Search This Blog

by Petra Dzvoníková

March 18, 2023

REŠPEKTUJÚCE UKONČENIE DOJČENIA?

Kojenie na svahu na lyžovačke v Rakúsku, keď mala 6 mesiacov.

Začala som pred chvíľou editovať podcast s Adelou Vinczeovou, keď som si spomenula, že som vám chcela napísať článok o téme, na ktorú mi minule prišlo dosť veľa dotazov - a teda o rešpektujúcom ukončení dojčenia. Pretože ako mnohé isto viete, je to téma, ktorá zamestnávala dosť aj mňa, dosť som za posledné mesiace bojovala s tým, že sa mi z kojenia doslova ježili všetky chlpy na tele, ale zároveň dieťa pýtalo, tak som sa "obetovala". Píšem to tak, lebo tak som to mnohokrát naozaj cítila. 

Ako som mnohokrát spomínala aj na instagrame, keď mi chodili rôzne dotazy, že prečo neprestanem kojiť, keď mi to tak vadí, hľadala som balans. Balans medzi potrebami svojho dieťaťa a potrebami samej seba. Pretože ak by som to utla vtedy, keď mi to začalo byť nepríjemné, nebolo by to voči nej a jej potrebám a zvykom fér. A ak by som pokračovala bez akýchkoľvek zmien do samoodstavu, asi by som sa zbláznila. 

Na otázky, ako odstaviť dieťa rešpektujúco, som myslím už párkrát odpovedala, že si myslím, že jediný naozaj dieťa plne rešpektujúci spôsob, je samoodstav. No chcem vám povedať, aký prístup a proces som zvolila ja, pretože verím, že niekomu môže pomôcť a niekomu zas objasniť, prečo som volila ten prístup, ktorý som volila.

Pár faktov na začiatok: Svoju prvú dcéru som kojila do jedného roka. Pôvodne som chcela prestať, keď mala 6 mesiacov, čo mi takto spätne pripadá šialene skoro. Mala som však tendenciu podliehať tlakom okolia a bolo to pre mňa celkovo všetko nové, ešte som sa v materstve hľadala, veľa informácií som sa dozvedela za pochodu. Každopádne, vtedy bol aj nástup na dojčenie vachrlatý, mali sme pár dní niekedy okolo šestonedelia, kedy sa nechcela kojiť vôbec, takže to celé bolo iné. V 6. mesiaci som sa snažila o ukončenie dojčenia, pretože som cítila potrebu byť "samostatnejšia" a myslela som si, že to docielim tým, že ju odstavím, alebo naučím na fľašu. Ona mi však ukázala jeden krásny metaforický prostredník a odmietala čokoľvek iné. Fľašku, umelé mlieko, iné umelé mlieko .. doslova pred všetkým utekala. A tak som tomu (našťastie) na nejaký čas opäť "podľahla". Postupne som však obmedzovala počet dojčenia a síce si už nepamätám detaily, tým, že začala celkom fajn jesť príkrmy a zároveň tráviť čas aj s tatinom a starými rodičmi bezo mňa, prirodzene som kojila menej a menej. V noci to bolo najhoršie, snažila som sa to nehrotiť, ale poskytnúť možnosti. Čiže keď sa zobudila, ponúkla som jej nejakú inú alternatívu na uspanie - hladkanie, túlenie, chytanie mojich vlasov, hojdanie. Ak jej to stačilo, super, ak nie, ak sa príliš rozčúlila a plakala, nakojila som ju a spalo sa ďalej. A postupne bola stále viac a viac stotožnená aj s inými formami upokojenia po zobudení a taktiež boli tie zobudenia menej výrazné, niekedy len otvorila oči, ubezpečila sa, že som tam a zas zaspala. Okolo jedného roka sme boli na výlete, kde sme veľa chodili aj po vonku, čo ju asi vyčerpávalo viac, ako naše bežné dni v Bratislave a druhý, alebo tretí večer, sa už nezobudila ani raz a prespala celú noc. A to bolo naposledy, čo som kojila. Odvtedy si ani nespomenula. 

