Search This Blog

by Petra Dzvoníková

March 10, 2019

PREČO ODPOVEDÁM NA HEJTY


Už veľakrát som sama so sebou riešila, ako reagovať na kritiku, alebo hejty. Samozrejme, v online priestore. To, ako na ňu reagujem "in real life", mám poriešené už dávno. Hovorím kritiku, alebo hejty, ale pre účel tohto postu to bude jedno a to isté. A áno, viem že je rozdiel medzi konštruktívnou kritikou a tým zvyškom "negatívnych" reakcií, ale môžete mi veriť, keď vám poviem, že konštruktívnej kritiky je ako šafránu a toho zvyšku .. ako húb po daždi, či ako sa to povie. 

Neraz som teda nad nejakou "správnou reakciou" rozmýšľala a neraz som si čítala názory druhých na to, ako je asi správne reagovať. Takisto som sa na instagrame pred nedávnom pýtala aj vás, že čo považujete za primeranú reakciu. Konkrétne som vám dala vybrať medzi: ignorovať, odpísať, alebo vymazať. Samozrejme, prišli mi aj premúdrelé reakcie typu, že si z toho mám niečo zobrať, no myslím si, že keby ste videli, čo niektorí ľudia dokážu napísať, tak by ste mi skôr radili nič si z toho radšej nebrať. 

K mazaniu som sa zatiaľ nedostala, aj keď musím priznať, že k tomu niekedy inklinujem. Hovorím si .. je to môj instagram, môj youtube kanál .. prečo by som si tam mala nechať rozosievať negativitu? Prečo by som mala tolerovať komentáre, v ktorých sa na mne niekto odbavuje a nehľadá za tým nič iné len to, ako ma vytočiť? Napriek tomu nemám zaužívané, že by som hejtové komenty mazala a stalo sa naozaj len párkrát, že som si na základe online sporu niekoho zablokovala. 

Istý čas som bola presvedčená o tom, že najlepšie je to celé ignorovať. No mne to väčšinou nedá. Áno, jasné .. sú komenty, ktoré mi prídu tak zbytočné, že ich odignorujem (napríklad konštatovanie ako "máš v izbe bordel" pri videu o líčení), ale potom sú také, pri ktorých si nedokážem pomôcť, mám potrebu odpovedať .. a často mám takisto potrebu zdieľať ich s vami. Viem, že nie každý to chápe a sú aj ľudia, ktorí to považujú za zbytočné, alebo dokonca trápne. Sú to však väčšinou práve tí, ktorí s nejakou "online popularitou" a teda ani "online hejtom" nemajú žiadnu skúsenosť a na sociálnych sieťach vystupujú ako tichí pozorovatelia, ktorí príležistostne pridajú fotku z výletu, alebo nejakej oslavy s kamarátmi a vyslúžia si za to 50 lajkov od svojich známych. A to je samozrejme v poriadku, no práve preto by nemali súdiť reakcie nás, ktorí zdieľame istú časť nášho života online s verejnosťou, na niečo, čo si oni sami nikdy nezažili. 

Ako to riešim ja je, že väčšinou odpíšem. Vždy slušne. A niekedy mi to nedá a musím sa o niektoré komentáre, alebo správy, podeliť aj s mojím publikom. A nie, nezdieľam všetko negatívne čo mi chodí, ak vás to zaujíma. No niekedy mi to proste nedá. Viete, prečo to robím? Niekedy preto, že sa s vami chcem podeliť o niečo, čo ma pobaví. Pretože aj keď vedia byť tie komenty urážlivé, často sú aj smiešne. Inokedy mi ide o to, že sa nad názorom daného človeka zamyslím a rozmýšľam, či to tak vníma väčšina, alebo nie. Napríklad keď mi niekto napísal, že trasiem kamerou tak, že dostal morskú chorobu. Posumiala som sa, ale zamyslela som sa nad tým a zdieľala som to na instagrame s otázkou, či ste to tak vnímali aj vy, alebo nie. Pretože ja som ten pocit pri strihaní, ani pozeraní nemala a potrebovala som proste aj tretí názor, názor väčšiny. Tretí dôvod je ten, že sa snažím ukazovať realitu. A tak, ako rada zdieľam krásne a pozitívne veci, ktoré mi ľudia píšu, chcem ukázať aj to zlé. 

