Search This Blog

by Petra Dzvoníková

June 22, 2018

SOM ŠŤASTNÁ


Ahojte! Po zverejnení posledného článku o našich prvých dňoch doma z pôrodnice som bola tak trochu šokovaná z prvých dvoch komentárov, ktoré sa pod ním objavili. Dozvedela som sa, že niektorým čitateľom pripadajú moje články chladné, že pôsobím ako barbína, že mám popôrodnú depresiu a že im nepripadám šťastná. A takisto, že môj manžel neznie ako manžel roka a že predo mnou bol sukničkár. 

Prekvapili ma najmä preto, že sa diametrálne líšili od komentárov, na ktoré som poväčšine zvyknutá. Keď si to tak v hlave zrekapitulujem, väčšina z vás mi píše, že sa im páči, že som "real", že si neprifarbujem realitu a píšem o svojom živote takom, aký je a na margo môjho manžela počúvam poväčšine iba chválu, často dokonca až v takej miere, že by ste si takého partnera priali aj vy, že mi ho závidíte, alebo že je podľa vás dokonalý. 

A tak som si ten svoj posledný post po sebe prečítala ešte raz. Priznám sa, že tieto "emočné" posty v kategórii journal si po sebe často neprečítam ani raz, pretože ich píšem keď je emócia, ktorú potrebujem dať von čerstvá a chcem, aby taká aj ostala. Chcem vám odovzdať to, čo cítim, presne tak, ako to cítim, bez nejakého "prikrášľovania" a editovania. Úprimne, ani po revízii toho postu nemám pre spomínané dva komentáre vlastne veľké pochopenie. Resp. nemám pochopenie pre časti z nich. 


Chápem, že na niekoho môžu moje posty pôsobiť chladne, pretože namiesto toho, aby som písala o tom, ako sa teším z našej dcéry, píšem o tom, že príchod domov nebol úplne podľa mojich predstáv. Ale aj o tom je môj blog - že s vami zdieľam to, čo ma trápi, alebo čo jednoducho potrebujem dať von. To tu však nebudem viac rozvádzať, pretože o tom, že môj blog je moja terapia, som nedávno písala tu. Napísať však, že kvôli tomu, že som si dva večery po príchode z pôrodnice poplakala, mám popôrodnú depresiu, je trošku odveci. A ešte s dodatkom, že ostatné ženy sú len šťastné a nič iné neriešia. 

Well, dovolím si ťa (slečnu, ktorá napísala komentár) uviesť na pravú mieru. Väčšina žien má ako v tehotenstve, tak aj po pôrode tak rozhádzané hormóny, že ti zaručujem, že aspoň raz si poplače každá z nás. U mňa to od pôrodu bolo dokopy tri, alebo štyrikrát. Z mojich dvoch spolubývajúcich v nemocnici som videla plakať obe, nie len raz. A počet správ a komentárov, v ktorých mi mamičky napísali, že po pôrode preplakali nie len pár večerov, nespočítam ani na oboch rukách. A to, že väčšina z nich ukazuje na sociálnych sieťach len to pozitívne, je ich rozhodnutie. Ja som sa však rozhodla ísť inou cestou a ukazovať realitu a to, že nie všetko je dokonalé, aj keby sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať. Samozrejme, počítam s tým, že nie každý úplne pochopí, čo sa snažím povedať a počítam aj s tým, že nie každému bude sympatické. Na druhú stranu mám však pri každom negatívnom komentári potrebu obhajovať sa, pretože to, čo robím, robím len s dobrým úmyslom. Pomáha to mne samej a podľa správ od mnohých žien to pomáha aj im, vidieť, že nie sú sami v tom, že si sem-tam poplačú, že sa cítia osamelo, alebo že nie sú jediné, ktoré majú nejaký názor na isté veci. 

