Search This Blog

by Petra Dzvoníková

July 11, 2018

PREČO NIE DVE?


síce je rozmazaná, ale túto fotku absolútne milujem ♥

Nie je snáď nič, čo by som od pôrodu počúvala častejšie, ako to, či bude druhé a kedy bude druhé. Naozaj, už len v pôrodnici sa ma to spýtala snáď polovica z ľudí, ktorí ma prišli navštíviť. Vlastne keď tak nad tým rozmýšľam, táto otázka nebola neobvyklá ani počas tehotenstva. Zaujímavé, že v mojom prípade prichádzala z 90% od mužského pohlavia. Najmä po pôrode ma prekvapilo, aká prirodzená im táto otázka prišla. Že si môj manžel veľmi praje syna, mi bolo povedané 24 hodín po tom, čo som odrodila Sáru. A dokonca mi to neoznámil on, ale jeho kamarát. A o pár dní nato ďalší. Viete, ono to podľa mňa tak trochu vypovedá o tom, ako to celé (niektorí) muži berú. To tehotenstvo ani nevnímajú, pôrod berú ako odrobenú robotu, dieťa je na svete a okay, môže sa ísť robiť ďalšie. Aspoň tak mi to niekedy pripadá .. 

Ak ste videli video z môjho pôrodu, tak si možno pamätáte, čo som ako prvé povedala, keď som dorodila - že to bolo posledný krát. S otázkou, resp. skôr s predpokladaním môjho okolia, že budú dve, som bola pred pôrodom konfrontovaná tak často, že ma to na myšlienku druhého dieťaťa absolútne "turn offovalo". Samozrejme, nebol to jediný faktor. No poďme pekne od začiatku. 


Som jedináčik. Keď som bola malá, priala som si mať súrodenca, ale pre mojich rodičov to neprichádzalo do úvahy. Mali so mnou plné ruky, keďže som bola dosť náročné dieťa, ktoré si neustále vyžadovalo pozornosť a bolo hyperaktívne. Časom som sa s tým zmierila. Neviem, koľko som mala rokov, ale súrodenec mi prestal chýbať. Tipujem, že to mohlo byť ešte na základnej škole a určite to bolo až po tom, čo sa mi narodilo to najbližšie, čo k sestre mám - moja sesternica.   Mala som okolo seba kamarátov, s ktorými som si budovala vzťahy a tým pádom som prestala mať potrebu súrodenca. A čím som bola staršia, tým viac som si uvedomovala výhody toho, že brata, alebo sestru nemám. Zároveň som mala v puberte okolo seba čoraz viac ľudí, ktorí so súrodencami nemali dobré vzťahy a to na mňa tiež nespravilo najlepší dojem. Žiarlili na seba, hádali sa, nerozumeli si, závideli si .. Časom som otvorene priznávala, že som rada, že som sama. Myslím, že aj fakt, že som jedináčik, zo mňa vyformoval oveľa samostatnejšieho a idividuálnejšieho človeka. Zároveň si nemyslím, že som rozmaznaná. Síce som sa nemusela o nič deliť, už od malička som sa delila rada. Keď mi babka dala na prázdniny 500 korún, utekala som do obchodu a kúpila som nanuky nie len sebe, ale všetkým svojim kamarátom. Na druhej strane si uvedomujem, že keby som mala súrodenca, asi by som nemala toľko možností, ako som mala takto. Bohvie, či by som mohla od dvanástich pravidelne každý rok lietať do USA? Mohla by som študovať na súkromnej vysokej škole v Berlíne? Kúpili by tam moji rodičia byt? Dostala by som za ukončenie štúdia auto? Úprimne, nemyslím si. Minimálne by to nebolo také jednoduché, ako to v podstate všetko bolo. 

Takisto ma "jedináčkovstvo" naučilo investovať do kamarátstiev viac zo seba. To, že som nemala súrodenca vlastne znamenalo, že čo sa týka blízkych vzťahov s rovesníkmi, nemala som žiadne istoty. A to znamená, že som si ich vážila, "pečovala o ně", dávala im všetko .. aj keď priznávam, niekedy až príliš (napríklad vtedy, keď ma isté "kamarástva" finančne zruinovali, ale o tom inokedy). 

A teraz sa presuňme do (viac-menej) prítomnosti. Odkedy sme sa dali s Viktorom dokopy, vedela som si predstaviť, založiť si s ním rodinu. A čisto teoreticky som si vedela predstaviť mať viac ako jedno dieťa. Nemala som však nič ani proti myšlienke len jedného. A potom som otehotnela a môj názor sa radikálne zmenil. Čo sa týka fyzickej stránky tehotenstva, nemám sa na čo sťažovať - až na tých pribratých 20 kíl, ale za tie si môžem viac-menej sama. Nebývalo mi zle, po prvom trimestri ma prešla aj únava a skrátka, mala som jedno z tých lepších tehotenstiev. Čo sa týka psychickej stránky veci, tam to už bolo horšie. 