Štvrtý dôvod - chcem vyrovnať váhy. Nie, nepotrebujem aby ma ľudia ľutovali, to naozaj nie. Čo si však asi mnohí neuvedomujú je to, že ak vám niekto povie niečo pekné, poteší vás to, ale často si to nezapamätáte, alebo to s vami až tak nezarezonuje. Ľudia mi v živote povedali naozaj nespočetne veľa krásnych vecí, no reálne som si zapamätala len dve takéto situácie. Ako mi jeden rodinný známy povedal, že mám krásne oči, hlboké ako studničky (rozprával o tom strašne dlho a vyzeral, že je mojimi očami naozaj fascinovaný, haha) a to, ako mi jeden kamarát povedal, že mám strašne pekné prsia. V tej dobe som mala fakt nanič sebavedomie a takýto kompliment ma fakt potešil .. až tak, že si presne pamätám kde sme boli, pri čom to povedal, ako som sa cítila a tak ďalej. Je to trochu smiešne, ale chcela som to trošku odľahčiť. 

Toho negatívneho si bohužiaľ pamätám oveľa viac. Že mi v detstve jeden príbuzný povedal, že som rozmaznaný fracek. Že sa mi smiali za to, že mám tmavú pleť. Pamätám si, ako ma spolužiačky ohovárali v škole v prírode a vymýšľali si klamstvá. Ako o mne niekto povedal, že som afektovaná .. a kopec ďalších vecí. Maličkosti, aj "väčšie veci". Áno, zapamätala som si aj veľa z tých online kritík, no voči tým som už tak trochu obrnená. To však neznamená, že sa ma nedotknú. Niekedy viac, niekedy menej .. a keď ich s vami zdieľam a vy mi na ne potom reagujete a dokážeme sa na nich spoločne zasmiať, robí mi to radosť. A tú "ranku" z toho hejtu to dokáže zahojiť. Zlepší mi to náladu a ide sa ďalej .. 

Nepáči sa mi, ako sa internetom šíri názor, že reagovať na hejty by sa nemalo. Veľa ľudí si to myslí a jeden môj známy mi raz dokonca napísal, že sa na mne on a jeho kamaráti smejú, keď to riešim napríklad na stories. Opäť .. ľudia, ktorí sa s niečím takým nikdy nestretli a preto nemajú ani predstavu, aký je to pocit a ako by reagovali. 

Včera som narazila na jednu britskú slečnu, ktorá sa k tejto téme vyjadrovala a hovorila mi úplne zo srdca. A tak by som vám chcela prezdieľať mojimi slovami to, čo hovorila ona a s čím sa ja stotožňujem. Tu musím spomenúť aj Sajfu, ktorý nedávno na svojich instagram stories taktiež zdieľal primitívne komentáre spod jeho youtube videí aj so svojimi odpoveďami, alebo Patru Bene, ktorá tiež nemá problém priznať, že jej negatívne komenty nie sú príjemné a využíva svoju platformu na to, aby zväčša mladším ľuďom ukázala, že správať sa drzo online, ani v skutočnom živote, nie je v poriadku. Aj vďaka týmto ľuďom mám pocit, že keď to robím ja, tak je to trošku viac okay. 

Pretože viete čo? Podľa mňa ten názor že "oh, povznes sa nad tým", "nereaguj na to" a podobne akurát tak vo väčšine prípadov spôsobí, že si tí ľudia, ktorí majú za potreby takéto správy a komentáre písať budú myslieť, že je to v poriadku. Reality check: Nie je to okay! Nepáči sa mi, keď je v konečnom dôsledku za debila ten, o kom daný komentár je a jendoducho ho zdieľa na svojich sociálnych sieťach a nie ten, kto ten komentár napísal. Lebo čo .. sloboda slova znamená, že môžete o ľuďoch písať hnusné veci, ale zároveň majú tí ľudia, ktorých sa to týka, chrániť nejakú vašu pomyselnú anonymitu? Presne ako povedala už vyššie spomínaná slečna: "If you are a dick online, you should be prepared for any wave of shit that hits you." Pretože rozsievať negativitu kdekoľvek, aj online, jednoducho nie je v poriadku! Urážať ľudí, ich prácu, ich rodiny, ich výzor .. nie je okay! Všade, aj v online priestore, jednoducho musí existovať nejaký etický kódex slušného správania. A viete čo? Ak už sa rozhodnete napísať niečo hnusné a ukážlivé, nech sa páči, nech o vás pekne vedia aj ostatní, čo ste zač! A to hovorím aj napriek tomu, že v 99% prípadoch vycenzúrujem aj meno aj fotku toho, kto mi niečo také napíše, ak sa teda bavíme o správach .. a nie som si istá, či to budem robiť aj naďalej, či si to tí ľudia vôbec zaslúžia, lebo ich tak vlastne chránim. Zatiaľ čo mňa pred nimi  a ich blbými rečami a nadávkami nechráni nič. 