Takisto ma prekvapil aj negatívny názor na môjho manžela. Chápem, že na základe tých dvoch vecí, ktoré boli v komentári spomenuté, nemusí pôsobiť ako "dokonalý manžel". No dotklo sa ma, keď som si prečítala, že v očiach človeka, ktorý komentoval, nepôsobí zrovna ako manžel roka. Zamrzelo ma prečítať si niečo také a zamrzelo ma aj to, že si to prečítal aj on, dokonca skôr ako ja.  Ide totiž o to, že mojím cielom pri príspevkoch, kde spomínam aj náš osobný život nie je nejaké očierňovanie ho, alebo ukazovanie jeho chýb. Mojím cieľom je podeliť sa s vami o moje pocity, alebo o môj názor na nejaké veci. To, že pri tom čerpám z osobných skúseností, ktoré sa často dotýkajú aj nášho vzťahu ešte neznamená, že práve ten je hlavnou témou článku. Tak to nikdy nie je a myslím, že väčšina z vás to veľmi dobre vie. A preto nemám rada, keď sa niekto chytí práve tej časti, kde spomínam náš osobný život a rozoberá ju. Pretože väčšinou sa z toho vykľuje prekrúcanie mojich slov a celkovej pointy a to z duše neznášam. Bohužiaľ, túto tendenciu má najmä moje okolie.

Ja viem, že ten komentár vôbec nebol myslený zle, ale napriek tomu ma zamrzel. Našťastie je však väčšina vašich reakcií úplne opačná a píšete mi o mojom mužovi najmä pozitívne, z čoho sa vždy veľmi teším. 

No, keď sme si toto vyjasnili, vráťme sa k nadpisu článku. Ak ma sledujete už dlhšie, tak viete, že som si v tehotenstve prešla aj psychicky náročnejším obdobím, kedy bolo moje sebavedomie na bode mrazu a celkovo som sa proste nemala dobre. Posty na túto tému nájdete v sekcii motherhood. Každopádne, našla som si svoje spôsoby, ako sa s tým vysporiadať (mimo iné aj to, že som sa o seba začala možno podľa niektorých až prehnane starať a preto vám možno pripadám ako barbínka, ako sa spomínalo v jednom z komentárov), pozbierala som sa a odvtedy sa cítim lepšie ako kedykoľvek predtým. Zvolila som si svoje priority, našla som si spôsob, ako sa vysporiadať s tým, keď ma niečo trápi, ale celkovo som šťastná a spokojná. 

Ono to totiž nie je o tom, že človek by bol šťastný len vtedy, keď je jeho život perfektný a bezproblémový. Pretože nič také neexistuje, určite nie dlhodobo. Je to o tom, vedieť tie "bumps in the road" (nenapadá ma momentálne slovenský ekvivalent) preskákať bez ujmy. Neignorovať ich, naučiť sa s nimi pracovať a byť vyrovnaná a šťastná aj napriek nim. Viete, keby som sa nevedela cez tie zlé veci preniesť, asi by som o nich ani nepísala. 

Píšem z perspektívy silnej, no zároveň krehkej ženy. Citovo otvorenej, ktorá má vo veciach jasno, no zároveň sa spoznáva a chce na sebe pracovať. Z perspektívy milujúcej manželky a teraz už aj matky, ktorá si zakladá na vzájomnom rešpekte a dôvere. A som neskutočne vďačná, že práve táto perspektíva je mnohým z vás tak blízka a že chápete, čo vám chcem mojimi príspevkami povedať. Svedčí o tom aj fakt, že prvé dve vety v tomto odstavci nepochádzajú z môjho pera. Napísala mi ich jedna z vás a ja sa s nimi stopercentne stotožňujem. A práve takéto veci mi potvrdzujú, že to, čo robím, má zmysel a má význam v tom pokračovať. 

Ďakujem za každú krásnu správu, ktorú mi posielate a takisto ďakujem aj za tie negatívne. Pretože vďaka nim dostávam aj iný pohľad na vec. Len by som si priala, aby ste trochu menej súdili, aspoň v tej osobnej rovine. 