Neskutočne často som sa "v tom" cítila byť sama. Už od začiatku, keď som to nemala potvrdené, som cítila, že niečo je inak, ale Viktor to veľmi nebral do úvahy, mávol nad tým rukou. Až kým som ho nedonútila ísť do lekárne a kúpiť mi tehotenský test. Po tom, čo sa u nás doma niekoľkokrát týždenne fajčila vodná fajka, z ktorej pachu mi bolo neskutočne zle a nedokázala som si predstaviť, že by to bolo z niečoho iného, ako z tehotenstva. Aj keď už sme to zistili na základe testu, ktorý sa dá spraviť doma a on skonštatoval, že kým to nepotvrdí lekárka, tak tomu nebude veriť. Aj neskôr, keď všetky aktivity, ktoré sme dovtedy robievali spolu, proste pokračoval robiť bezo mňa - žiadne nové, spoločné, sme si však nevytvorili, pretože na ne kvôli tým ostatným nezvýšil čas. Keď sa chodieval hrať Fifu namiesto toho, aby strávil večer so mnou. Keď u nás boli jeho kamaráti, všetci opití, ja jediná triezva, tehotná, unavená a celý večer, resp. noc na mňa útočili rečami o tom, prečo mám problém s rozlúčkami so slobodou a o tom, ako Viktorovi zorganizujú víkendovú rozbíjačku v zahraničí. A on sa ma nezastal. Keď prechlastal celý deň na rozlúčke so slobodou. Keď sme mali na svadbe vodné fajky, aj keď ja som bola tehotná a musela som sa tým pádom držať bokom od všetkých ostatných, kým oni s ním fajčili. Keď som mala kvôli jeho nezáujmu o mňa nízke sebavedomie. Áno, neskôr som sa pozbierala, dala som sa dokopy a dokonca som sa sama sebe aj tehotná začala páčiť. Uvedomila som si, že aj napriek tomu, že naše manželstvo a naša dcéra sú pre mňa na prvom mieste, tak musím niekedy myslieť aj na seba a svoje potreby. Viac na túto tému v článku nezávislosť vo vzťahu

A tým nechcem povedať, že Viktor by bol zlý manžel, aby sme si to uviedli na pravú mieru už tu a nemuseli to doriešovať v komentároch. Som si istá, že je kopec žien, ktorým by tieto veci nevadili. Mne však vadili a aj vďaka tehotenským hormónom som bola často nešťastná, cítila som sa osamelá, nepochopená. Možno keby som mala kamarátov, s ktorými by som mohla tráviť čas, tak by to tak nebolo. No keďže gro mojich kamarátstiev boli práve tie s mužmi, tak som na mnohé z nich v prospech nášho vzťahu už v jeho začiatkoch zanevrela, pretože ten bol v rebríčku mojich hodnôt od jeho začiatku na prvom mieste a samozrejme, stále je. 

V skratke - moje tehotenstvo pre mňa bolo emočne jedným z najťžších životných období a často bolo mojou jedinou pozitívnou myšlienkou to, že som sa tešila na Sáru, pretože som vedela, že môj život vďaka nej dostane úplne nový rozmer. Byť matkou je pre mňa jeden zo životných cielov a niečo, čo ma napĺňa. A to, že to tak bude, som vedela už v tehotenstve a nútila som sa myslieť pozitívne a nestresovať sa, aby bola Sára v poriadku. Takisto to bolo jedno z najťažších období pre náš vzťah, počas ktorého sme si museli veľmi veľa vecí ujasniť, uviesť na pravú mieru a naučiť sa robiť kompromisy. Jeden, aj druhý.

A práve to je ten hlavný dôvod, prečo ma absolútne neláka myšlienka si to zopakovať. 

Samozrejme, neláka ma ani predstava ďalšieho pretrpeného dňa v pôrodnici, aj keď druhý krát už by to bolo asi lepšie, pretože by som vedela do čoho idem, už by som kontrakcie predýchavala správne a celkovo .. asi by to bolo o niečom inom. Ďalšia vec, čo ma neláka, je pobyt v pôrodnici, v ktorej si platím nemalé peniaze za to, aby sme mohli byť celý čas spolu a on tam so mnou strávi toho času minimum a takisto si nemám potrebu zopakovať príchod domov z pôrodnice taký, ako bol teraz, že s nami hodinku pobudol a potom odišiel "do práce", z ktorej si mohol veľmi jednoducho zobrať voľno a stráviť s nami minimálne ten prvý večer. 

Neviem si predstaviť znovu vystaviť moje telo takej záťaži, akou to tehotenstvo je, cítiť sa nepríťažlivo, nechcene a potom s dvoma deťmi sa snažiť dostať naspäť do formy, aby som sa mu znovu páčila. Jednoducho, raz mi to naozaj stačilo. 

Budem k vám úprimná. Z predstavy dvoch detí som nervózna aj z toho dôvodu, pretože by to pre mňa bolo niečo neznáme. Na jedináčika si trúfam a 100% verím svojim úsudkom, svojej intuícii - pretože čerpám aj z vlastných skúseností. No pri dvoch deťoch by to bolo úplne nové teritórium a ja si nie som istá, či a ako by som to zvládala. A pri tom množstve súrodeneckých vzťahov, ktoré síce boli v detstve super a potom išli dolu vodou si nie som istá, či by som zrovna ja dokázala patriť k matkám, ktoré by vedeli vytvoriť podmienky pre celoživotne dobrý súrodenecký vzťah svojich detí. 

A last but not least - ani časť zo mňa netúži po druhom dieťati. Necítim potrebu dať Sáre súrodenca, "aby sa mala s kým hrať", pretože hrať sa dá aj s inými deťmi. Keď som to bez súrodenca zvládla ja, som si istá, že by to zvládla aj ona. A ktovie, možno by za to v budúcnosti bola rovnako vďačná ona nám, ako som ja mojim rodičom. Pri nej som vedela, že je to ono. Neskutočne som sa tešila, cítila som, že teraz je pre mňa ten správny čas a že sme si proste súdené, alebo ako to napísať, haha. Pri myšlienke na ďalšieho potomka ma akurát tak zalieva studený pot a ježia sa mi chlpy na rukách. 

