Hi guys! This is the second part of my pregnancy posts. When it comes to my age, I feel that I am at the right age to have a baby. Even though I am kind of younger than most pregnant ladies today. I am 24, which is kind of young for today's standards. At least judging by the people around me. I am the first one from my high school class who is having a baby - and I was always one of the youngest people from my class. I am also judging by the reactions of my peers - they want to study, enjoy their youth, build their careers.
I am kind of different, when it comes to those things. I have had the chance to experience many things most people go through after their 18th birthday way before. I was not sure if I wanted to share this with you, however, i want to be honest with you and want you to get to know me better - please, don't judge me. The first time I got drunk, I was 14. Some time after that, I started smoking a little and then more and more. Maybe that's why I was able to stop smoking just like that one day. It was my 23rd birthday and I realised that I have been smoking for almost 9 straight years .. that's crazy! I just had to quit smoking. Also when it comes to other things, I was able to experience a lot of them pretty early on. I starting blogging at 12 years old and at 13, I visited my first concerts alone, without my parents. That's when we started traveling a lot - Vienna,Prague, later also to Paris and Cologne, all for concerts. We also traveled a lot just to meet people, with or without our parents and every year, I flew alone to the US. When I was 16, I got to know a group of people where some of them were rappers and I started living even more like an "adult" than before. We spent our weekend nights on all kinds of different houses and later on travelled all around Slovakia to concerts .. and I wasn't even 17 yet! Oh and not to forget - I was 13 when I first went to the biggest Slovak festival called Pohoda, where most my friends went after their 18th birthday.
I won't be telling you much more about this - short and simple, I had a different high school life than most people around me. When I graduated at 17 years old, I decided to start studying in Berlin. I was living alone in a foreign city, and believe me, it didn't take long for me to discover it's nightlife. And it was much more demanding than the night life I knew here. In Berlin, you go out at 0am, or 1am and get back home around 7, 8 or 9am. Back in Berlin, I started feeling tired of all the partying and even had 6 months completely without drinking or going out, because I needed the rest, so to say.
Three years later, I moved back to Slovakia. I had wilder periods and calmer periods of time. Especially after getting my drivers license, I drank less and less and even when I went out, it was for "business" most of the time. I used to organise events and parties. There was also a time where I was driving my rapper friends to concerts around Slovakia - which was fun, but also work for me.
And then after some time (and a very bad period for me, which I might tell you more about one day), I stopped going out completely. Okay, there might have been some exceptions like a couple of concerts, where I went by car, never drank and was leaving at very early hours. I was kind of done with it. And then I met my boyfriend and I was done with it all. I found myself by his side and very quickly felt that "this was it". I was finally with someone whom I was ready for a serious relationship with and also to settle down and have a family with. This year, shortly after our first anniversary, we got Whiskey (our dog) and moved to our first own (or actually his own) apartment. And while many of my peers are thinking about school, part time jobs, traveling, I spend my days working or blogging and am thinking about how we are gonna finish decorating our living room, what I'm gonna cook the next day and now also about what we need to get for the baby before it gets here.
And I am really glad that the time is here now! I have to admit that it wasn't completely planned, but it also wasn't unplanned. Maybe you know what I mean. Anyway, I am excited. I am trying to enjoy the pregnancy as much as I can. It's kind of weird saying "enjoying the pregnancy". Because the "enjoying" part is the part of knowing that you have a little, beautiful baby inside your belly. And then there is the other part - pain, morning sickness (which I haven't had much of), having to give up many things (many more than you would think), being tired, being moody and often not feeling understood by people around you. But it's worth it. Every visit to the doctor is absolutely magical. When you see how it moves inside you, when you hear it's heartbeat .. it's beautiful. And I am incredibly happy that I am getting to enjoy it right now, at this "early" age.
