Search This Blog

by Petra Dzvoníková

January 10, 2019

TRABLE S DETSKÝM SPÁNKOM


Ahojte. Manžel, dieťa aj pes mi spia a tak som si povedala, že vám napíšem o tom, čo prežívame posledné dni .. síce aj mňa láme na spánok, ale potrebujem sa trošku vypísať. 

Sára bola od začiatku síce veľmi živé, ale zato tiché dieťa. Cez deň takmer neplakala a keď, tak to bolo aj tak len potichučku a na chvíľku, kým nedostala, čo potrebovala. Jednoducho .. plakala len vtedy, keď niečo potrebovala, alebo keď ju niečo bolelo. Nejaké divokejšie plače si pamätám jedine z obdobia, keď sme mali krízu vo kojení. Vtedy revala ako tur a ja som mala pár zúfalých dní, kedy som nevedela, ako jej pomôcť, pretože od pŕs sa mi divo odťahovala, zároveň bola hladná .. no bola to katastrofa. Mali sme dni, kedy som ju kojila možno raz, alebo dvakrát poriadne, inak nechcela. Zúfalo som sa bránila skúšaniu umelého mlieka, pretože som bola presvedčená, že chcem do 6. mesiaca výlučne kojiť a tak som robila všetko preto, aby som tú možnosť mala. Myslím, že to bol jeden z mála krát, kedy som plakala s ňou. 

Od šiesteho mesiaca sme začali prikrmovať, čo zo začiatku veru nebol žiaden veľký úspech. Nechcela jesť nič, keď sme ju posadili do stoličky, zatla pery a odmietla otvoriť ústa, po chvíli sa krútila a buď sa na nej postavila, alebo sa na štyroch snažila utiecť druhou stranou. Po pár dňoch sme zistili, že nezáujem o jedlo má len vtedy, keď je v stoličke. A tak sme sa ju snažili nakŕmiť aspoň trošku vtedy, keď si sama prišla vypýtať. Pretože keď sme jedli my, vtedy ešte na gauči, tak si sama priliezla a otvárala ústa ako kapor. Tak sme teda začali jedávať za stolom a odvtedy sa aj Sárine jedenie zlepšilo. Síce ešte nikdy nezjedla celú porciu niečoho a stále sa to mení - niekedy zje dve, tri lyžičky a má dosť, inokedy zas dokáže zjesť lyžičiek aj desať. Čo je na ňu celkom úspech, takže sa z toho teším. 

No poďme späť k tomu plaču. Ten je strašný, keď ju prebaľujeme, alebo obliekame. Je to zvláštne, ale niekedy sa nechá prebaliť úplne v kľudne a inokedy je to boj, je nás na to treba dvoch a proste vrieska a vrieska až kým ju nevezmeme na ruky a nepomojkáme si ju, alebo ju niečím nezabavíme. Kým leží na chrbte, tak ju niekedy nezabaví vôbec, ale vôbec nič, proste na ňom ležať nechce .. čo si asi viete predstaviť, ako asi môže vyzerať, keď je v tej plienke fakt veľký náklad a ona sa metá hore-dole. Hlavne keď ju prebaľujeme na gauči (lebo inam sa už moc nezmestí a akurát tak si trieska hlavu), tak to vie byť veru "sranda". Najhorší však je, keď ju uspávame, alebo keď sa v noci zobudí a nechcem ju hneď kojiť, pretože skúšam, či zaspí aj bez prsa. Nechcem, aby bola zvyknutá zaspávať len na prsníku. Chcem, aby dokázala zaspať aj s niekým iným, nie len so mnou. Kvôli sebe, ale aj kvôli nej. 