A úplne poslednú spomeniem aj tú praktickú rovinu veci. Momentálne bývame v dvojizbovom byte, ktorý nám už čoskoro bude malý. Obaja pracujeme z domu, čo znamená, že tu trávime naozaj všetok náš čas a čím väčšia Sára bude, tým horšie by sa nám tu žilo. S dvoma deťmi by to vážne nešlo. Bohvie, možno tu už onedlho bývať nebudeme, ale kým sme tu, je to silný faktor "proti". Obaja síce máme priemerný, až nadpriemerný príjem, no môj bude po prechode z materskej na rodičovskú o dosť nižší. A vážne nemám v pláne vrátiť sa hneď do roboty.  Samozrejme, mám aj iné zdroje príjmov, ale popri všetkých našich výdavkoch to jednoducho na dve deti nebude dosť. Nie natoľko, aby sme si udržali tú životnú úroveň, ktorú máme teraz. Chcem dať svojej dcére len to najlepšie - chcem mať možnosť dopriať jej to najlepšie možné vzdelanie, chcem, aby sme spoločne cestovali a spoznávali svet, chcem aby cestovala aj sama. Jednoducho jej mám v pláne dopriať tie isté možnosti, ak nie lepšie, aké som mala aj ja. A viem, že v našej momentálnej situácii by to s dvoma deťmi nešlo.

Nehovorím, že situácia sa časom nezmení. Ale momentálne sú toto moje pocity a preto moja odpoveď na otázku, či budeme chcieť ďalšie, znie: Ja nie. Pokiaľ by sme najbližších pár rokov mali mať ďalšie dieťa, bolo by to preto, že by ho chcel Viktor a ja by som sa podvolila. A z takého niečoho by mohlo byť viac škody, ako úžitku. Preto aj napriek tomu, že vo veľa veciach som sa naučila ustúpiť, či spraviť kompromis, v tomto ho v žiadnom prípade nespravím, kým (resp. ak) nebudem 100% pripravená tak, ako som bola pripravená teraz. Momentálne je však môj postoj jasný - tehotenstvo som vyskúšala, prežila a raz mi stačilo. Takisto aj pôrod. A teraz som ready dať všetko do toho, aby som z našej dcéry vychovala silnú, individuálnu osobnosť s vlastným rozumom, veľkým srdcom a správnymi hodnotami. A na to musím byť v pohode hlavne ja sama.

40 comments:

  1. Zlatko, tvoj článok ma teraz genuinely dojal! A mám naozaj silnú chuť ťa utekať objať!!
    Neskutočne sa mi páči, čo si napísala úplne na konci tvojho článku a osobne sa s tvojim prístupom nesmierne stotožňujem!
    Na druhej strane, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že nie všetci súrodenci sú odstrašujúci príklad :) Medzi mnou a sestrou je osemročný rozdiel a áno, zo začiatku sme sa neznášali a robili si naprieky, no teraz je to super, máme sa rady a vychádzame spolu. Viem, že to môže byť ojedinelý prípad a že je to možno preto, že nás delí 100km a vidíme sa raz za čas, no nedalo mi to nespomenúť :D :)
    Ako si písala v úvode o neustálych otázkach na druhé dieťa, mňa by z toho regulérne d*blo a asi by som potom odmietla odrodiť aj to prvé, čisto z trucu... neznášam podobné jednanie okolia a kor v takejto situácii by som to nedala bez toho, aby som všetkých nepoposielala do... veď vieš. Takže ak si to ty trpezlivo vydržala, smekám!!!
    A tiež ma veľmi mrzí to všetko s manželom a najmä jeho/vašimi kamarátmi, to nebolo pekné a predovšetkým to nie, že ste prvý večer boli doma samé. Vieš, že ja sa na veľa vecí pozerám rovnako alebo aspoň podobne ako ty a toto, čo popisuješ, by ma zdeptalo tak ako teba a to aj bez tehotenstva. Za svoje pocity sa podľa mňa nemusíš cítiť zle ani sa nikomu ospravedlňovať, to by sa skôr mohol niekto druhý...
    Si skvelá ♥

    ReplyDelete
    Replies
    1. Domi, ďakujem ♥♥♥ Ja super, že si so sestrou rozumiete, inak to je aj moja skúsenosť, teda čo tak pozorujem v okolí, že veľa súrodencov keď sa od seba vzdiali, rozumejú si lepšie. Ja som to tak mala vo vzťahu s rodičmi :D Keď som odišla žiť do Berlína a vídali sme sa dvakrát za pol roka, tak sme si zrazu vážili viac ten čas spolu a oveľa lepšie sme vychádzali, ako rpedtým. Ale môže to byť aj vekom :D :)

      Delete
  2. Ahoj��
    Ja mam o 6 rokov mladsieho braska a mame dobry vztah. Mame vlastne izby a casto sme ajtak spolu. Mam ho velmi rada a je to taka opora ked sa raz rodicia pominu vies ze mas surodenca. Takze ja som len vdacna za brachu. Pekny clanok. Vela stastia so Sarinkou!

    ReplyDelete
    Replies
    1. Jeeej to rada počujem :) Inak je podľa mňa celkom zaujímavé, že celkovo aj v mojom okolí je to často tak, že keď je staršia sestra - mladší brat, tak si rozumejú lepšie, ako keď je to naopak :)

      Delete
  3. Ahoj👋
    Len som ti chcela poradit. Ja mam o 6 rokov mladsieho brachu. Mam 14 a mame velmi dobry vzah. Asi aj preto lebo mame vlastne izby. Ja som zanho vdacna lebo ma vzdy vie rozveselit, ked sa nudim zabavi ma, a ked sa raz rodicia pominu je mojou oporou. Casto ma zradzali kamosi a kvoli nemu som nemala pocit samoty. Ale ked sa na druhe babo necitis nevadi. Som si ista ze Sarka bude u vas spokojna. ( volam sa tak isto a milujem svoje meno) takze prajem vela stastia z ratolesti. Ahooj

    ReplyDelete
  4. Dobrý článok, úplne chápem tvoje pocity, hoci som sa v tvojej situácii ešte neocitla. Ja som inak milovala, že som jedináčik, a keď mi rodičia oznámili, že budem mať brata, vo svojich 8 rokoch som dostala snáď najväčšiu depresiu svojho života. :D Preto keby som aj nejakou zvláštnou náhodou raz mala vlastné dieťa, po ktorom teraz vôbec netúžim, chcela by som určite len jedno. Byť jedináčik je skvelé. :) So súrodencami to vie byť fakt veľmi ťažké, a to nielen v detstve.