●
our little alien ♥
Ahojte! Dnes mám pre vás pokračovanie článkov o tehotenstve. Napriek tomu, že sa cítim byť (pre mňa) v tom správnom veku stať sa mamou, vymykám sa tým tak trochu dnečnému priemeru. Mám 24 rokov, čo je na dnešné pomery asi celkom skoro. Hodnotím tak podľa svojho okolia - napríklad z mojej triedy na strednej ešte nikto nie je vzatý, ani nemá dieťa a to som bola jedna z najmladších. Aj z reakcií mojich rovesníkov na túto tému hodnotím, že väčšina sa na rodičovstvo a svadby necítia - chcú študovať, užívať si mladosť, budovať si karéru.
Čo sa týka mňa, ja to cítim inak. Veľa vecí, ktoré mnohí zažívajú po strednej a vo veku plnoletosti, som mala možnosť zažiť už skôr. Aj keď to sem nepíšem zrovna s nadšením a najradšej by som si takéto veci niekedy nechala pre seba, chcem byť k vám úprimná a viac otvorená - prosím, nesúďte ma. V 14tich som sa prvý krát opila (z hnusnej Nicolausky), chvíľu potom som začala občasne fajčiť.
Možno aj preto som na moje 23. narodeniny dokázala zo dňa na deň prestať. Uvedomila som si, že som fajčila takmer 9 rokov a to som oslavovala len 23?! Keď som si to uvedomila, musela som s tým proste seknúť. Okrem takýchto "divokých vecí" som mala možnosť zažívať aj iné veci skôr ako drvivá väčšina. Od dvanástich som blogovala a preto som už v trinástich bola na prvých veľkých koncertoch sama, bez rodičov. Vtedy sme začali dokonca na koncerty cestovať - Viedeň, Praha, neskôr Paríž, Kolín, .. A cestovala som aj pomimo koncertov - aj s rodičmi, aj bez rodičov len s kamoškou, aj úplne sama, napríklad každé leto do USA. Keď som mala 16, zoznámila som sa s partiou, v ktorej bolo viacero rapperov a vtedy som začala žiť ešte "dospelšie" ako dovtedy. Spávali sme cez víkendy kade-tade, neskôr sme jazdili po celom Slovensku na koncerty .. a to som ešte nemala 17 rokov. A aby som nezabudla - prvý krát som bola na festivale Pohoda keď som mala 13 rokov, zatiaľ čo väčšina mojich rovesníkov tak čerstvo po osemnástke.
Nebudem to tu viac rozoberať - proste som počas strednej mala možnos fungovať veľmi "na voľnobeh" a tým som sa vo veľa veciach mohla vybúriť ešte pred 18. narodeninami. Keď som v sedemnástich zmaturovala, rozhodla som sa ísť študovať do Berlína - žila som sama v cudzom meste a verte mi, ani tam mi dlho netrvalo dostať sa k nočnému životu, ktorý bol teda omnoho náročnejší ako tu v Bratislave. Tam sa totiž len odchádzalo z domu okolo dvanástej, jednej a vracalo sa o siedmej, ôsmej, niekedy aj deviatej ráno. No už v Berlíne som začala pociťovať, že toho začínam mať dosť a tak som si dala pauzu od alkoholu a parties aspoň na pol roka.
O tri roky neskôr som sa vrátila žiť opäť domov, na Slovensko. Mala som obdobia, kedy som chodievala viac von, často aj na parties, pomaly ale isto som sa však ukľudňovala, najmä odkedy som si spravila vodičák. Nerobilo mi problém ísť do klubu na triezvo autom, neskôr už sa mi nechelo ani do toho klubu, keď tak som sa tam objavovala pracovne - keď som organizovala nejaký event, prípadne keď som vozila vtedajších kamarátov - rapperov - na ich koncerty, opäť kade tade po Slovensku.
