Search This Blog

by Petra Dzvoníková

July 31, 2019

STRAVOVANIE ROČNÉHO DIEŤAŤA





Ahojte! Dnes som si povedala, že vám opäť napíšem niečo o tom, ako sa Sárka momentálne stravuje. Veľmi často totiž obdivujete to, že pri papaní sedí, že jej tak chutí a pýtate sa, čo jej varím, alebo o akom čase čo jedáva. Naposledy som niečo na tému príkrmov (a vtedy ešte aj kojenia) písala v článku Kojenie? Príkrmy? a bolo to v Apríli, teda pred troma mesiacmi, odkedy sa toho dosť zmenilo. V prvom rade som prestala kojiť, čo tiež spôsobilo isté zmeny v Sárkinom stravovaní a v druhom rade jej začalo chutiť. Myslím, že to u nej išlo ruka v ruke. 

Ako som už párkrát spomínala, prvé "pravidelné" jedlo, ktoré bola Sára ochotná zakomponovať do svojho jedálnička boli ovocné kapsičky od Sunaru na raňajky. To už bolo dosť dávno, no prečo to sem píšem - často sa spomína, že máte deťom najprv dávať zeleninu a až keď si na ňu zvyknú a zachutí im, tak máte do jedálnička zaradiť ovocie. Lebo ak by ste to spravili opačne, tak by im už zelenina nechutila, keďže by si zvykli na sladké ovocie. Úplne s týmto postupom súhlasím a robili sme to tak aj my, s jedným rozdielom - nečakali sme, kým jej zachutí zelenina. Začali sme zavádzaním zeleninových príkrmov a o týždeň, dva, sme pridali aj ovocie. Napriek tomu, že z jedného aj druhého ju od začiatku viac lákali kúsky (nakrájané jablko atď) a nie kašičky, kapsičky od Sunaru jej chutili aj napriek kašovitej konzistencii. A keďže Sára do jedného roka nemala ani jeden zub, tak boli tieto kapsičky ideálne. Navykla si na ne vždy na raňajky, keď som ja ešte dospávala neprespanú noc a Viktor s ňou vstával, čiže namiesto ranného kojenia. 


Ešte kým sa vrátim k jedlu, chcela by som niečo povedať o začiatkoch stolovania. Totiž .. my s Viktorom vôbec nie sme zvyknutí jesť za stolom. Jedávame väčšinou na gauči. Keď sme začali Sárke zavádzať príkrmy, kúpili sme jej detskú stoličku a čakali sme, že v nej bude sedieť a jesť za stolom. Chyba! Pretože deti (aspoň to naše) opakuje všetko po nás. A keďže nás tak nikdy jesť nevidela, nemala záujem sa tam stravovať ani ona. Toľkokrát som sa ju snažila nakŕmiť v tej stoličke a bolo to márne. Ale keď som sedela na gauči, alebo na zemi v kuchyni a niečo som jedla, vždy prišla a pýtala jesť aj ona. A tak som pochopila, čo je vo veci. Začali sme to alternovať. Občas sme si sadli za stôl aj my a jedli sme spolu s ňou a teda aj ona si začala zvykať na jedálenskú stoličku a inokedy som ju zas nakŕmila "za pochodu". Na gauči, na zemi. Počkala som, kým si sama prišla vypýtať, nenaháňala som ju s jedlom. A to je podľa mňa ďalšia veľmi dôležitá vec. Nenútiť dieťa do jedla. Mňa rodičia v detstve nútili sedieť za stolom a jesť a o to viac mi to pripadalo ako totálna strata času. Zo začiatku, kým jej ešte tak nechutilo, sme jej tolerovali to, že sa v stoličke občas postavila (z čoho všetkých okrem nás vždy triafal šľak, lebo sa báli, že vypadne) a kŕmili sme ju aj v stoji. Hlavne, že zjedla. Postupne sme to tolerovať prestali, ale o tom neskôr. Teraz sa vráťme k tomu jedlu. 