    Sabi z blogu Beautiful savage

    ReplyDelete
    Replies
    1. Haha, tak vidíš, to sme mali opačne :D Aj keď keď už som mala 8 rokov, možno ani ja by som nebola zrovna nadšená. Tiež si myslím, že to vie byť ťažké, aj keď samozrejme, nemusí. Som zvedavá, ako na tom bude Sárka s tou túžbou po súrodencovi :D

      Delete
  5. Příjemně upřímný a hodnotný článek. Děkuju Ti za nej. Obdivuju Tě, s jakou lehkostí o všem píšeš. Jseš silná žena a moc krásná maminka :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem Suzi ♥ Keď píšem o takýchto veciach, ide to zo mňa samé, aj keď vždy trochu váham, či ich nakoniec zverejniť, alebo nie, pretože viem, že nie všetci sú zrovna fanúšikmi takýchto otvorených a úprimných spovedí. O to viac si vážim ľudí ako ty, ktorí to radi majú a čítajú :) Takže ešte raz, ďakujem ♥

      Delete
  6. Nuz... si velmi mlada, vhupla si do toho - manzelstvo, materstvo. Zena prechadza velkymi zmenami, zmeni sa ti zivot a priority. Zo vztahu, kde ste dvaja vznika rodina, move spolocenstvo. A teda ja v mojom okoli nepoznam jedinu zenu, ktorej muz by sa nezmenil s nou, ale pokracoval vo svojich aktivitach. Preto sa ti necudujem, ze uz netuzis po dalsom tehotenstve.
    Drzim palce

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem :) Ja bohužiaľ poznám veľmi veľa príkladov, kedy to mužom ani nepohlo, alebo to teda veľmi dlho trvalo a keď si to tak vezmem, mrzí ma to ako za tie ženy, tak aj za tých mužov, pretože to, čo zameškajú, už si nikdy nevynahradia .. čo si v danom momente bohužiaľ často neuvedomujú a keď si to uvedomia, dieťa už je odrastené a je neskoro. Preto by som bola veľmi nerada, keby to bol aj náš príklad a verím, že sa to časom nejak utrasie a zmení. Predsa len, pre nás ženy je to iné, keďže máme v sebe toho tvora 9 mesiacov predtým, ako príde na svet a pre mužov sa táto cesta často začína až vtedy, keď je dieťatko na svete.

      Delete
  7. Pekne napísané. Prečítala som si to od začiatku až do konca ako vždy. A môj názor? Je len taký, že je to Tvoja (Vaša) vec či budete mat ešte jedno dieťa, na negatívne komentáre by som ani nereagovala. Ste úžasná a krásna rodinka užívajte si každú jednu chvíľku spolu 🙂

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem Terezka <3 Je radosť vidieť, že väčšina čitateľov má takéto zdravé názory ako ty a nemajú potrebu nám kecať do života, aj keď aj takí sa nájdu :)

      Delete
  8. Petus, mam starsiu sestru a 4 roky a mame tak uzasny vztah,len malokto to chape. Ide aj o to, ako ich vychovas. My sme od malicka boli nonstop spolu, vsetko sme spolu robili. Sme jedna druhej velkou oporou ☺ A myslim si, ze aj ked niektori nemaju spolu pekny vztah a lezu si na nervy - v konecnom dosledku budu stale kryt chrbat tomu druhemu,ak sa budu diat nejake veci, a aj ked tvrdia ze sa nemaju radi, jeden bez druheho by tazko vydrzali. Surodenecky vztah je len o obete o nicom inom..co si schopny obetovat pre surodenca, ci vsetko, alebo nic. :) Inak Sarka je nadherna, si mlada a na dalsie deti mas este cas,preto si myslim, ze svoje rozhodnutie mozes kedykolvek zmenit. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj Emi, veď ja nehovorím, že nie sú aj krásne súrodenecké vzťahy, určite sú a je ich veľa. Len hovorím, že tie negatívne z môjho okolia ma odrádzali od toho, aby som chcela mať ja ako dieťa, resp. vtedy už teenager, súrodenca a bola som velice rada, že som jedináčik :) A máš pravdu, môj názor zmeniť môžem, nikdy nehovor nikdy, ale momentálne si absolútne neviem predstaviť, že by som ho zmenila :)

      Delete
  9. Petus, ja mam sestru starsiu o 4 roky a stale sme vsetko robili spolu, stavali sa z nas najlepsie priatelky, ochvilu sa mi vydava,takze si to velmi neviem predstavit. Kazdopadne si myslim, ze aj ked niekto povie, ze nema so svojim surodencom dobry vztah, ak by sa nieco stalo,nedal by na neho dopustit a kryl by mu chrbat. Stale je to surodenec, clovek, ktory aj ked kazdy odide,nakoniec ta postavi opat na nohy. Je to len o obete, co si schopny obetovat pre surodenca..ci vsetko alebo nic. ☺ Mozes neviem ako tvrdit, ze svojho surodenca neznasas, no pri tom ho neskutocne milujes. Inak Sarka je uzasna a kedze si mlada, nepochybujem,ze svoje rozhodnutie zmenis,lebo deti su dar ❤