No a potom časom (po veľmi blbom období, o ktorom vám tiež niekedy poviem viac) som už nechodievala takmer nikam. Boli výnimky, nejaké konkrétne koncerty, ale často som ani nepila a chodievala som domov vo veľmi skorých hodinách. Proste mi tak nejak stačilo. A potom som sa dala dokopy s Viktorkom a ukľudnila som sa už úplne. Vytvorila som si pri ňom zázemie a už veľmi rýchlo som cítila, že "je to ono". Že som konečne s niekým, s kým som pripravená mať nie len krásny vzťah, ale možno si založiť rodinu. Toto leto, chvíľu po našom ročnom výročí, sme si zaobstarali Whiskey (nášho psíka) a nasťahovali sme sa do vlastného (teda Viktorkovho) bytu. A kým mnohí moji rovesníci riešia školu, brigády, prípadne chodenie do mesta a cestovanie, ja trávim moje dni doma za počítačom pri práci a pri blogu, rozmýšľaním o tom, ako dozariaďujeme obývačku, čo navarím na druhý deň na obed a teraz už aj o tom, čo všetko treba poriešiť predtým, ako tu bude bábätko.
A preto sa teším z toho, že teraz prišlo toto obdobie. Priznám, nebolo to tak úplne plánované. Ale nebolo to ani neplánované, ak viete, ako to myslím. Každopádne, teším sa. Aj tehotenstvo sa snažím si užívať, aspoň teda v rámci možností. Ono je to taký zvláštny pojem .. pretože ono na tom na užívanie je v podstate tá myšlienka, že nosíte pod srdcom malého, krásneho tvora. Inak sú to viac-menej skôr strasti - bolesti, nevoľnosti (ktorým som sa ja viac-menej vyhla), obmedzenie v mnohých sférach života (stále ma prekvapuje, čo všetko by som nemala robiť), únava, náladovosť, často nepochopenie okolia. Ale stojí to za to. Každá návšteva lekárky je úžasná, keď vidíte ako sa to vo vás hýbe, pózuje, ako mu bije srdiečko, je to nepopísateľne krásny pocit a ja som šťastná z toho, že to všetko zažívam práve teraz, aj keď podľa niektorých v asi dosť "skorom veku".
O tri roky neskôr som sa vrátila žiť opäť domov, na Slovensko. Mala som obdobia, kedy som chodievala viac von, často aj na parties, pomaly ale isto som sa však ukľudňovala, najmä odkedy som si spravila vodičák. Nerobilo mi problém ísť do klubu na triezvo autom, neskôr už sa mi nechelo ani do toho klubu, keď tak som sa tam objavovala pracovne - keď som organizovala nejaký event, prípadne keď som vozila vtedajších kamarátov - rapperov - na ich koncerty, opäť kade tade po Slovensku.
No a potom časom (po veľmi blbom období, o ktorom vám tiež niekedy poviem viac) som už nechodievala takmer nikam. Boli výnimky, nejaké konkrétne koncerty, ale často som ani nepila a chodievala som domov vo veľmi skorých hodinách. Proste mi tak nejak stačilo. A potom som sa dala dokopy s Viktorkom a ukľudnila som sa už úplne. Vytvorila som si pri ňom zázemie a už veľmi rýchlo som cítila, že "je to ono". Že som konečne s niekým, s kým som pripravená mať nie len krásny vzťah, ale možno si založiť rodinu. Toto leto, chvíľu po našom ročnom výročí, sme si zaobstarali Whiskey (nášho psíka) a nasťahovali sme sa do vlastného (teda Viktorkovho) bytu. A kým mnohí moji rovesníci riešia školu, brigády, prípadne chodenie do mesta a cestovanie, ja trávim moje dni doma za počítačom pri práci a pri blogu, rozmýšľaním o tom, ako dozariaďujeme obývačku, čo navarím na druhý deň na obed a teraz už aj o tom, čo všetko treba poriešiť predtým, ako tu bude bábätko.