S druhou dcérou to bolo podobné, ale nedokázala som to ukončiť tak skoro. Možno to bolo aj preto, že som celkovo dojčenie vnímala úplne inak, ako prvýkrát. Bola som si omnoho vedomejšia všetkých benefitov a na začiatku som si ho doslova užívala, milovala som ten čas, kedy sme boli len ja a ona. A kvôli tomu som tak trošku rezignovala na iné spánkové a upokojovacie asociácie. Možno preto bola druhá dcéra oveľa navyknutejšia "na prsník", ako staršia. Neuspávala som ju takmer nikdy inak, ako dojčením. Spätne to hodnotím tak trochu ako chybu, aj keď myslím, že už je to vlastne jedno. Ak by som vám však mala poradiť, skúste dieťaťu robiť od narodenia rôzne spánkové a upokojovacie asociácie, pre každý prípad sa to môže hodiť. Viac o tom píše napríklad skvelá Marie Groth aka Babiesandsleep na instagrame. 

Myslím, že okolo jej prvého roku som začala riešiť, že by som ju rada odstavila. Priznám sa, že mi nevyhovovalo početné nočné vstávanie, ktoré mohlo, ale nemuselo súvisieť s kojením, no bolo s ním tak či tak spojené, keďže to bol spôsob, akým som ju uspávala. Nevyhovovalo mi ani to, že som obrovskú časť z dňa strávila kojením. Ale hlavne, už som nechcela, aby ma to dieťa vnímalo len ako jeden obrovský prsník, ale aby sme si vedeli prejaviť blízkosť a náklonnosť aj inak. Vedela som, že to pre ňu už dávno nie je o potrave, ale o komforte, blízkosti, láske .. a tak trochu závislosti. Pretože možno to vyznie kontroverzne, ale ja si naozaj myslím, že dojčenie, mlieko z fľašky, alebo dudel, sú takou prvou ľudskou závislosťou. No a ona poznala len to dojčenie, keďže ani jedno z mojich detí nepilo z tých klasických dojčenských fliaš, ani nenosilo cumel. 

Opäť som najprv spravila tú chybu, že som to chcela obmedziť až príliš, bola som nedočkavá a negatívne pocity voči dojčeniu ma po čase premohli. Môj problém bol tiež ten, že mám celkovo problém spať, ak neležím vo svojej jednej konkrétnej polohe. Čiže som nevedela fungovať tak, ako mnohé iné mamy, že ani nevedia kedy a ako sa ich dieťa v noci nadojčí a celé to prespia. Niekedy už to bolo tak zlé, že som sa rozčuľovala, že som kričala, že som nevedela, či je horšie ležať vedľa nej a nechať ju plakať, alebo "sa obetovať" a nakojiť ju, aj keď mi to bolo šialene nepríjemné a nevládala som byť hore, ale zároveň som tak nedokázala spať ďalej. Áno, bolo to náročné a začínala som to neznášať. A tak som si povedala, že je čas zmeniť prístup a prejsť na taktiku, akú som volila aj pri staršej dcére, teda tú, že jej začnem ponúkať alternatívy. Primárne v noci. Niekedy to šlo, niekedy nie. Postupne si však zvykla na to, že namiesto kojenia sme ležali tvárami pri sebe a rukou mi hladkala a ťahala vlasy. Takýmto spôsobom som postupne zrušila nočné kojenie, čo bol prvý krok k úspechu a áno, spí odvtedy lepšie. Čo však môže súvisieť nielen s kojením, ale aj s vekom a aktuálnou fázou vývinu. 

Ďalší krok bolo kojenie cez deň. Resp. ešte predtým to bolo aj o tom, že som skracovala časy kojenia a učila som ju význam slov: Dosť, stačilo, už končíme .. A veľa som jej vysvetľovala, že ju chápem, že to potrebuje, ale že mne je to nepríjemné a že už stačilo. Možno si poviete, že to bolo zbytočné, no ja si myslím, že to malo veľký význam v celom tomto procese. Sama vidím, že už všetkému rozumie, snaží sa komunikovať a chcela som s ňou byť transparentná. Popisovať jej pocity, aj moje pocity, dávať im všetkým význam a dôležitosť. 

Samozrejme, nie vždy sa to zaobišlo bez plaču, najmä tieto "predčasné" ukončenia boli pravidelne sprevádzane "vzteklým" (sorry, nenapadá ma slovenský ekvivalent) plačom, jedom, hádzaním vecí o zem .. ale opäť, nenegovala som jej pocity, naopak, opisovala som ich a dávala som jej najavo, že jej rozumiem a že je v poriadku, že sa hnevá. Napriek tomu som si stanovila svoje hranice a držala som sa ich. 