Takže áno, možno je to pre niekoho komplikovaná predstava, ale som šťastná, aj keď môj život nie je dokonalý. Som šťastná vďaka môjmu manželovi, aj keď ma sem-tam dokáže svojimi činmi, či slovami raniť. Pretože aj napriek tomu mi dáva všetko, čo potrebujem a úprimne, lepšieho partnera si pre seba nedokážem predstaviť. Samozrejme som šťastná aj z mojej dcéry, vďaka ktorej nabral môj život úplne nový rozmer. Som šťastná z nášho psa, ktorý nám robí každý deň krajším a som šťastná z mnohých iných vecí. Len o nich toľko nepíšem, pretože to, čo ma robí šťastnou, si užívam naplno v tom mojom mimointernetovom živote, spolu s mojimi blízkymi. 

34 comments:

  1. Ja som preplakala skoro celý prvý mesiac a rozhodne to nebola popôrodná depresia 😄 Je to úplne prirodzené a nie je na tom nič nenormálne. Treba predsa nejako ventilovať všetky tie emócie, ktoré po pôrode cítiš. Mne to veľmi pomohlo zbaviť sa stresu a vždy som sa potom cítila lepšie 😊 Zo začiatku som mala pocit, že Maťo je dokonalá matka a ja som ten “neschopný otec” lebo jemu išlo všetko tak ľahko a ja som z toho bola šťastná a nešťastná zároveň. Napriek tomu na tie ťažké chvíle teraz spomínam s úsmevom a každý deň keď sa pozerám na Tomáška si hovorím, že mi stojí za každú jednu slzu ❤️ A čo sa týka toho, že na niekoho pôsobíš, že si chladná, tak z toho si nič nerob lebo to píšu ľudia, ktorí ťa nepoznajú osobne a nevedia aká si 😘 Si rovnako citlivá ako ja a nie je nič zlé na tom, že si občas poplačeš. Ja na tebe vidím aká si šťastná a s akou láskou sa staráš o Sárinku a ona to z teba cíti tiež ❤️ Prajem vám všetkým trom dni plné šťastia a lásky 😘 Užívajte si naplno každý jeden deň lebo čas sa vrátiť nedá ❤️😘

    ReplyDelete
    Replies
    1. A mimochodom, ja si myslím že si skvelá matka a obdivujem ťa, ako rýchlo si sa do toho dostala a ako mi vždy dokážeš pomôcť a poradiť, aj keď som bola ešte tehotná a mala som milión otázok o všetkom možnom :D <3 A verím že z Tomina bude práve kvôli tebe skvelý a dobre vychovaný chalan s hodnotami na správnom mieste!

      Delete
  2. Ahoj, tak asi to bude ďalší negatívny komentár, ale v prvom rade, ak sa raz rozhodneš zdieľať svoj osobný život a najmä takú chúlostivú vec akou je manželstvo takto verejne, kde popisuješ ako manžel aj napriek tvojmu výslovnemu nesúhlasu (článok na blogu a video vo veľkej miere podčiarkuje ako ti na tom záleží) ide zapíjať pôrod s kamarátmi a ešte ti o tom klame, tak nechápem, že sa čuduješ nad tými komentármi, ktoré hodnotia tvoje manželstvo. Myslím, že také niečo by si ľudia mali nechať medzi sebou. Ja si napríklad nemyslím, že je Viktor zlý manžel, kvôli tomu, že šiel zapíjať prvorodenú dcéru alebo že nie je s vami 24 hodín denne lebo musí pracovať, len veľmi málo mužov má vôbec voľno, aby prišlo po ženu do pôrodnice. Práve naopak, mne sa v tom článku nepáčilo, že práve ty si ho v tom článku opísala veľmi negatívne.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj :) Hovoríš síce, že manželstvo je chúlostivá vec, ja si však myslím pravý opak - manželstvo je niečo normálne, niečo, čím si prejde obrovské percento ľudí a problémy v ňom sú takisto bežná a normálna vec. Preto o nich nemám problém hovoriť aj takto verejne. Aj keď to tak možno nevyzerá, zdieľam s vami takto verejne maximálne 10% môjho manželstva a zvyšných 90% je u nás doma, medzi nami dvoma.