Keď sme ešte bývali v Slnečniciach, dlhý čas som ju uspávala práve kojením. Nerobila som to od začiatku, robila som to práve v období, kedy sme mali našu kojokrízu a na internete som sa dočítala, že ak dieťa odmieta prsník, najlepšie je mu ho ponúkať keď je v polospánku. Čiže vždy keď už som ju uspávala, nakoniec som jej ponúkla aj mlieko a tak sme opäť začali kojiť. Istú dobu len v polohe ležmo, nakoniec sme sa vrátili aj ku kojeniu posediačky. Dosť dlho, keď som skúsila niečo iné, nasledoval hurhaj a tak sme sa toho držali. Po čase už to nebolo kojenie keď zaspáva, ale zaspávanie pri kojení. Bohužiaľ, to som veľmi ovplyniť nevedela. Krátko predtým, ako išiel Viktor na materskú, som ho poprosila, aby sa ju naučil uspávať aj on sám. A tak sme prešli na uspávanie na rukách - hojdaním, tľapkaním, niekedy natriasaním. Takisto sme si zvykli na pravidený režim, kúpanie v cca rovnakom čase .. a keď už Sára zaspala, tak sme ju uložili do postieľky a spala do cca polnoci, vtedy som ju ešte raz nakojila, zas uložila a spala až do rána. 

Odkedy sme sa však presťahovali do nového bytu, tento náš režim sa trošku narušil. Trošku dosť. Nové prostredie, nová postieľka .. zo začiatku som sa z toho išla zblázniť, pretože to znášala naozaj nie príliš dobre. Keď som Sáru uložila do postieľky, bola každú pol až hodinu hore. S krikom. Za noc bola niekedy aj 12krát hore, čo je podľa mňa naozaj už extrém. Časom sa to zlepšilo, ale uspávanie je stále dosť náročné. Bráni sa tomu niekedy aj hodinu, dve. Chce loziť, objavovať, hrať sa .. všetko, len nie spať. Keď ju konečne uložíme, prebudí sa niekedy aj v postieľke, sle stačí ju väčšinou len trošku hladkať a spí ďalej .. kým sa nezobudí znovu. Vtedy ju stačí znovu len pohojdať na rukách a spí ďalej. Horšie to však je, keď sa zobudí a nestačí jej pohúpať sa na rukách. Pýta si prsník, aj keď by vlastne ešte nemala byť hladná, ani smädná. A keď jej ho nedám, lebo ju chcem skúsiť inak, strašne plače. Ale strašne. Skúšala som to len párkrát a nakoniec som jej ho teda aj tak dala .. až som sa bála, že k nám prídu susedia pýtať sa, či to dieťa týrame. Potom sa niekedy ešte párkrát zobudí, včera však vďaka bohu (lebo inak by som už asi zobrela od únavy) spala až do nejakých 5:30, kedy som ju nakojila a spala ďalej ešte nejakú hoďku, hoďku a pol. 

Viktor vidí problém v tom, že ju uspávame na rukách a chce ju začať ukladať do postieľky a používať takú tú metódu, kedy dieťa necháte vyplakať, chodíte za ním každých 5 minút alebo koľko, pohladíte ho a proste toto robíte vkuse dokola, kým sa nevyreve, tým sa unaví a zaspí .. a tak sa má naučiť samé zaspávať. Ja sa neviem zmieriť s tým, že by sme túto metódu čo i len skúšali. A už vôbec nie po tom, čo sa o to včera pokúsil a nebol preč ani tri minúty, keď Sára vypadla z postieľky. Ako sa jej to podarilo, to naozaj neviem, pretože keď v postieľke stojí, trčí jej z nej maximálne tak hlava, ale podarilo sa jej to. Počuli sme plač, potom obrovský tresk a znovu plač. Nebolo to síce prvýkrát, čo odniekiaľ spadla, pri jej rýchlosti a obratnosti sa to naozaj ustrážiť nedá, ale z takej výšky to bolo prvýkrát. Hneď som volala na Kramáre, ale nakoniec povedali, že ju máme len pozorovať. Zatiaľ vyzerá, že je v poriadku, takže možno ani nespadla na hlavičku, ale aj tak .. veľmi som sa zľakla. Ale nie o tom som chcela .. 