A takto sme postupne obmedzili dojčenie počas dňa, aj v noci. Zostávalo kojenie pred spaním a nakoniec kojenie pred denným spánkom. Postupne som ju navykala na to, že som si ju večer zobrala do náruče a držala som ju akoby som ju šla kojiť, ale nekojila som. Nechala som ju hladkať mi tvár, ťahať mi vlasy, túliť sa a ak sa jej podarilo tak zaspať, super, ak nie, občas som ju ešte nakojila. Nehrotila som to štýlom, že odteraz už len toto. Vedela som, že je to proces. A postupne zaspávala bez kojenia čoraz viac a viac. Posledný bol denný spánok, kedy mnohokrát vyhrávala moja lenivosť. Vedela som, že keď ju nakojím, spí do dvoch minút a bude pokoj. Posledné dni som si však povedala, že skúsim večernú taktiku aj na denný spánok a pomaly, ale isto, sa mi to podarilo. Niekedy to trvá dlhšie, niekedy kratšie, ale postupne už aj ona prestala pýtať "ňam" pri pohľade na moje prsia, nesťahuje a nevyťahuje mi tričko, oveľa viac sa túli, oveľa viac ma pusinkuje a úprimne, milujem to. Áno, tento proces odstavovania trval takmer 10 mesiacov, ale viem, že takto to bolo správne. A že aj keď to nie je samoodstav a keby bolo po jej, tak sa kojí ešte dlho, bolo to čo najviac rešpektujúce voči nej v rámci toho, aby som rešpektovala aj samú seba a svoje pocity a potreby. 

Takže takýto nejaký bol náš proces a úprimne, som vlastne aj rada, že to trvalo tak dlho, pretože viem, že aj vďaka tomu to mohlo ísť postupne a s ohľadom na jej potreby. A zároveň som rada aj za to, že som to nevzdala úplne, nešla proti sebe, ale postupne, vedomo som pracovala na tom, aby sme to ukončili a že to máme za sebou. Kojenie je super, kým je super pre obe zúčastnené parties. Keď začne byť problémom, netreba to hrotiť tak, aby ste šli samé proti sebe. Pretože spokojná mama - spokojné dieťa. A ja som už dlho spokojná nebola. Bola som nevyspatá, ubolená, uchytaná a necítila som sa milovaná vlastným dieťaťom tak naozaj, cítila som sa len ako veľký chodiaci prsník. Takže sa teším, že teraz už ma vie ľúbiť aj inak a prejavovať mi náklonnosť a potrebu blízkosti aj inak a že moje telo je opäť len moje. 

Verím, že vám tento post niečo dal, že si z neho niečo vezmete, pokojne diskutujme ďalej v komentároch, ak máte otázky, pýtajte sa, pokúsim sa odpovedať. 


Love, Petush 

5 comments:

  1. Ja síce kojim len skoro dva mesiace ale neznášam to. Mám husiu kožu vždy keď idem kojiť. Je mi to nepríjemné a cítim sa ako zlá matka lebo kojenie ma byť "krásna vec" no popravde je to tá najťažšia vec ktorú som kedy robila. Obdivujem že si to takto dokazala. Ja sa každý deň premáham a už neviem ako si to mám spríjemniť aby mi to kojenie nebolo tak proti srsti

    ReplyDelete
    Replies
    1. Och to ma veľmi mrzí. Ak by si to chcela riešiť, myslím, že dobrá laktačná poradkyňa by ti vedela byť nápomocná. Veľmi dôležité je aj správne kojenie, čo ale veľa ľudí nevie a podpora nejaká systémová takmer neexistuje. Každopádne verím, že akokoľvek sa rozhodneš a či budeš kojiť ďalej, alebo prejdeš na náhrady, budete spokojní a šťastní obaja <3

      Petush

      Delete
  2. Ahoj, ja síce deti nemám ale milujem sa vzdelávať (aj od teba) o respektujucej výchove a všetkom s tým spojeným. Ďakujem za tento článok, bol pre mňa veľmi poučný :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem,
      veľmi si to vážim <3

      Petush

      Delete
  3. My sme tiež skončili s dojčením v podstate tento týždeň. Malá má 21 mesiacov. Máme podobný príbeh, už dlho mi to nebolo príjemné, len mi bolo nefér skôr skončiť, kým som ju nenaučila ako zaspať bez kojenia. Predsa keď nemá cumlík, ani mojkáčika. My sme mali ako posledné odúčanie nočné kojenie. Som veľmi zvedavá či sa nám teraz zlepší nočný spánok. :) Vyspať sa celú noc po skoro 2 rokoch. Ešte ju potom budem musieť navyknúť na vlastnú posteľ, no zatiaľ to tak necítime. Jedno po druhom. :-)

    ReplyDelete

Fun

Education

Podcasts