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ale myslím si, že by to bolo v poriadku, aj kebyže ho nezmením. Niekto deti chce, niekto nie, niekto chce jedno, iný viac. Každý si musí zvoliť to pravé pre seba a svoju rodinu a svoju situáciu :)

      Delete
  10. Ahoj, chcela som ti len napisat, ze je to tvoj osobny, v istom ohlade a v nasej spolocnosti aj celkom odvazny nazor, s ktorym sa nie kazdy vie stotoznit, ale v konecnom dosledku je to tvoj zivot ☺ v druhom rade si myslim, ze by si mohla este popracovat na slovencine, najma gramatike a stylizovani, lepsie by sa to citalo a predsalen pises blog, tak by to nebolo na skodu veci.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj, vždy som si myslela, že moja gramatika je v poriadku, ale ak niekde vidíš gramatické chyby, kľudne ma na ne môžeš upoznorniť, aby som si ich poopravovala :) Je možné, že vzhľadom na tri roky v nemecku a prácu, v ktorej písomne komunikujem výlučne po anglicky a nemecky, som na slovenčinu trošku zanevrela :) A čo sa týka štylistiky, to, ako píšem, je zámer. Píšem tak, ako rozprávam, pretože presne, ako píšeš - píšem blog, nie správy.

      Delete
    2. Tu je iny Anonymous - par prikladov za vsetky: prvykrat atd (slova s "krat") sa pisu vzdy spolu, slova s raz (jeden raz) oddelene, nielen sa pise vzdy spolu. A este ciarky ti vseobecne ulietavaju na inu planetu, mozno by padlo vhod zopakovat si pravidla ich pisania - najma pred "ako", takmer vzdy to pises opacne.

      Delete
    3. Ďakujem za tipy ;) Dúfala som, že mi napíšete konkrétne príklady z článku, ale asi si ich budem musieť vyhľadať sama :) A možno začnem viac čítať po slovensky, aby mi to nejak samé naliezlo do hlavy :)

      Delete
  11. Tenhle článek na mě opět dýchá svou negativitou. Ne vůči těhotenství, ale vůči manželovi. Však on je ten hlavní důvod, proč už do toho znovu nechceš jít. Nevěnoval se ti, když jsi byla těhotná. Nezdůrazňoval ti, že jsi krásná i s kilama navíc. Nevytvořil ti prostředí, ve kterém by ses cítila stress-free a dokonce i hulil vodní dýmku na vaší společné svatbě, kdes byla těhotná. A to, že v den příjezdu domů s váma pobyl jen hodinu? K tomu nemám slov. Já být na tvém místě, tak manžela vrátím/vyměním. Může se v ostatních sférách chovat sebehezčeji (např. chápu, že nejspíš spoléháš na jeho příjem až nebudeš dostávat mateřskou a blog a youtube ti nevydělávají dost na to, abys mohla, jak říkáš, dceře zajistit ten nejlepší život, možná je dobrej v posteli - ale to jsou jiní taky a kdo ví, třeba najdeš i větší přirození, pokud je tohle to, co ti vyhovuje, možná dobře vaří, možná má svaly, možná je hezoun, možná pochází z dobré rodiny...), ale to jak se k tobě zachoval v nejtěžších chvílích je neomluvitelné. Díky bohu, že aspoň u toho porodu byl, jinak by ses nejspíš dávala do kupy mnohem dýl. Však ty na to jednou přijdeš sama. Takhle krkolomný začátek vztahu a nového života nesvědčí nic dobrého. A já bych si radši našla někoho, s kým nemusím dělat tolik kompromisů, komu nemusím promíjet jeho chyby, které se neustále opakují. Víš, ani bych se nedivila, kdybys nám po pár letech, kdy už toho budeš mít plný zuby, řekla, že se rozvádíš. Jsi silná (a mám chuť napsat "rozmazlená", i když kdoví... já jen, že auto jako dárek v tom věku, kdy si ho dostala, není úplně běžný) ženská, Sáru zvládneš sama. Hodina psychoterapie zdarma, nemáš zač. PS. Nic ve zlém, jen kriticky a pragmaticky reaguji na tvá slova, která ve mně zanechala určitý dojem. PS. Podruhé - díky tvému manželovi asi nikdy nepřijdu na chuť jménu Viktor.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Prepac, ale teraz si ma pobavila 😂 Ano, Viktor je hlavny dovod, preco si momentalne neviem predstavit mat dalsie dieta. Ale to co si napisala ma fakt rozosmialo 😂 Naozaj by som s niekym nebola preto, ze je dobry v posteli, alebo preto, ze by som na nom bola financne zavisla - co mimochodom nie som ;) Som s nim preto, ze ho milujem a ze aj napriek tomu, ze mu chyba v niektorych (velmi podstatnych) situaciach empatia, viem, ze to nesvdci o nom ako o cloveku, ale len o casti jeho osobnosti. A na tom sa predsa da pracovat, nie? :) Ked si premietnem, aka som bola ja pred par rokmi a kam som sa posunula, napriklad aj spravanim sa k partnerovi, je to obrovsky rozdiel. A ja viem, ze on to v sebe ma, pretoze napriklad pri porode bol neuveritelne empaticky a bez neho by som to nezvladla. Rozdiel medzi mnou a tebou je ten, ze ty by si asi kvoli par problemom manzela “vymenila”, ako pises. Ja chcem problemy riesit a nevzdavam sa. Casto mi pisu dievcata, ktorym Viktor praveze pripada uzasny, pretoze ich manzel/otec deti si nevzal volno z prace, nikdy dieta neprebaloval, nebol za nimi v porodnici a nepodporoval ich napriklad v hobby, ako Viktor mna. Ja len tak, aby si videla aj tu druhu stranku veci :) Takze nie, ja nevidim riesenie to, ze by som ho “vymenila” - ale viem, ze pre svoje vlastne dobro nebudem premyslat nad druhym dietatom, ak sa niektore veci nezmenia :)