A preto sa teším z toho, že teraz prišlo toto obdobie. Priznám, nebolo to tak úplne plánované. Ale nebolo to ani neplánované, ak viete, ako to myslím. Každopádne, teším sa. Aj tehotenstvo sa snažím si užívať, aspoň teda v rámci možností. Ono je to taký zvláštny pojem .. pretože ono na tom na užívanie je v podstate tá myšlienka, že nosíte pod srdcom malého, krásneho tvora. Inak sú to viac-menej skôr strasti - bolesti, nevoľnosti (ktorým som sa ja viac-menej vyhla), obmedzenie v mnohých sférach života (stále ma prekvapuje, čo všetko by som nemala robiť), únava, náladovosť, často nepochopenie okolia. Ale stojí to za to. Každá návšteva lekárky je úžasná, keď vidíte ako sa to vo vás hýbe, pózuje, ako mu bije srdiečko, je to nepopísateľne krásny pocit a ja som šťastná z toho, že to všetko zažívam práve teraz, aj keď podľa niektorých v asi dosť "skorom veku".
Peti, vôbec nie je na rodičovstvo skorý alebo neskorý vek, každý to ma inak a niekto nedozvie na rodičovstvo nikdy..podla mňa budete skvelí rodičia a držím vám neskutočne palce..veľmi sa teším na nové blogerské miminko..teraz sa s nimi vrece roztrhlo ❤��
ReplyDeleteTo si myslím aj ja, pre každého je ten "správny" vek inokedy :) Ďakujeme! <3
DeleteNádherné napísané Peti ♥ Ja som sa takisto stihla vybúriť pred 18-tkou (aj keď nie až tak divoko:D) a pri mojom terajšom (tiež Viktor, my sme tuším prepojené) som sa ukludnila, aj keď asi po roku, ale zmenila som sa strašne. Možno sa o tom všetkom aj ja odvážim niekedy napísať na blog.:) Každopádne, vôbec si nemyslím, že si tehotná v mladom veku, moje dve bývalé spolužiačky už bábo majú a majú 20:) osobne by som tak skoro nikdy nechcela, predsa len kvôli tomu neukončili školu, ale tých 24-25 je super vek a aj my s drahým o tom vtedy asi začneme viac uvažovať:) každopádne, užívaj si to, dúfam, že po novom roku skočíme na kávu a všetko mi porozprávaš!!:)♥
ReplyDeleteSaja Frey Blog
Ďakujem <3 Určite nepíš, strašne rada by som si o tom prečítala! Ja som sa tiež musela trošku prekonať aby som takéto veci napísala takto verejne na blog, ktorý vlastne ani neviem, kto všetko bude čítať :D Áno určitee sa musíme stretnúť! <3
DeletePresne, vek je len číslo a viem o tom svoje aj keď v inom ponímaní. Ja mám napríklad 26 a v máji som sa vydala a myslím si, že 24 je perfektný vek na to mať bábätko.. a či staršia alebo mladšia, každá to má inak.. si krásna a užívaj si to ♥
ReplyDeletewww.sinnamona.blogspot.com
Ďakujem Simonka <33
Deletesom len o rok mladšia a úplne rozumiem, ako sa cítiš a čo píšeš. môj pohľad je teda pohľad tvojho okolia. je pravda, že stále študujem a riešim hlavne školu... ale mám partnera, s ktorým sa cítim skvelo a rozprávame sa o spoločnej budúcnosti. napriek tomu je vo mne vnútorný hlas, ktorý kričí "ty na to nie si pripravená". bez ohľadu na to, že študujem, že máme vzťah na diaľku, moja psychická a fyzická rovnováha ešte nenastala, takže môj čas ešte neprišiel. ale to žena v sebe musí cítiť, musí vedieť, že ten čas prišiel a nehľadieť na to, či má dvadsať alebo tridsať (samozrejme, že za tým stojí veľa iného z pohľadu biologických hodín...). takže nemyslím si, že si mladá, práve naopak, je úplne super, že tá iskrička v tebe horí už teraz a veľmi vám želám len to najlepšie, veľa zdravia a šťastia z malého drobca! ♥ :).
ReplyDeleteTHE WORLD BY KEJMY | CHRISTMAS GIVEAWAY