Veľa ľudí si asi neuvedomuje, ako táto internetová negativita dokáže ovplyvniť celkovú náladu v spoločnosti, aké dopady to má na psychické zdravie, napríklad u mladších ročníkov. To, proti čomu som už napríklad ja obrnená a viem to brať s humorom, by možno dokázalo niekomu inému naozaj ublížiť. A vôbec tomu nepomáha táto "zhoda" v tom, že negativitu treba ignorovať a nejaká reakcia z našej strany nie je okay, alebo vhodná. 

Ak mi niekto ubližuje, môžem na to reagovať akokoľvek ja uznám za vhodné - či už to bude ignorácia, bloknutie toho človeka, odpoveď, alebo zverejnenie komentára. A mimochodom, toto platí nie len online, ale aj v skutočnom svete. Ak niekto spraví niečo, čím mi robí zle a vie o tom a ja na to zareagujem, je to úplne v poriadku. Je podľa mňa veľmi nefér, ak niekto naznačuje, že odpovedať na hejty a ubližovanie nie je okay a že by sme ich mali len tak v tichosti znášať, alebo sa cez ne povzniesť a ak to náhodou nespravíme, tak nás obviňovať z toho, že sme nereagovali primerane. 

Tieto posledné úseky som písala tak trochu aj pre seba. Aby som sa mala k čomu vrátiť, keď zasa raz budem pochybovať o tom, ako reagovať. Každému vyhovuje iná forma reakcie na niečo, čo mu ublížilo, no všetky (no dobre, možno nie všetky, taká "pomsta" už je asi cez čiaru) sú okay. Sama som si naozaj veľakrát zažila situáciu, v ktorej mi bolo robené napriek a nakoniec som ešte ja bola za tú najhoršiu, lebo som si dovolila povedať nahlas, že sa mi to nepáči. Je to smutné, ale je to tak. 

Som však rada, že čím som staršia, tým menej si nechám skákať po hlave - ako v reálnom, tak aj v tom online živote (pre mňa je to viac-menej jedno a to isté, keďže nie som len nejaký anonym, ale prezentujem aj tu na internete to, čo žijem v reále) a viem si povedať svoje. Viem povedať "už dosť" a som v pohode s tým, že ma za to ľudia odsúdia, prestanú sa so mnou baviť a demonštratívne ma unfollownú na sociálnych sieťach (čo je podľa mňa strašne smiešne). 

Dúfam, že tento post vám niečo dal. Z mojej strany to je niečo, ohľadom čoho som sa chcela vypísať už dávno, no potrebovala som taký "final impulse" a ten prišiel práve včera vďaka Sajfovi a tej britskej instagramerke. Ak patríte na stranu "anonymných hejterov", prajem vám, aby ste sa nad sebou zamysleli a pred tým, ako vaše komenty alebo správy odošlete sa prosím zamyslite nad tým, či je to, čo chcete povedať naozaj relevantná kritika, alebo len hlúpa urážka. A ak patríte tam, kam aj ja - teda k ľuďom, ktorí sú často terčom týchto hejtov, skúste si to až tak nepripúšťať, ale zároveň sa nebojte nastaviť tým ľudom zrkadlo, nebojte sa im odpovedať a ak to inak nejde - proste ich zablokujte a budete mať pokoj. Samozrejme, vždy slušne a s nadhľadom, nebudeme sa predsa znižovať na ich úroveň. 

6 comments:

  1. Hejter je stelesnením zla. Bohužiaľ, nedrží ho v sebe, ale šíri okolo. Je ako tri modifikované opice - nevidím dobro, nepočujem dobro a nehovorím dobro.
    Som človek, ktorý praje všetkým to najlepšie. V ich prípade mám však nutkanie si želať, aby sa naplnilo staré známe - aké požičaj, také vráť.
    Mimochodom, aj ja som o nich písala. A som rada, že Ty tiež, lebo čím viac sa o hejte bude hovoriť, tým skôr si ľudia uvedomia, že to nie je ok. A prajem ti, aby si ich mala čo najmenej, ideálne žiadneho. Erika