      Delete
    2. Takže vlastně tak nějak veřejně vyhrožuješ, aby se změnil? :D Ne, hele, co si budem, ty netušíš, kdo za tou obrazovkou sedí a možná se budeš divit, ale jsem v dlouholetém vztahu, které spěje k manželství a jelikož jsem si několika vztahy prošla, vím, co nechci. A to, co ty musíš zvládat, aby se vaše manželství nerozpadlo, bych já zvládat nechtěla. Já považuji za základ vztahu úctu a oboustrannou komunikaci, bez které to nikdy nepůjde. A jelikož všechny mé vztahy (tři mimochodem, jsem v podobném věku jako ty) skončily po delší době a dobrém uvážení, jelikož se naše cesty začaly rozcházet a v budoucnu by nám to jen škodilo, tak si troufám říct, že vím, o čem mluvím. Můj život není dokonalý, ale vztah ho dělá krásnějším, není to tak, že bych musela každý den bojovat, aby to za něco stálo. Je mi tě upřímně - a teď to myslím opravdu tak, jak to píšu, je mi tě opravdu upřímně líto.

      Delete
    3. Akoze ja ta obdivujem, ze dokazes o tychto veciach napisat na net, ja by som sa hanbila, keby sa ku mne spraval moj manzel tak ako si popisala, ze sa on spraval k tebe...sama som v 6. mesiaci tehotenstva a citim sa ako velryba niekedy, ale je to prave moj muz, ktory sa vsemocne chudak snazi o to, aby som sa citila sexi a krasnou...inac to bezproblemove tehotenstvo ti zavidim, ja uz mesiac lezim a namalujem sa, len ked idem na vysetrenie, takze si vies predstavit ako asi vyzeram, no stale by som do toho znova sla, prave aj kvoli podpore od manzela...nechcem, aby to vyznelo, ze by si mala teraz Viktora "vymenit", skor mam ten pocit, ze si ty prave tehotenstvom musela rychlejsie dospiet ako on, ale pevne verim, ze ked je teraz mala na svete, tak ti bude vo vsetkom oporou a pomocou ☺

      Delete
    4. Ako si prišla na to, že sa mu verejne vyhrážam? :D Veď on si ani nečíta moje články. A takisto netuším, ako si prišla na to, že každý deň bojujem za to, aby to za niečo stálo. Sú dni, ktoré sú úplne nádherné a sú dni, ktoré sú horšie. Neviem, či ma sleduješ na instagrame, ale ak nie, tak by si asi mala, možno by si zmenila názor ;) Pretože tu na blogu zdieľam vybrané veci, väčšinou tie, ktoré ma trápia a chcem ich vyflitrovať. A čudovala by si sa, koľko žien mi píše, že sa vedia stotožniť, že sú na tom rovnako, len sa to neodvážia povedať nahlas. Ja som v tomto prípade ich hlasom. A ukazujem, že krásny vzťah (aj keď občas so zádrheľmi) sa dá mať aj napriek takýmto veciam :) Na instagrame zdieľam každodenné momenty, v ktorých by sa ti ten môj Viktor možno aj zapáčil ;) A neboj, nie je to môj prvý vzťah a tiež veľmi dobre viem, čo nechcem. A to, čo nechcem, ani nemám, takže sa o mňa nemusíš báť, ani o naše manželstvo. My to zvládneme :) A dúfam, že ak aj v tvojom vzťahu príde horšie obdobie, tak tvojho partnera nevymeníš, ale pokúsiš sa s ním na tých veciach popracovať ;) Prajem ti ešte pekný večer :)

      Delete
    5. Nemusíš ma obdivovať - je to môj spôsob vyfiltrovania sa, vyčistenia si hlavy. A nehanbím sa, pretože viem, že v tom nie som jediná, práve vďaka reakciám iných dievčat/žien na moje posty na tieto témy :) Ale presne ako hovoríš, ja som bola "v tom" už 9 mesiacov pred ním a som na tom proste v hlave inak nastavená, pretože som zo dňa na deň musela zmeniť životný štýl. Naňho to prišlo až teraz a bude ho musieť začať meniť až teraz. Samozrejme, sú muži, ktorí to pochopia už počas tehotenstva a takých si treba vážiť, ale je ich menej, ako by si človek myslel :)

      Delete
    6. Ahojte, trocha sa k tomu vyjadrim. Je pravda, ze clanky necitam, a preistotu to nebudem ani robit. Nahodou som si cital iba tieto komentare, a bud ma Petine clanky fakt zle vykresluju, alebo vas zaujimaju iba tie negativne nazory jednej strany. Kazdopadne sa tu nebudem obhajovat, lebo mi to nestoji za ten cas. Kto ma pozna, vie aky som clovek, a to mi staci. Prajem pekny vecer a hlavne pekne rozpravkove vztahy.

      Delete
    7. Jako, nechtěla bych, aby mi můj manžel napísal něco takovéto pod článek. Podpora jak prase, hej.