      Takisto si nemyslím, že som ho opísala veľmi negatívne, ale to je vec názoru. Máš pravdu. Je veľa mužov, ktorí si nemôžu vziať voľno, idú zapíjať narodenie dieťaťa, alebo neprídu pre ženu do pôrodnice .. a je aj veľa mužov, ktorí si zoberú voľno a pomáhajú žene 24/7, nejdú zapíjať narodenie dieťaťa a prídu pre ženu do pôrodnice, alebo tam s ňou strávia každú možnú minútu. Takže áno, sú aj takí, aj takí. To však neznamená že jedni sú horší, ako druhí a ja osobne by som si teda nedovolila súdiť niekoho len na základe týchto vecí, pretože to o ňom ako človeku nemusí nič vypovedať. A to bola actually moja pointa aj v článku ;)

      Delete
    2. jasné, že je to normálne, ale v manželstve by mali byť dvaja ľudia a to sa týka aj problémov a hádok :) ja len ti chcem povedať, že ak sa rozhodneš ho zdieľať takto verejne, tak sa nemôžeš čudovať, že ho komentujú cudzí ľudia, ktorí do neho nevidia a vidia, len to, čo zdieľaš a tvoj predchádzajúci blog bol naozaj ladený negatívne voči manželovi, preto boli negatívne komentáre na adresu tvojho manžela/vášho manželstva. Tak ako sa rozhodneš zdieľať napríklad čo si oblečieš, tak sa nájdu ľudia, ktorí to negatívne ohodnotia, preto by som bola opatrnejšia v tom, čo zdieľam s cudzími ľuďmi na internete, ak potom nechcem vidieť kritiku. Samozrejme, ak ti to nerobí problém, takto otvorene hovoriť o vašich problémoch, tak potom fajn, ja osobne moje manželské peripetie nezdieľam ani so svokrou, či mamou, pretože viem, že nikto mi objektívny názor nedá a takisto nechcem hovoriť zle o človeku, ktorého nadovšetko milujem a vybrala som si ho na celý život (jasné, že ak sú vážnejšie problémy, tak ich treba riešiť s kompetentnými...)

      Delete
    3. No budeme sa musiet zhodnut na tom, ze sa asi nezhodneme ;)

      Delete
  3. Kurna tak ted tom psala dlhy koment a neodoslalo mi to..no nic zhrniem to, dnes mi konci 6nedelie, prvy tvoj blog mi usiel, tak som si ho citala az tedkom..dost sa s tebou stotoznujem, nepoznám cerstvu maminu, ktora by bola oka s tym zapijanim..moj manzel, ma tiez pekne nasral, a som rada, ze to je uz za nami, ale tiez ma sere uz duz dopredu kazda dalsia akcia, na ktoru by chcel ist a pojde..nepride mi fer, ze on pojde von, zatial co ja musim ostat doma, dcera je to predsa spolocna..a vzdy da tesim na vikend, ked aspon vtedy v noci stava k malej na prebalenie alebo ma rano necha dospat o víkendoch, co ak by siel vonku s kamaratmi, logicky pada..no inac doted sa docela staral i o domacnost, casto mi varil a tak, tak uvidime ake to bude tedkom,ked uz mi konci "chranene obdobie"..no inac moj nazor,pis si blog podla seba, neobhajuj sa, sto ludi, sto chuti..a uzivaj si materstvo😉

