A YEAR IN LOVE

Hello my lovely readers! Today was very special day for me, because it was the first anniversary with my love. To be quite honest, it was my first year anniversary with a boyfriend ever. Yup, in my 23 years, I have never had a boyfriend with whom I would be so long. All of my relationships ended after 6 months - not counting those weird 1-month-long relationships. I had my last "real" boyfriend back when I was 19 years old (or 18? Can't remember ..) and then took a loooooong break from dating. I had a pattern of choosing the wrong men, getting too attached without really opening up to them. To summarise it, I was pretty fucked up, unable to get into a real relationship with anyone and let the guys I got together with fuck me up even more.

When it got a bit too much for me, I went and got a therapist, who fixed me. Oh how simple it sounds now that I write it down, haha! I might tell you about that experience more in the future. What's important is that I learned how to trust and open up again and that's why I was able to get together with this amazing man. 

He was my colleague and got my attention right away when he started working in our company a month after I did. However, he was taken, so I did not pay any more attention to him. Kind of, haha. As it turns out, he also liked me from the beginning. When he broke up with his then girlfriend, everybody except for me seemed to know about it. Skipping a couple of months, he got my attention again and I started wanting to get to know him more. We spoke about his lovelife-troubles (being single after 4 years seemed to be pretty confusing) and I realised that I was interested in getting to know him more and more. 

I had the chance to get to know him better when we went on a business trip together and spend 3 weeks locked in a hotel room (metaphorically speaking). We quickly realised how much we liked each other, without pushing it. It was all so .. organic!

Fast forward a year from then, we are still happily in love, living together, soon moving to a new apartment. And as for me, I still can't get enough! Even though we have spent almost 355 days of the last year together (and skyped the days we couldn't be together), I am not tired of everything. I need and want to be with him many more years to come. I can confidently say that I have never loved anyone as much as I love him. 

And how did we celebrate? I will show you later, in pictures, of course! 

●

Ahojte! Dnes som mala veľmi špeciálny deň. Oslavovali sme s Viktorkom naše prvé výročie. Ak mám povedať pravdu, bolo to moje prvé ročné výročie vo vzťahu. Vo svojich 23 som ešte nikdy nevydržala s mužom dlhšie ako pol roka - všetky moje vzťahy sa rozpadli po 6 mesiacoch (ak teda nerátam také tie mesačné pseudovzťahy) a naposledy som mala naozajsný vzťah tuším v 19tich (či 18? Ani neviem ..). Potom som si dala od vzťahov dlhú pauzu. Mala som blbý zvyk vyberať si nesprávnych mužov, na ktorých som sa vždy príliš namotala bez toho, aby som sa im naozaj otvorila a dokázala tak vytvoriť niečo stabilné. Ak by som to mala povedať v skratke, bola som dogabaná, neschopná začať si naozajstný vzťah a vždy som si našla niekoho, kto ma dokázal dogabať ešte viac. 

Keď už som takto nevládala fungovať ďalej, našla som si psychológa a ten ma "opravil". Bože, ako jednoducho to teraz znie, haha. Určite vám niekedy neskôr porozprávam o tejto skúsenosti viac. Čo je dôležité je to, že som sa opäť naučila otvoriť sa a to je jeden z dôvodov, prečo som mala to šťastie dať sa dokopy s týmto úžasným mužom. 

Bol to môj kolega, ktorý ma zaujal hneď ako začal pracovať v našej firme. Keďže bol však v tej dobe zadaný, veĺmi rýchlo som mu prestala venovať pozornosť. Ako som sa neskôr dozvedela, aj ja som sa mu od začiatku páčila. Keď sa s vtedajšou priateľkou rozišiel, vedel o tom snáď každý okrem mňa. O pár mesiacov neskôr si však opäť získal moju pozornosť a začala som ho chcieť viac spoznať. Často sme sa rozprávali napríklad o jeho love-life zmätkoch (byť single po 4-ročnom vzťahu je zjavne mätúce) a stále som si uvedomovala, že ho chcem spoznávať viac a viac. 

To sa mi podarilo, keď sme spolu išli na 3-týždňovú služobnú cestu do Nemecka. Viete, byť spolu zatvorení 3 týždne na hoteli má svoje čaro. Veľmi rýchlo sme si uvedomili vzájomnú náklonnosť, ale netlačili sme na pílu. Celé to bolo také .. organické. 

Zrýchlime rok dopredu - rok po našej služobke sme stále spolu, žijeme spolu, čoskoro sa sťahujeme do nového bytu. A čo sa týka mňa, ešte stále nemám dosť! Napriek tomu, že sme spolu strávili cca 355 dní (a zvyšných 10 sme si aspoň skypovali), nestačí mi. Potrebujem a chcem aby to tak bolo aj naďalej. Môžem pokojne konštatovať, že ešte nikdy som nikoho tak neľúbila ako jeho. 

A ako sme naše výročie strávili? Ukážem vám to neskôr, samozrejme fotkami!