnosti (lepšie je pripútaná, keď naobliekaná nie je). Úplne na začiatku cesty začala v aute mrnčať, pretože sme stáli na mieste a čakali sme, kým Viktor znesie posledné veci. Auto sme mali nabalené úplne do na fullku, neskôr vám napíšem, čo všetko sme brali so sebou. Keď sme sa však pohli, pekne zaspala a spala v podstate aj počas našej krátkej zastávke v Eurovei, odkiaľ sme si zobrali obed. Krátko sa zobudila na hraniciach s Rakúskom, ale keď som jej dala dole čiapku a pohladkala som ju, upokojila sa a spala ďalej. Prvú zastávku sme spravili po cca 2,5 hodinách cesty, čiže kúsok za polovicou a verím, že keby sme nestáli, spala by aj dlhšie. Museli sme sa však prevertať a skočiť na WC, tak sme ju aj rovno prebalili, nakojila som ju a išlo sa ďalej. Tu musím podotknúť, že nám veľmi pomohla žemla, ktorú sme jej kúpili ešte v Eurovei. Spokojne si ju držala v ruke a žužlala a nakoniec tak aj zaspala. Keby sme ju nemali, možno by si zas dosť poplakala, keďže ak je niečo, čo neznáša, tak je to opätovné usadenie do autosedačky, keď ju z nej už raz vytiahneme. 

Cesta nám teda trvala necelých 5 hodín aj s prestávkou a v jej cieli nás čakalo lyžiarske stredisko Zauchensee a family hotel Zauchenseehof. Ako povedal Viktor, na Slovensku si pod family friendly hotelom predstavuje to, že majú k dispozícii detské stoličky a postieľky. Toto je však celkom iná káva. 

Tak napríklad na izbe nás čakala: Postieľka, perinka a vankúšik, detský uterák, župan a na papieri vytlačený príbeh pre deti na dobrú noc. Každý deň nám upratovačky nosia nový. Vanička, prebaľovacia podložka. Pri večeri sme dostali na výber medzi bouncerom, detskou stoličkou a vyvýšeným podsedákom. Automatikou bol aj podbradník a detské stolovanie. Deti majú na výber detské menu, ale takisto aj švédske stoly so zeleninou, cestovinami a mäsom. Pre bábätká sú celý deň k dispozícii detské výživy (zeleninové, mäsové aj ovocné), kašičky a poháriky so slamkou. Na recepcii vám radi požičajú sánky aj s fusakom, alebo kočík, kanvicu, nahrievanie na fľašky a sú tu tuším aj dve kuchynky na prípravu príkrmov. No a čo sa týka zábavy pre deti, tak tej je tu kopec. Je tu prosím pekne detský herný svet CEZ ŠTYRI POSCHODIA. Na každom poschodí je iný typ herne, niektoré sú skôr pre väčšie deti (stolný futbal a tenis), alebo v podstate pre nás a iné zas pre menšie. A na svoje si tu prídu aj tí najmenší, ako naša Sárka. Dve herne sú prepojené lezeckou stenou pre deti, ale aj dospelých a ďalšie dve zas šmykľavkou cez dve poschodia, ktorá končí v guličkách. Sú tu opatrovateľky, ktoré sa vám o ratolesti radi postarajú, ak je to nutné. A ešte posledná vec - postieľka, ktorú tu majú, je na kolieskach, čo je podľa mňa skvelé pre niekoho, ako sme my, kto je zvyknutý mať ju prisunutú k rodičovskej posteli. V noci si ju tam vždy prisunieme a cez deň ju vieme dať zas do prázdnejšej časti izby, aby nezavadzala. Oh a skoro som zabudla na detský vodný svet! Ten má minibazénik pre úplné babies, potom vyšší bazénik aj so šmykľavkou (samozrejme, že som sa na nej šmýkala ja) a sauny vhodné pre deti, aj bábätká. Som presvedčená o tom, že sú tu aj ďalšie vychytávky pre deti, o ktorých ani nevieme, pretože sa nás ešte s takýmto malým baby netýkajú. 