      Delete
  12. Ahoj Peti 🙂 zacala som ta sledovat len pred nedavnom, chvilku pred tym ako sa ti narodila malinka. Ste naozaj podarena rodinka, Sara je naozaj krasne dietatko.
    Aj ja som sa chcela podelit o svoju situaciu. Tiez mam surodenca, o 5,5 roka mladsieho brata. Ja mam 24. Samozrejme ze sa dotahujeme este sj teraz a neviem ci niekedy prestaneme😂 mame spolu krasny vztah, jeden druhemu sme oporou, pomahame si, dokaze ma rozosmiat. A vies co je najlepsie? Chodime spolu na párty a diskoteky 😂😂
    Len som ti chcela aj ja povedat svoju skusenost. Ty si sice vyrastala bez surodenca ale preco odopierat tuto moznost aj tvojej dcerke. Ja sice deti este nemam takze neviem co si si musela prezit. A vychovavat dieta v dnesnej dobe nie je urcite lahke. Ale ked sa kamarati pominu (ako to bolo asi aj v tvojim pripade) a rodicia tiez, jediny kto cloveku ostane je jeho partner a surodenec.
    Len som sa chcela podelit o svoj pripad. Nejde mi o to aby som ta do nieco tlacila, zena sama najlepsie vie co zvladne, ako sa citi. V konecnom dosledku si myslim ze nech je tvoje rozhodnutie akekolvek, okolie by ho malo akceptovat. A vlastne okolie ta ani nemusi zaujimat 🙂
    Nech sa Tebe a rodinke dari, drzim palce 😊

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj Ivka, dakujem za nazor :) Haha, tak to mate super, krasny vztah, tak to ma byt!

      Delete
  13. Článok je krásny veľmi nečítam články žiadne blogy ale toto som sú prečítala a úplne celé ����len nepochopím jednu vec prečo niektorí ľudia nevedia proste žiť a nechať žiť?

    ReplyDelete
    Replies
    1. Dakujem 🙏🏽🙏🏽 Ano, presne toto mam problem
      pochopit aj ja.

      Delete
  14. Sledujem to ta uz asi nejaky ten mesiac ale neda mi sa nezapojit.Fandim ze pises blogy o zivote atd ale naozaj z tychto clankov aj ked viem ze selektuje len urcite konkretne emocie, tak vazne z toho tvoj partner vychadza zle. Pre tych co nesleduju tvoj insta to musi byt priam hrozny muz (co si nemyslim). Mas vazne zaujimave prispevky o zivote, pri videu z porodu som to preplakala dva krat, len taka mozno "rada" do zivota (aj ked nie som ziadny odbornik na rady) ale nepisala by som o manzelovi negativa, (ja velmi tuto dobu teda tento trend zverejnovat taketk veci verejne nechapem ale kazdy ma svoj sposib zivota ale ak to aj robis potom je dost hlupe sa tu chytat nejakych nie prijemnych komentarov, a vysmievat sa davat na storky, to dospele a hlavne matky nerobia a ako manzelka by som taketo nieco o osobe ktoru milujem nepisala ak robim kompromis tak to potom neociernujem, to nie je kompromis ale no podvolila som sa co uz, neviem ako to Viktor zvlada ale obdivujem ho ak tieto blogy mu nevadia neublizuju a ak si z neho jeho kamarati nerobia srandu z zmysle "to akú maš zenu doma". Asi len do poznamky nerob to co nechces aby niekto robil tebe a z toho ze reagujes na kazdy nie pozitivny koment prehnane, mi dava moznost prepodkladat ze ak by taketo daco pisal o tebe tvoj muz tak by si to nevnimala dobre a myslim ze by si to zle znasala. To je moj odhad myslienka, nemyslim to v zlom ale ked mas uz blog a zivote tak som chcela pridat svoj nazor ako vnimam zivot atd 😊 ps. Mala je nadherna uzivajte si seba co najviac a nech ste happy rodinka a to cestou ktoru si zvolite. Pekny vecer

    ReplyDelete
    Replies
    1. Dakujem za nazor. Vies, kazdy to vnima po svojom. Vacsina ludi to chape tak, ako je to myslene - ze popri vyjadrovani svojho nazoru na danu vec argumentujem prikladmi zo svojho zivota, v ktorom figuruje aj moj manzel. A aj ten ma svoje muchy. Jednoducho a strucne - nepisem cez ruzove okuliare. Tak, ako je jeho rozhodnutie robit veci, ktore su mne proti srsti, je moje rozhodnutie ich spomenut, ak to uznam za vhodne a ak je to relevantne k clanku. Nikdy nepisem clanok na temu: moj manzel je zly. Ale niektori si tie clanky tsk vylozia, chytia sa desatiny celeho clanku a tu potom obsesivne rozoberaju v komentoch. A kedze aj tento blog, aj moj instagram, su moj priestor, reagujem a poukazujem na to tak, ako uznam za vhodne. Nemusi ti to sediet, kazdy riesime veci inak :) Mne zas nesedi sposob pisania clankov kde sa niekto prezentuje aky je dokonaly. Ja tu opisujem realitu taku, aku je a ak to mojho manzela stavia do zleho svetla, moze za to sam, svojimi cinmi. Ani o sebe nepisem vzdy v tom najlepsom svetle, ako si si mohla precitat v inych postoch na ine temy. Proste pisem o veciach takych, ake su :)

      Delete
  15. Peti, ako si už viackrát spomenula, tento blog je pre Teba ako terapia, tak je na mieste, že si píšeš, čo uznáš za vhodné, ako čo kedy a prečo cítiš. To, že to niekto musí nejakým spôsobom hodnotiť a hovoriť, čo by si mala/nemala, len svedčí o tom, že to v ňom rezonuje, inak by nemal potrebu to hodnotiť. Hodnotiť Viktora ako zlého, pridobrého, preboha, veď to je ako porovnávať hrušku s jablkami. Je to len uhoľ pohľadu a biť sa do prś, že ktorý prívlastok je ten správny, nikomu nič neprinesie. :)

    ReplyDelete
  16. Ahoj Petka, sledujem tvoj blog a aj instagram uz nejaku dobu,ale doteraz som akosi nemala nutkanie napisat nejaky komentar alebo sa k niecomu vyjadrit.Ale teraz mi to neda :)

    Zaklad slovenskeho myslenia je cim viac negativny a ked som si citala posledne komentare k tvojim clankom,tak som bola len znechutena.
    Kym si pred porodom pisala viac menej o svoj lifestyle,makeup a obleceni,tak sa nikto negativne neozyval, ale hned ako si si dovolila pootvorit vase sukromie,tak sa tu zrazu ozvali tieto negativne komentare,ktore si dovoluju hodnotit vas zivot.
    A tak to zial je....ak si na Slovensku dovolis prezradit nieco zo sukromia a ked to nie je doslova ocukrovane,tak su zo vsetkych psychologovia a partnersky poradcovia.