    ReplyDelete
    Replies
    1. Uplne ta chapem :) Je super, ze ti takto pomahal, snad to tak aj ostane! A inak myslim si ze aj ked muz robi kopec veci spravne, neznamena to, ze ked spravi nejaku blbost, nemame pravo sa nastvat. Tiez si myslim ze uz nema vyznam sa obhajovat, len ta moja natura je proste taka ze ked sa citim nepochopena, mam potrebu vysvetlovat .. ale tu pri niektorych to uz asi nema moc vyznam 🙄

      Delete
  4. Človek si robí usudky z par príspevkov ci pár slov na ktoré natrafí, takže ak sa trosku postazujes na niečo ci na manžela, už si z toho robia záver. A to je veľký nezmysel. Véd človek sa práve z toho co ho ťaží potrebuje vypísať. Po zdieľať to a vedieť, že je to v poriadku lebo nie je v tom sám. :) a tým pádom.. Si ľudia myslia, že dzvonikova nie je šťastná, je v depkach, jej manžel je taky hentaky.. Dávaš tu iba malú časť svojho života. Niektorým by sa postavilo zamyslieť.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Presne ako si napisala 🙏🏽🙏🏽 Oni si myslia ze ked poviem ze som z jednej veci nestastna, tak som celkovo nestastna. A ked niekto spravi blbost, tak je asi najhorsi na svete podla nich, alebo neviem. Pride mi to hlupe, ked niekto takto hodnoti druhych ale tak co uz .. mam tu citatelov ktori chapu preco pisem to co pisem a ako to myslim a potom aj takych, ktori to nechapu, nechcu chapat a maju potrebu len rypat. Co uz, aj taki musia byt 🤷🏽‍♀️

      Delete
  5. A ešte som chcela. Ja som vôbec nevidela nič také negatívne v tom predošlom článku. Nemala som z neho vôbec dojem ako niektoré. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Som rada, ze patris medzi tych, ktori to chapu tak ako to je myslene a nerobia z komara somara ako niektore ine citatelky ;)

      Delete
  6. Opäť raz skvelý otvorený článok. ;) Ja si myslím, že to písanie podľa aktuálnych emócií je veľmi fajn a určite to nemeň kvôli pár negatívnym komentárom. Každý má na vec svoj pohľad a tak je to správne. :)

    Sabi z blogu Beautiful savage
    VEĽKÁ GIVEAWAY

    ReplyDelete
    Replies
    1. Dakujem <3 Urcite to nebudem menit kvoli par nechapavym slecnam, ved aj oni mi davaju impulzy pisat dalsie clanky ako napriklad tento, takze vlastne vo mne podnecuju kreativitu, haha

      Delete
  7. Áhoj. Článek přečten a očividně si chci dát práci se psaním tohoto komkoment... Jsem ta, která komentovala ten předchozí post. A přijde mi zajímavé, že v reakci na dva komentáře sepíšeš celý článek, kde máš potřebu se obhajovat, jak sama píšeš. A o tom, co tě dělá šťastnou, pojednávají asi jen poslední tři odstavce. Zareagovala jsi velice slušně a adekvátně v komentáři, proč o tom musíš psát celc článek? Jsem pro tebe jen anonymní osoba za monitorem. To je to pro tebe tak důležité? Jeden, dva negativní komentáře? Je vidět, že blog není jediná věc, která tě živí. Jinak bys to možná tak vážně nebrala. Alespoň u profi blogerek nic takového nevidím. Jen reakce na komentáře (pokud vůbec nějaké, lidi to prostě radši přechází) a tím to hasne. Následující slova už nejsem moc já, ale někdo to napsat musí - neřeš negativní komentáře na blogu, radši se dál starej o malou a o svého husbanda a pracuj dál na svém sebevědomí.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Preco o tom musim pisat cely clanok? Pretoze to tak chcem a citim. Vies, o tom je moj blog .. ze pisem o tom, o com pisat chcem. A nepotrebujem sa hrat na nejaku “profi blogerku” ako si to nazvala ty a nasilu ignorovat negativne komentare len aby som posobila, ze som nad vecou. Druha vec je to, ze k tvojmu komentaru by sa 90% mojich citatelov nedostali, keby ho nespomeniem v tomto poste. A ja som chcela, aby sa k nemu dostali a povedali mi svoj nazor aj ini ludia, pretoze to co si napisala ty som pocula naozaj prvy krat a dost ma to zarazilo. Nastastie tvoj nazor teda vela ludi nezdiela, ale to by som asi bez rozoberania tvojho koemntaru nezistila ;) Vobec sa ty nemusis strachovat o to, ci sa staram o moju dceru a manzela a moje sebavedomie, zvladam to lavou zadnou a popri tom ako vidis zvladam aj citat komentare, reagovat na ne a aj pisat clanky. Multitasking, co ti poviem ;)