Ja nevidím až taký problém v tom uspávaní na rukách. Skôr vidím problém v tom, že sme proste v novom prostredí, že nemá vlastnú izbu, vlastný priestor .. že celý deň trávime v obývačke, pretože v izbe, kde momentálne spíme, nie je nič iné ako posteľ a jej postieľka. Preto mám iný plán a to ten, že po kúpaní už sa nepôjde naspäť do obývačky a už vôbec nie k televízoru, ale pekne krásne do spálne, kde sa budeme trošku ešte hrať na posteli a potom ju skúsime postupne uložiť do postieľky. Kľudne ju budem uspávať na rukách, hojdaním .. ale jednoducho nech si zvyká na taký kľud pred spaním, na ktorý síce v Slnečniciach zvyknutá bola, ale tu veľmi nie. A postupne sa ju budem snažiť navykať na zaspávanie v postieľke. Neviem, či sa mi to podarí a kedy sa mi to podarí .. ale momentálne si neviem predstaviť, že by som sedela s kľudom v obývačke, kým by moje dieťa stálo v postieľke a kričalo by ako keby ho z kože drali. 

Samozrejme, trochu závidím tým, ktorí toto začali riešiť už skôr, alebo tým z vás, ktorých deti po položení do postieľky takto nevyvádzali. Sára sa však (ak ju tam nepokladám v polospánku a nehladkám ďalej) okamžite prevalí na brucho, dá sa na štyri, postaví sa a kričí. A kričí stále viac a viac. Je proste hysterická a ja na to nemám žalúdok. Myslím si, že ak sme chceli, aby vedela zaspávať samostatne a vedela byť aj v noci sama, mali sme to tak riešiť od začiatku. Okay, možno sa to v dvojizbáku moc nedalo, ale aj keby sme boli vo väčšom byte, asi by som nezvolila tento spôsob spávania. Pre niekoho to môže byť to pravé orechové a pre iného zas nie. Všetci sme iní a naše deti tiež. Ja som od začiatku trvala na tom, že budeme mať príposteľovú postieľku len s troma stenami, aby sme boli vždy pri nej, zo začiatku som ju mala stále pri sebe, aj keď spala cez deň a do postieľky som ju prenášala až keď sme išli spať aj my. A keď bolo treba, nechali sme si ju u nás v posteli. A chcieť, aby zrazu spávala sama, v klasickej postieľke, a aj tam zaspávala, je trošku od veci .. či? 

A tak mám dilemu .. mám to nechať na nej? Mám jej dôverovať, že časom sa nauči zaspávať aj inak, ako v našom náručí, alebo kojením? Mám čakať, kým sa sama naučí prespať celú noc? Čo síce už vedela, ale sťahovaním a novým prostredím sa jej to proste rozbilo. Alebo sa mám snažiť robiť režim, aj keď nasilu? Mám sa ju snažiť uspať, aj keď plače ako tur? Mám ju naďalej uspávať kojením, keďže to (väčšinou) ide rýchlejšie? Je to asi prvýkrát, kedy si v materstve niesom niečím istá .. mám počúvať hlavu, alebo srdce? Mám sa snažiť pre dobro všetkých nastoliť prísnejší režim, aby sme si všetci lepšie pospali aj za tú cenu, že Sára sa môže cítiť opustená a nevypočutá, keď plače? Je tento jej spací "behaviour" normálny? Súvisí s tým, že už štvornožkuje, že má možno akúsi ľahkú formu separačnej úzkosti a preto sa častejšie budí a pýta blízkosť?

No neviem. Asi si skúsim o tejto téme ešte viac čítať a načúvať viac svojmu inštinktu, aj keď aj ten je tak trochu zmätený momentálne .. a asi aj dosť unavený z toho nočného vstávania .. no verím, že to dáme. Samozrejme, budem vďačná, ak mi napíšete aj vaše skúsenosti a poznatky. A ja idem pracovať ďalej (rozumej strihať video) a dúfať, že sa mi Sára nezobudí ..