    A preto ti chcem napisat: ak tento blok a tvoje clanky ti ako pises pomahaju sa tzv. vyventilovat a si rada,ze si urcite veci ako keby vypisala z duse,tak s tym len a len pokracuj!! :) Kasli na tie premudrele komentare,typu:najdi si ineho muza,pises o nom len negativne,je to zly manzel atd. atd.

    Som na 100% presvedcena o tom,ze ti negativisti, ktori sa tu vyjadruju k tvojmu manzelstvu su bud nezadani alebo si len nechcu priznat,ze aj u nich v manzelstve nie je vzdy vsetko na 100% ruzove. Jednoducho neverim tomu,ze existuje manzelstvo,kde si partneri v uplne vsetko porozumeju a maju rovnaky nazor ...a ak by toto niekto tvrdil,tak asi nedokaze vnimat realitu :)

    Som zo svojim,uz teraz manzelom, 8 rokov a samozrejme sa dlhsie trvajucim vztahom, zivotnym zmenam (kupa spolocneho bytu, atd.) naskytnu situacie,kedy nemame ten isty nazor,alebo ked ten druhy nezareaguje ako by sme my v tom momente chceli. A vies co? Je to uplne normalne :) a to pochopi naozaj len niekto,kto ma uz dlhsie trvajuci vztah. V dobrom vztahu ide o to,ze si danu situaciu vydiskutujete ,pripadne urobite kompromis a pod.....lebo o tom je vztah,manzelstvo....o kompromisoch,laske,snahe o porozumenie toho druheho,potlacenie svojho ega...a skratka toho druheho lubit tak,ze nebudeme vzdy stavat len seba a svoj nazor na 1.miesto.

    A kedze ty sa snazis v ramci svojich clankov ventilovat,tak samozrejme nepises o dnoch alebo situaciach,kedy ti Viktor ukazal ako ta lubi,ako si ta vazi a pod... a potom ti tu zrazu vsetci idu pisat,aky je strasny manzel :)

    A v tom ta obdivujem :) ...ze mas tu silu a odvahu pisat aj o tom negativnom a tym sa zial vystavis do utocnej situacie pre niektorych slabomyselnych osob
    Tak ti zelam,aby si bola aj nadalej tak silna a kaslala na tie prihluple nazory,ktore idu hodnotit tvoje manzelstvo na zaklade niekolkych viet,ktore si precitaju :)

    Vo svojom blogu len pokracuj a nehlad na tie uzasne psychologicke hodnotenia (ja by som tym hlupakom snad ani neodpisovala :D).

    Myslim si,ze mate s Viktorom uplne normalne a pekne manzelstvo a ked nastanu nejake nezhody,tak si ich vzdy prediskutujete a zivot ide dalej :) a jedine co potrebujete je laska a tej je myslim si medzi vami dvomi dostatocne :)

    Zelam vela zdravicka Sarke a nech vam robi uz len radost :) ...a odteraz ta budem rozhodne svojimi komentarmi podporovat,ked uvidim,ze sa tu zasa niektori potrebuju predvadzat.....ved ked su taki premudreli,tak nech si zacnu pisat vlastny psychologicky blog,kde budu hodnotit len inych...uvidia ake ohlasy im pridu :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj ♥ Počuj, ja si tento komentár asi vytlačím a nalepím na stenu! Presne ako píšeš - nejde o to, aby boli partneri dokonalí a bez chýb, lebo to podľa mňa ani nie je možné. Ale o to, aby si vedeli sadnúť, veci vydiskutovať, robiť kompromisy. Naše manželstvo a rodičovstvo je nové a preto je možno situácii, kde "si nesadneme" viac, ale verím, že sa to časom, keď si na tieto zmeny zvykneme, zmení. Mimochodom, ja tu mám aj posty, kde o Viktorovi píšem krásne veci, len to akosi zrovna tí negativisti totálne ignorujú a vidia len to, čo chcú vidieť. A toho sa chytia a budú o tom omielať blbosti stále dokola.

      Tiež by som tie komentáre najradšej ignorovala, ale z nejakého dôvodu mám stále pocit, že sa musím obhajovať, resp. skôr že musím uviesť veci na pravú mieru, tak aby to pochopili .. len mám dojem, že kde nie je vôľa, tam nie je ani cesta a oni to naozaj chápať proste nechcú.

      Ďakujem ti veľmi pekne za komentár! ♥

      Delete
  17. Překrásné, hned jsem se musela podívat na to video. Já mám doma 3 týdenní dcerku a když si vzpomenu na porod, říkala jsem, že už NIKDY! a čím déle ji doma mám ikdyž je to těžké, tak si říkám, že to za to stojí a že alespoň 1 sourozence ji dát musím :) nechci aby byla jedináček. po prvním zatlačení si nic nepamatuju vůbec jak jsem tlačila jen potom jakmile jsem viděla nožičky ♥

    ReplyDelete

Mama

Beauty

Vlog