      Delete
    2. Tady o multitaskingu nebyla řeč, věřím, že to všechno zvládáš, jen si dovedu představit, že čas věnovaný psaní článku za účelem získání podpory čtenářek (aby všichni viděli, jak neoprávněný můj komentář byl), bys klidně mohla věnovat přečtení nějaké knížky, která by ti mohla pomoci zvednout sebevědomí. Očividně ho potřebuješ. Safra, zajímavý, co jeden komentář spustí. Očividně jsme se nechaly obě unést, nepotřebuju se tu s někým hádat a říkat, jak máš žít svůj život. Jen jsem se vyjádřila k něčemu, co mě zarazilo, další komentování už nemám zapotřebí. V 99% případů jsem milá, doufám, že mám na delší dobu vystaráno. Jdu se vrátit ke komplimentům a mindsetu "it's your life, not mine, do whatever you want, I don't care", když už jsme u tý angličtiny. Have a nice day.

      Delete
    3. Haha, ani o moje sebavedomie sa nemusis strachovat. Keby som ho nemala, neodvazila by som sa takto citovo na blogu odhalit a asi by som skor travila svoj cas komentovanim zivotov inych ludi na ich blogoch a sudila ich. Ale to ti asi nevysvetlim, ked to chapat nechces :)

      Delete
    4. Haha, takže komentování je vlastně špatně? Ty ostatním lidem fotky a články nekomentuješ? :)

      Delete
    5. Nepovedala som, ze nekomentujem. Len nemam potrebu inych ludi sudit a komentovat nieco negativne. Verim totiz v to, ze co das, sa ti dostane naspat a hovorit niekomu koho nepoznam nieco negativne by mi prislo odveci. Ale to je moj nazor, ktorym sa riadim ja ;) Ako som uz spominala - som rada, ze su ludia ako ty, ktori mi tu napisu aj iny nazor ako vacsina mojich citatelov, pretoze aspon dostanem aj iny pohlad na vec, mozem sa zamysliet a pripadne napisat novy post, ak to uznam za vhodne ;)

      Delete
    6. Suhlasim s Anonymous a poznam aj dalsich ludi, ktori si to myslia, akurat nemaju potrebu to sem pisat. a so sebavedomim problem mas, inak by si neustale nevyzadovala validation od svojich followerov na kazdu jednu vec a ked sa ti nedostane, nerobila by si z toho takyto shitstorm. stastny, vyrovnany a sebavedomy clovek nepotrebuje nunuskave reakcie followerov na kazdy svoj pohyb, aby bol spokojny, a ked sa mu to nedostane, tak zhadzuje a pise clanky o tych komentaroch, ktore zareagovali inak. Keby si bola taka stastna a spokojna, vobec by si neriesila nejake dva komentare a nemala potrebu presviedcat cudzich ludi - presviedcas vlastne ich alebo seba? Ale to je v poho, kazdy si riesime svoje problemy, ty mas pravo riesit si tie svoje a kludne aj v clankoch, ale ako spomenul aj jeden komentar vyssie - tym, ze odhalujes svoj osobny zivot, pozyvas ludi do svojho sukromia, tak v podstate od nich tym pytas reakciu. ak by to tak nebolo, tieto clanky by si si pisala do osobneho zurnalu a nikde nezverejnovala. Mozno nieco na zamyslenie.