Priznám sa, že ja nie som veľmi na tieto "detské hotely" a kým sme nemali Sárku, vyhýbala som sa im obrovským oblúkom, ale takto s ňou je naozaj najlepšie ísť do niečoho takéhoto, ako do nejakého luxusu, ktorý však nie je vôbec vybavený pre deti. Skvelé bolo, že pri štyroch poschodiach detského sveta sa tí ľudia aj stratia a "plnka" nebola ani v jednom, ani raz.

Veľmi sa mi na celej lyžovačke páčilo, že sme si dosť rýchlo spravili režim a ten sme bez problémov dodržiavali. Vyhovovalo to tak ako nám, tak aj Sárke, aj keď prvý večer to vyzeralo tak, že bude mať problém so zaspávaním. Bodaj by nie, keď v podstate prespala celú cestu .. väčšinou cez deň naspí tak polovičku z toho. Vstávali sme ráno medzi 7-8:30, okolo 9 sme sa vybrali vždy na raňajky, po nich si pospala, potom sme išli buď na wellness, alebo sme sa chvíľu hrali na izbe, okolo obeda sme sa vypravili von, kde zas zaspala, odozvdali sme ju našim, išli sme si zalyžovať, poobede sme si ju po lyžovaní zas zobrali, niektoré dni pospala tak 10-20 minút ešte okolo piatej večer, o šiestej sme chodili na večeru a o deviatej už spala. Bohužiaľ, takýto režim sa nám doma nastoliť nedarí, keďže každý deň robíme niečo iné.

Wellness bol síce fajn, ale boli sme na ňom väčšinou len vtedy, keď sme nešli poobede lyžovať. Moji rodičia boli "až" raz a to s nami a malou .. Čiže nabudúce určite nebudeme hľadať hotel na lyžovačku podľa toho, či je v ňom wellness, alebo nie.

Zároveň musím povedať, že si neviem predstaviť, že by sme nešli s mojimi rodičmi. Čo by bolo možno ešte praktickejšie by bolo, keby s nami išli Viktorovi rodičia, ktorí nelyžujú a tak by bola tá časová organizácia pre všetkých jednoduchšia, ale aj takto sa to celkom dobre dalo. Ak by sme šli sami a mali by sme sa striedať len ja s Viktorom v lyžovaní a pri malej, tak by nás asi porazilo .. a asi by sme si to ani veľmi neužili. Ja teda nie veľmi rada lyžujem sama.

Na druhej strane treba povedať, že by sme to mali oveľa "ťažšie", keby sme šli na nejakú obyčajnú chatu, kde by neboli tie zábavky pre deti, pretože Sáru veci dlho nebavia. A brať so sebou nejak veľa hračiek tiež nie vždy prichádza do úvahy. Takže ak sa takto niekam chystáte, určite odporúčam, aby ste si vyberali family friendly hotel. Myslím, že na Slovensku takéto podmienky spĺňa napríklad Hotel Sitno.

Na záver vám ešte poviem, čo som jej nabalila. Snažila som sa nebrať veľa zbytočných vecí, byť však pripravená na všetky možné situácie.

Oblečenie na von: Ako "outerwear" sme Sáre zobrali jednu nepremokavú kombinézu a jednu takú plyšovú - macka, ako to voláme. Počasie bolo naozaj rôzne, jeden deň mínus 6 a mokrý sneh a druhý deň 5 nad nulou a slniečko. Preto som chcela mať alternatívy, ťahať s nami viac ako po jednom z každého druhu overalu mi prišlo zbytočne. Brala som aj zimnú bundu, tú sme však nevyužili ani raz. Na "medveďovi" je fajn, že má aj zabudované rukavice, takže sme jej ich mohli kedykoľvek natiahnuť cez rúčky. K druhej kombinéze síce rukavice (odopínateľné) máme, no tie som zabudla v Bratislave a tak musela mať keď tak ruky vo fusaku. Samozrejme, brali sme aj 3 čapičky (tenkú, hrubú a zaväzovaciu pod bradou).

