A DOSŤ!

 Moje dosahy, za ktoré sa nehanbím. Čo ty? 

Tak si tu sedím a rozmýšľam, či má zmysel o tejto téme zas hovoriť, alebo nie. Či to nie je len zbytočný hejt a zbytočné vylievanie frustrácie. Ale viete čo? Nie je. Nie je, pretože sa to nepriamo .. a vlastne aj priamo, dotýka mňa a mnohých iných kolegov - blogerov, youtuberov, influencerov, hovorme im ako chceme. Ja im budem hovoriť tvorcovia online obsahu. 

Nedávno som sa dozvedela, že si za svoju prácu pýtam pomerne málo peňazí na to, aké mám dosahy príspevkov a ako mi rastú celkové čísla na sociálnych sieťach. Hovorím si, okay, tak cenu dvihnem. No big deal. Som v tomto businesse pomerne nová, resp. napriek tomu, že blogujem už vyše polovice svojho života, len posledné roky to beriem ako prácu a nie ako hobby. Navyše, o peniazoch v online obsahu sa hovorí naozaj málo, takmer žiadna blogerka vám otvorene nepovie, koľko si vypýta za promo nejakého produktu a tak sa celá táto branža stala dosť netransparentnou. V tom však až taký problém nevidím, koniec koncov, keď už sa rôzne agentúry pchajú do online marketingu, vymýšľajú kampane a robia si tabuľky tvorcov, ktorých oslovujú, oni by mali byť tí, ktorí navrhnú ceny na základe dosahov jednotlivých príspevkov. Oni by mali mať poriadok v tom, komu koľko zaplatia a spraviť z toho niečo transparentnejšie, ako je to teraz. Pretože teraz sú blogerské peniaze len veľkým slonom v miestnosti, o ktorom nikto nehovorí. 

A tu prichádzame k problému. Kedysi sa na spolupráce v rámci instagramu oslovovalo na základe počtu followerov. Ľudia si ich teda začali kupovať, lebo aj oni chceli instagramom zarábať. Neskôr sa začalo kupovať všetko. Lajky, komentáre. Vznikali rôzne komentovacie skupinky medzi tvorcami navzájom atď atď. O tom všetkom som písala v poste o fake followeroch a iných praktikách dnešných influencerov. 

Bolo obdobie, kedy nebolo až tak ľahké zistiť, kto má tých sledovateľov nakúpených a kto nie a preto pre mňa bolo pochopiteľné, že nie každá firma takéto praktiky odhalila a spolupracovala aj s ľuďmi, ktorí mali v podstate fake publikum. 

Dnes je však tak neskutočne jednoduché zistiť, kto si svoje publikum vydrel tvrdou, každodennou prácou a kto si zaňho zaplatil pár dolárov, že je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ako môžu niektoré agentúry, či značky, spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú jednoducho fake a snažia sa len umelo priživiť na vlne možných zárobkov na sociálnych sieťach. 

A teraz hovorím priamo k agentúram: Prepáčte, ale to si naozaj neviete spočítať 2+2? To si naozaj neviete vypýtať od influencerov štatistiky a normálne ich zanalyzovať? Alebo vám pripadá v poriadku, ak má niekto 33tisíc sledovateľov, 250 likes na fotke a dosah minimálny? A vôbec vám nie je blbé takému človeku zaplatiť stovky eur za post, ktorý uvidí v skutočnosti tak 100, 150 ľudí a k nim tak 500 zaplatených fake účtov z indie? 

Je to ako Boris a jeho diplomovka. Kto je na vine? V konečnom dôsledku obe strany. Boris, aka influencer, ktorý s prepáčením ojebal systém a rovnako aj škola, ktorá to akceptovala, v tomto prípade agentúry, ktoré s takými ľuďmi spolupracujú. A my poctiví, ak budeme mlčať, tak si to v konečnom dôsledku odnesieme. Pretože tých pár sto eur, ktoré sme mohli dostať zaplatené za našu prácu, dostane niekto, kto sa jednorázovo rozhodol zainvestovať nie do svojej tvorby, ale do svojho fake fejmu na sociálnych sieťach. 

A preto vás prosím. Tých z vás, ktorí to robia poctivo, s vášňou, nadšením a poriadnou work ethic: Hovorme o tom. Upozorňujme na to. Konfrontujme! Či chceme, či nechceme, týka sa to každého jedného z nás a ovplyvňuje to každého z nás. Stojme si za tým, že takéto praktiky nebudeme tolerovať. 

A ak toto číta niekto z agentúry: Prosím vás, robte si svoju robotu poriadne. Pozerajte sa na viac, ako len na počet followerov a pekné fotky. Porovnávajte štatistiky, výstupy, dosahy. Nie je to ťažké, naozaj. V podstate je to veľmi, veľmi ľahké. Stačí len vedieť, čo robíte a ja by som rada verila, že vy to viete.