      Delete
    7. To je krasne, ako ste presvedcene, ze ma poznate lepsie ako sa poznam ja sama :D Tu ma niekto asi az prehnane sebavedomie a mysli si ze vie vsetko najlepsie. Gratulujem teda ;) Nejde tu o presviedcanie, ale o uvadzanie veci na pravu mieru, ked mam pocit, ze niekomu usla pointa. Ale vidim ze to nema vyznam lebo pointa uchadza dalej ;)

      Delete
  8. Jeee, zajímavá reakce, neumožnit okamžité zveřejnění komentáře, od teď musíme čekat na tvé schválení... Tak to už si žádné negativní komentáře nepřečteme (ale ty nejspíš ano a bude tě to užírat jako u předchozího článku) a bude to tu samej jednorožec a samá duha, alespoň v comment části... :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Prepac, ale si trochu smiesna :D Komentare som si dala schvalovat pretoze mi rapidne vzrastlo ich mnozstvo a chcem v nich mat prehlad a moznost na ne zareagovat ked mam cas. A byt prva kto ich vidi, nepaci sa mi totiz ked ma na niektore bludy pod clankom upozornia ludia, ktorych sa to tyka. Nemam dovod nezverejnovat negativne komentare, kedze na ne rada zareagujem a zdielam ich aj s oblubou na instagrame, ako si si mohla vsimnut ;)

      Delete
    2. A mimochodom - prave tie tvoje “profi blogerky” casto nezverejnuju, alebo mazu negativne komentare, takze asi mozes byt rada ze medzi ne nepatrim, inak by si tie tvoje komentare asi pisala zbytocne :)

      Delete
    3. Zbytečně ne, cílová osoba jsi ty a věřím, že při takovém počtu čtenářů a komentářů čteš každý, který ti kdo napíše :) A ano, vadí mi, že někdo negativní komentáře maže, případně je ani nezveřejní (a od teď už ani u tebe nezjistíme, jestli jsou fakt všichni tak mega podporující nebo se sem tam najde někdo, kdo má jiný pohled na věc), tak snad budeš i v tomto férová.

      Delete
  9. Ja rozumiem ze zena po tehotenstve chce byt co najviac s rodinou a hormony tiez robia svoje no vyzadovat od chlapa aby bol s tebou vsetok cas alebo aby ta pocuval na slovo a na tu rozlucku nesiel, ved je to jeho prve dieta prislo by mi smiesne ak by ta pocuvol a nesiel na nu to je uplne pochopitelne...ale kazdy mame svoje zasady takze to respektujem no pride mi to ze je tak trocha pod papucou tym co o nom pises .... a mozno niektore citatelky maju potom o nom nazor ze nie je otec roka pritom realita je ina...tiez si myslim ze je na zvazenie ktore temy zo sukromia na blog uverejnit aby si nebola zbytocne sklamana z komentarov a reakcii...to je moj nazor

    ReplyDelete
    Replies
    1. Prosim ta, ale odkial mas ze od neho vyzadujem aby bol s nami stale a aby ma pocuval na slovo? 😂 Toto je presne to prekrucanie toho, co ja poviem, o ktorom som pisala. Tu nejde o ziadne pod papucou alebo nepodpapucou, ale o vzajomny respekt a akceptovanie hranic a preferencii toho druheho. A komunikacii. A inych veciach, ktore robia vztah vztahom. Nie o smiesnych chlapskych kecoch typu ze je niekto pod papucou ;)