PS: Dva dni som veľmi aktívne rozmýšľala a prišla som na to, že to asi nechcem ani nebudem siliť. Pokúsim sa jej upraviť jej denný spánkový režim, avy spala približne v rovnakých časoch, ale vtedy, keď bude ona sama unavená a takisto večer sa budem snažiť držať to vždy v podobnom čase, ale nebudem to siliť. Nebudem ju ukladať do postieľky vtedy, keď ešte nie je ospalá, pretože sa jej to zjavne nepáči a necíti sa komfortne. Pokúsim sa jej čo najskôr poskytnúť väčší komfort tým, že jej spravíme izbičku, viac miesta, útulnejšie prostredie .. a vždy, keď to bude potrebovať, jej poskytneme našu prítomnosť, lásku a kľudne aj to húpanie na rukách. Verím, že časom sa naučí spávať sama, aj prespávať noc. My jej to môžeme akurát tak spríjemniť a uľahčiť.

PS2: K tejto téme som mala natočené aj video, ale myslím, že ho asi nedám von a skôr ho zakomponujem do vlogu, keďže som ho pôvodne nechcela ani točiť, spravila som to úplne spontánne, popri točení vlogu. No uvidíme ..


11 comments:

  1. Peti,myslím,že od nej chces naraz priveľa ��
    Ona všetky tie zmeny prežíva po svojom,sťahovanie,nová postieľka,prostredie,príkrmy a všetky pokroky,ktoré robí.. a jediné útočisko má na tvojom prsku �� Ja by som to nechala na ňu. Keď bola doteraz dojčenia a zvyknutá na taký sytems,ťažko od nej môžeš chciet kľudne zaspávanie bez prska ��
    Viem,že je to niekedy obmedzujúce,že je závislá len na tebe.. aj ja som to veľakrát skúšala,uspať ju inak,pri každom nočnom zobudení ju nekojit.. ale boli to boje,pôjdem na to postupne. A to moja má 15 mesiacov,aj keď už nezaspava na prse,ale musím ležať pri nej.. a to sme si prešli nosením,hojdanim,lebo za mladi sme ju inak nevedeli uspať.
    A ešte k tomu vevernemu režimu - aj ja to tak robím,že večera,sprcha a rovno do spalne,žiadna obývačka,silné svetlo alebo telka. A zaspávanie trvá cca 30 minút teraz ��
    Uff,to je teda komentar,ale musela/chcela som! Ospravedlňujem sa ��

    ReplyDelete
    Replies
    1. Presne tak to vnímam ja a uvedomujem si, že je toho naraz veľa .. :) Myslím, že ma do toho stavu dostal najmä nedostatok spánku a vyčerpanie ako moje, tak aj manželove. Momentálne ju uspávame bez prsa a funguje to, ja v tom ani nevidím problém, zato Viktor áno .. skôr je problém to, že sa často budí, ale verím, že sa to upraví :) A pred spaním to robíme už tiež pár dní rovnako, rovno do spálne, tak sa môže trošku hrať ešte, ale pri tlmenom svetle a potom keď už si mnie očká a zíva, tak uspávam :)

      Delete
  2. Mame za sebou týždeň choroby, to bolo ešte ôk, ale následne som mu po týždni vysadila Fenistil, bože môj moje dieťa je ako uzlík nervov, nepokoja a hystérie. Malo sme noci kedy som spala dokopy 2,5h. Uznajme, že sa takto nedá fungovať a keďže mame na uspavanie fitloptu, tak som myslela, že si vyskacem rozum. (manžel odcestovaný, takže čisté psycho)
    Môj manžel by tiež bol rad, kebyže sa malý už naučí sám zaspávať (má 5 mesiacov), pre mňa je nepredstaviteľné ho nechať samého, keďže viem aký záchvat by spustil. Momentálne fungujeme ešte na perinke a fitlopte netuším kedy sa týchto 2 veci zbavíme, ale dúfam, že čoskoro a bez nátlaku na drobca.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Držím palce! :) A dúfam, že kd sa ti vráti manžel, tak pekne pomôže, aby si si mohla pospať, lebo nedostatok spánku je to, čo nás ovplyvňuje viac, ako si myslíme, podľa mňa :)