    ReplyDelete
  2. Tlieskam. Presne, prečo sa ma povzniest iba ten čo hejt "obdržal"? Ked sa v prvom rade nenechal povzniest ten hejter nad niekoho, kto mu pre nieco nie je po chuti? Podla mna je este zaujimave, ze miesto spomenuteho unfollow, ta ludia budu sledovat a cakat, kedy im zase das "dovod", aby vypustili hnoj.
    Zas na druhej strane, reagovanie je pre nich neraz prave olej do ohna a ich to nastartuje este viac... vyslovene provokuju a chcu, aby si na nich reagovala, asi z toho maju erekciu/vlhke gatky (podla pohlavia).
    Drzim palce, aby bolo hejtu coraz menej a aby si vzdy mala na porudzi spravnu reakciu, aby zamlkli

    ReplyDelete
  3. Ja v prvom rade nechápem už len to, čo danú osobu vedie k tomu, aby takéto myšlienky zdieľala. Okej, aj ja si možno všimnem, že máš v izbe bordel, ale načo ti to budem písať, preboha?! A už vôbec nepochopím, keď ti niekto cíti potrebu komentovať, čo sa mu nepáči. A nad komentárom, že je Sárka škaredé decko, fakt len krútim hlavu. Neviem, mne nikdy v živote ani len nenapadlo niečo také vysloviť nahlas, nieto, žeby som to ešte niekomu napísala. Jasné, že každý máme vlastné názory, nie každého vidíme ako miss universe, ale kriste pane, kde zmizla nejaká slušnosť? Nikdy som nad niečím takým nepremýšľala, ale teraz som neskutočne vďačná za svojich rodičov a ich výchovu, pretože nás viedli k tomu, že máme byť so sestrami vždy slušné. Aj ja na Instagrame, YouTube alebo iných sieťach sem-tam vidím niečo, s čím možno nesúhlasím alebo sa mi veľmi nepáči, ale ešte NIKDY som to nenapísala do komentáru. Veď ak sa mi nepáči, odídem. Unfollownem. Lebo akú to má pointu, že niekomu napíšem, že má škaredé dieťa? Spraví to niečo dobré? Koment s bordelom v izbe možno ešte pochopím, ak prižmúrim obe oči, ale toto... Ach.
    A maž také komentáre. Fakt. Zlo plodí iba zlo, a hoci je to burina, ja na tvojom mieste by som mazala všetko. Ja osobne som rada, keď zdieľaš takéto komentáre, lebo aspoň sa posmejem nad tým, akí sú niektorí stupídni, ale možno práve to niektorí chcú – vidieť, ako ich zdieľaš, ako dostávajú svojich desať sekúnd slávy. A naozaj – toto je tvoj kúsok miesta na internete. Maž sprostosti. Lebo nič dobré to do sveta nedáva.
    Ale držím palce, nádej pre lepší zajtrajšok nevyhasla, možno niektorí dostanú kúsok zdravého rozumu. A obdivujem tvoj prístup k takýmto veciam. Iba to potvrdzuje to, aká si úžasná. ❤
    BEE A CHANGE // Facebook Page // READ ABOUT "MINIMALISM MISTAKES"

    ReplyDelete
  4. Ja ťa sledujem už dlhšiu dobu, resp. sledovala som ťa no prestala som presne pre to, že si začala byť vo svojich videách, príspevkoch až príliš negatívna. A tento článok presne odzrkadľuje to, že s kritikou či už objektívnou alebo subjektívnou sa nevieš zmieriť a neprijímaš ju. Na instagrame si pridávala príspevky o tom, prečo ti niekto napísal taký a onaký komentár a prečo to urobil a bolo na tebe vidieť, že v prípade, že ľudia ťa nepochvália alebo ti nenapíšu niečo pekné, nemajú právo sa k tomu vyjadriť. Práve tým, že pridávaš svoj život na sociálne siete, to ľuďom umožňuješ. Hejty sú samozrejme niečo iné. Nevravím, že sa k tomu nemáš vyjadrovať, ale nepríde mi ani na mieste zosmiešňovať názor druhých, než už bol akýkoľvek. Ale to je iba možno môj pohľad na vec.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj, dakujem za komentar a uplne to chapem, tiez nesledujem ludi ktori mi nesedia :) Len som sa chcela spytat .. ako tie nazory zosmiesnujem? Tak, ze ich zverejnim na instagrame a poviem si k bim svoj nazor?

      Delete
  5. This comment has been removed by the author.

    ReplyDelete

Mama

Beauty

Vlog