      Delete
    2. No vidis, Anonymous, a ja zas vidim problem v tom, ze tam isiel :D Na rozlucku aj na zapijanie dietata. A dokonca jej potom este o tom aj klamal a snazil sa jej to zatajit. Elementarny respekt voci mojmu partnerovi by mi nedovolil vedome ho zranovat a robit nieco, s cim tak extremne nesuhlasi. Hlavne ze kamaratom nie povedat nevie, ale to, ze sa tehotna manzelka doma trapi (rozlucka so slob), tak to uz nevadi. Celkovo mam trocha pocit, ze sa na tvoje emocie a nazory sa v tomto vztahu velmi ohlad neberie - rovnako si sa nechcela vydavat tehotna, atd atd, mam pocit, ze ziadne z tychto dolezitych veci nie su podla teba - co je v pohode, lebo ved kompromis, ale z clankov mam pocit, ze nenastava a ze on to berie trocha stylom, ze ved nech sa vyreve, postazuje, napise si clanok a ja si aj tak urobim po svojom. Opakujem, takto to posobi z clankov, neviem aky je naozaj a ani ma nemusis presviedcat o tom aky je uzasny, uz som si to tu milionkrat precitala, len mozno skor prehodnot, co davas na blog, ked ti vadi, ze si ludia utvaraju potom aj taketo nazory.

      Delete
    3. Toto je ten druhý pohľad na vec, s ktorým samozrejme súhlasím. Takisto by som nedokázala tieto veci robiť, keby to môjmu partnerovi vadilo. Ja si myslím že kompromisy vo vzťahu robíme obaja, len možno ja práve pri tých "významnejších" veciach a Viktor zas pri takých každodennejších. Som optimista a preto si myslím, že to, že ide napríklad zapíjať dieťa aj keď mi to vadí, nerobí s nejakým zlým úmyslom, ale skôr preto, že nevie povedať kamarátom nie, keď ho prekvapia s tým že za ním prídu a chcú ho vzaiť do mesta, lebo v tom momente nerozmýšľa nad tým, ako sa budem cítiť ja. No každopádne, s tvojím názorom sa úplne stotožňujem. V článku som narážala skôr na to, že nemám rada, keď ho niekto hodnotí ako zlého manžela len na základe pár prešľapov. Ktoré síce mne ublížili, ale vďaka tomu aký je každý deň a ako sa k nám správa keď sme spolu ich dokážem akceptovať .. aj keď najprv sa väčšinou usím takto na blogu vyfiltrovať a až potom ich viem prehltnúť. Ale chápem, že práve tým, že na blogu riešim najmä to negatívne, tak si niekto môže takýto názor vytvoriť. Len ma to zamrzelo :)

      Delete
  10. Och Peťuš, ja ťa tak veľmi obdivujem :D Stále dookola hovoríš, aká ši šťastná a nadšená, ako miluješ Viktora, potom sa raz "posťažuješ", pričom to podľa mňa ani nebola nejaká sťažnosť, skôr si vyjadrila k zapíjaniu dieťaťa svoj názor a chcela si vedieť, čo si o tom myslia tvoji čitatelia, a niektorí to už berú tak, akoby si Viktora vyhadzovala z domu a podpisovala papiere na rozvod :D A keď si popri tom vieš ešte zachovať chladnú hlavu a pokojne a slušne vieš odpovedať na niektoré stupídne komentáre... klobúk dole. Si úžasná a nádherná matka, ktorá nadovšetko miluje svoju rodinu, a myslím, že nie je absolútne nič zlé na tom, keď na blogu vypíšeš svoje pocity ❤
    BEE A CHANGE // Facebook Page

    ReplyDelete
    Replies
    1. Bože, ďakujem! Konečne to niekto napísal tak, ako som to myslela! ❤ Som strašne, strašne vďačná, že to chápeš a ďakujem aj za komplimenty, si strašne zlatá! :)

      Delete

Mama

Beauty

Vlog