      Delete
  3. My sme našťastie obe deti od narodenia davali zaspavat a spať len do svojich postielok. A rovnaký režim: okúpať, hned do postielky mlieko a spať. Žiadne prso, ruky, hojdanie, mojkanie okrem pohladkani a pusiniek počas ukladania. A musím povedat, ze to bol top krok. U oboch nemam problem so zaspavanim a spankom doteraz (s vynimkou obdobi,kedy idu zuby). Proste si vypijú mlieko, dajú
    dudku, otočia na svoj bok a sami zaspia v tichosti do par minut. Akurát s Patrikom máme trošku problem, že sa nevie uložiť mimo svojej postielky a kočíka,takze ked idem napr na celý den k našim,horšie tam zaspi,vtedy ho musim uhojdat na rukách. Jasne, ze zo začiatku mi takato metoda prišla trochu drasticka. Predsa len keď som mala prve babo, chcela som ho mat stále pri sebe, tulit sa atd. Ale s odstupom času to bol správny návyk pre nás. Nehovorím, že toto zafunguje u každého. Sama sa čudujem,ze u nas to platí u oboch detí,lebo aj každé dieťa je iné. A myslím,že ked Sarka bola zvyknutá inak, do takehoto spôsobu zaspavania ju len tazko nastavis. Rozhodne nie zo dňa na den. Chce to len skúšať a byt trpezlivá . A ako hovoríš ty, riadit sa instinktom. Je to vaše dieťa, sama najlepšie vieš a zistiš,čo je preň vhodné a čo mu vyhovuje, rovnako aj vám. Držím palce, nech sa vám to ukľudni čím skôr ��

    ReplyDelete
    Replies
    1. Tak je to asi najlepšie, pre pokoj všetkých .. ale ako píšeš, treba to robiť od narodenia. Ale zas na druhú stranu to má aj nevýhody, ako píšeš, že inde ako doma a v kočíku nezaspí. Takže všetko má asi svoje pre a proti. Tiež si myslím, že to u nej chce trpezlivosť .. mne to spoločné zaspávanie ani tak nevadí, skôr to jej budenie v noci, ale aj to sa pomaly zlepšuje, našťastie :)

      Delete
  4. Ahoj Peti, som cerstva mamicka s malym 2 mesacnym sidlom a sledujem tvoje blogy a videoblogy :) nas maly nespi cely den, max pospi 3x po 20minut...vecer ho uspavame aj 3 hodiny so strasnym revom jedine na rukach alebo v nosici! A zaspi jedine polozeny na mne... taktiez bojujem s dilemou ako ty, ci razne zakrocit, alebo to nechat sa vyvinut same... je to masaker �� drzim palce

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj, my sme to mali v tej dobe podobne, cez deň toho tiež viac nenaspala a čo sa týka večerného uspávania, nechala som to na ňu. Uložila sa kedy sa uložila, nehrotili sme to, nemala som na to nervy, ani čas, ani priestor .. tiež sa často stávalo, že zaspávala len na mne istú dobu, ale vtedy mi to nevadilo, dvojmesačné bábo je predsa len niečo iné, ako takéto 6 mesačné. Vtedy som jej dávala toľko blízkosti, koľko potrebovala, aj keď to znamenalo, že niekedy bola celý deň na mne. Podĺa toho, čo mám načítané, tak deti si tvoria "zvyky" až medzi 4-6 mesiacom, takže teoreticky máš ešte čas na rozmyslenie, k čomu sa prikloníš :)

      Delete
  5. https://www.prosimspinkej.cz/category/spanek-deti/
    Ahoj, doporučuji pročíst si tyhle stranky. Mě moc pomohly porozumět malé. Každopádně věř na svůj mateřský instinkt!