Oblečenie na hotel: Keďže som nevedela, koľko stupňov bude na hoteli, brala som všetko možné. Bodyčka s dlhým, aj krátkym rukávom, vždy po 3-4 kusy. Zobrala som ako pančušky, tak aj tepláky a asi dvoje "pyžamové gate", teda tepláky s uzatvorenou špičkou, keďže Sára stráca ponožky kade chodí. Nakoniec sme využili len tie s krátkym rukávom, keďže vnútri v hoteli bolo naozaj (pre nás) strašné teplo. Doma máme okolo 22 stupňov a to je viac než dosť, takže čokoľvek nad znamená, že sa potíme. Okrem toho sme brali asi tri svetríky, ale v podstate toľko len preto, že má tendenciu si všetko zabryndať.

Spanie: Pri spaní som si nebola asi najviac istá a tak som brala dve tenké a dve hrubé alternatívy. Nakoniec spávala v tenkých dupačkách, ale aj v tých jej bolo niekedy teplo a keby som mala so sebou viac bodies s krátkym rukávom, asi by spávala v nich. Sára je totiž zvyknutá spávať pri 18-20 stupňoch už od narodenia, kedy sme spávali vo vyklimatizovanej miestnosti.

Čo sa týka spania, brali sme so sebou aj hniezdo (XXL) a perinku z domu. Pre istotu. Hlavne na hniezde som trvala, keďže je naň zvyknutá a vďaka nemu spáva zas lepšie, ako spávala pred časom.

Zobrali sme aj kočík, čo spätne hodnotím ako zbytočnosť. Vedeli sme, že si budeme môcť požičať sánky, takže na von nebol treba, ale Viktor ho chcel vziať pre istotu, že keby v ňom zaspala počas večere, alebo také niečo .. čo teda v konečnom dôsledku nehrozilo, haha. Kočík ostal celý čas nedotknutý na izbe.

Na plávanie sme zobrali plienky do vody & plavky. Samozrejme, brali sme aj prebaľovacie podložky, plienky, krémiky, vlhčené utierky a proste klasiku, ktorú so sebou musíme ťahať všade.

Nakúpili sme aj hotové príkrmy, ktoré nám nakoniec nebolo veľmi treba, pretože Sára vyjedala najmä od nás - parenú zeleninu, pečivo, ovocie. Okrem toho hotel ponúkal aj Hipp ovocné kašičky, takže sme jej sem-tam nejakú zobrali a skúsili ju z nej nakŕmiť, no ona je tuším skôr na tuhšiu stravu, ako kašovitú.

Brali sme so sebou samozrejme aj hračky - jednu takú tú hulákaciu, spievaciu a ostatné nejaké hrkálky a veci, ktoré by ju mohli zabaviť aj pri stole, v sánkach a tak.

Nezabudli sme ani na vitamíny, pre istotu som brala aj Sinupret, Libenar do nosa, paralen čípky na zníženie teploty a teplomer.

Hmm, no myslím, že som zhrnula všetko. Aspoň dúfam. To bude teda z mojej strany všetko. Snáď sa vám páči aj takýto typ článkov. Ja samozrejme radšej píšem tie "emotívne", no z času na čas je fajn to osviežiť niečím užitočným a informatívnym pre vás.

A ak ste náhodou nevideli vlog z lyžovačky, keď tak si ho pozrite, tam tiež uvidíte, ako to vlastne na hoteli vyzeralo a čo sme mali so sebou, resp. čo Sárka nosila, ako sme ju zabávali a tak ..


A na záver pripájam aj pár fotiek: 
















PS: A kým sa niekto stihne zvedavo vypytovať na to, čo má Sára na ruke - je to hemangióm. 

1 comment:

Mama

Beauty

Vlog