    ReplyDelete
  6. Napíšem ti moje skúsenosti za takmer 3,5 roka uspávania. Staršiu som mala od narodenia v postielke, lenže po mesiaci nevyspatia a neustáleho vstávania k postielke mi ju manžel šupol pod palon a div sa svete ona spala. Dokonca som kojila nejak v polospánku že som sa zobudila a už bola odpojená a ani neviem kedy a ako dlho pila. No to Trvalo do cca 2 rokov. Uspávanie bud nosením alebo kojením.Tiež ma to štvalo, že je milion krát hore ale pri jednom dieťati to človek ešte znesie, na druhý deň som dospávala. Potom som otehotnela a už mi to veru vadilo dosť. Bez prsa sa nespalo. Ale odplienkovávala som a tak som skúšala ajk v noci ju dať vycikať a po vycikaní uložiť. Peti a ona spala. Proste to prišlo samo, síce po dvoch rokoch ale dozrela na to. A odvtedy sa raz v noci vyciká a už sa nezobudí a ak aj áno tak sa len pretočí a zaspí. No a bum prišlo druhé dieťa. Zo začiatku nespala aj do tretej rána. Teraz ju o siedmej uložím a budí sa čo 20 minút, plus ju budí aj staršia ked ide cikať.Takže som nevyspatá. nervozna a už by neviem čo s nimi, lebo ani jedna nechcú spať bezomňa takže ich mám v posteli nasáčkované obe. Ale verím že po prvom roku už to bude lepšie.

    ReplyDelete
  7. Ja mam podobnu skusenost. Dcera, ktora od novorodenca /hlavne odkedy sme presli na UM v 3 tyzdnoch/ spala super cca 12 hodin a budila sa max.2x len na prebalenie a nakrmenie sa zrazu zacala v noci budit aj 6x so strasnym placom, ked sme prelozili postielku na ine miesto v spalni /museli sme/.Casto sme ju museli zo spalne zobrat do obyvacky, ukludnovat ju, nechcela mlieko a jedine co na ukludnenie ako tak zaberalo, bolo chvilu sa pohrat alebo pustit TV /ano, viem, ze tv v noci nie je nic moc/ a po pol hodinke dat znova mlieko a ulozit spat. Lenze niekedy nezaspala aj ked bolo jasne ze je ospala alebo bola hore do 10 minut. Teraz sa to po asi 5 tyzdnoch zlepsilo, budi sa 2-3x prebalime, nakrmime a spi dalej. Tak napisem co nam pomohlo, mozno nieco z toho pomoze aj vam - v prvom rade sme obmedzili denny spanok, dcera spi len raz denne ak vynimocne potrebuje aj dvakrat, ale nikdy to neprekroci hodinu a pol, inak ju budime, zo zaciatku to neznasala dobre, ale uz si zvykla a zobudza sa s usmevom. Davame dve vecere - o siedmej zeleninovy prikrm, o deviatej kasicku a za nou mlieko a odnesieme do postielky. To je trosku mozno vela /ma 9,5 mesiacov/, ale dcera je od malicka velky jedak a aj ked toho zje tolko, je v noci hladna takze myslim ze to je v pohode. Skuste dat pred spanim nejaku tuhsiu stravu, myslim, ze dieta v takom veku uz na noc a dobry spanok potrebuje nieco viac ako mlieko. Za mna odporucam kasicky Holle z Amazonu, daju sa robit aj s vodou aj s rastlinnym mliekom a maju super zlozenie. Ked place, tak si najprv nachystam mlieko, potom ju vezmem, chvilu utisujem, ukludnujem, potom prebalim, dam mlieko, znova si ju pritulim, chvilku skrabkam alebo hladim chrbat, vtedy uz je vacsinou v takom polospanku, polozim do postielky a odchadzam bez slova. Neprenasame do obyvacky, nezapiname telku, nehrajeme sa, prihovarame sa malo a potichu. Dost nam pomaha kolotoc a najvacsia zlepsenie v spani nastalo, ked sme si zadovazili tociaci projektor s hviezdami. Kombinacia hudby z kolotoca a pohybujucich sa farebnych hviezd. A tiez spaci vak a nejaka "cuddly blanket". A tiez cumel musi byt. :D Dufam, ze mozno vam nieco z toho pomoze a bude zlepsenie v Sarkinom spani. :)

    ReplyDelete

Mama

Beauty

Vlog