Hľadali sme rôzne kombinácie, ktoré by jej chutili. Zistila som, že cestoviny mi zje skôr suché, ako zmiešané s niečím. Zistila som, že niektorú zeleninu má radšej v surovom stave, niektorú zas v mierne uvarenom/naparenom. Ovocie má najradšej a takmer všetko. Kašičky jej tiež začali chutiť, ale väčšinou keď sú zmixované s ovocím. Má rada akékoľvek pečivo a rada sa kŕmi sama. A páči sa jej, keď je to isté, čo my. Toto všetko sú veci, ktoré som zisťovala a vyciťovala pol roka. Pamätám si, keď sme boli na lyžovačke, mala vtedy tuším 7, alebo 8 mesiacov a 90% toho, čo sme jej dali, hádzala na zem. To sa ani nedá porovnať s tým, ako jedáva teraz. Na zem hádže len to, s čím sa chce podeliť s naším psom, haha.


Takže ako momentálne vyzerá Sárkin jedálníček? Často hovoríme, že v podstate niečo tlačí od rána do večera, ale pokúsim sa to rozdeliť to nejakých rozumných time-frameov. Musím však zdôrazniť, že sa nedržíme striktných časov v podstate pri ničom. Ani pri jedení, ani pri spaní. Všetko máme tak približne a vyhovuje nám to tak všetkým. 

Raňajky: Sárka vstáva medzi 7:00 - 8:30. Záleží to najmä od toho, kedy ide večer spať, koľko spala deň predtým a či sme ráno ochotní s ňou vstať, alebo ju ešte na chvíľku uspíme, ak máme šťastie. Keď jej otvoríme dvere do zvyšku bytu, vyberie sa rovno do kuchyne na svoju učiacu vežu a s krikom (nie plačom, len brblajúcim a jasavým krikom) si ide pýtať jedlo. Na raňajky má väčšinou na kocky nakrájané ovocie (prípadne nejaké bobule, ktoré netreba krájať), aby sa vedela nakŕmiť sama. Tým pádom si my môžeme poriešiť rannú hygiénu, alebo si ešte chvíľku podriemať na gauči. Najčastejšie raňajkuje: Čučoriedky, marhule, broskyne, jablká, hrušky, hrozno, slivky, .. Občas, keď má Viktor dostatok energie, tak jej to ovocie pripraví s jogurtom, alebo s tvarohom a nakŕmi ju on pekne lyžičkou. 

Desiata: Ďalší chod máva Sárka tak hoďku, hoďku a pol po tom, čo raňajkuje. Buď dostane ďalšiu dávku ovocia, alebo nejaké pečivo. Najčastejšie kupujem také tie celozrnné "zdravé chlebíky". Ak je napríklad s našimi rodičmi, často papá banán, alebo čučoriedky - najpraktickejšie ovocie na "so sebou", ktoré netreba krájať ani porcovať. 

Obed: Obedy bývajú asi najrozmanitejšie, čo sa skladby jedla týka. Časovo obeduje niekedy medzi 12-14, podľa toho, či pred obedom/okolo obeda niekam ideme a zaspí v aute, alebo nie. Ak obedujeme doma, tak jej často varím cestoviny, ktoré skombinujem (nie zmiešam, len k nim na tanierik niečo pridám) napríklad so zeleninou, alebo nejakou strukovinou. Niekdy sú to nakrájané surové paradajky, inokedy naparená zelenina všehodruhu, alebo hrášok, či fazuľa. Varievame aj ryžu, ktorú kombinujeme podobne. Niekedy dostane aj vajíčko, alebo pečené bataty s cottage cheesom a paradajkami a občas napríklad grécky šalát. Ak obedujeme mimo domu a nemáme nič so sebou, tak jej objednávame buď čistú ryžu, alebo ideme do reštaurácie, kde majú aj detské menu. Najradšej máme v poslednej dobe Kubu, kde majú skvelé detské zeleninové rizoto a na zabavenie aj pizza štangle, s ktorých si dáme aj my.

Poobedné jedenie: Zámerne to nevolám olovrant, pretože poobede v podstate celý čas Sárka niečo pojedá v malých množštvách. Či už je to zvyšok obeda, ovocie, pečivo, alebo zelenina, alebo chrumky. Väčšinou je to naozaj z každého rožku trošku. 

Večera: Na večeru je to rôzne. Buď jej dávam niečo podobné (alebo to isté), čo mala na obed, alebo jej robím kašičky zmiešané s ovocím. Najradšej má kaše od Sunaru, ktoré jej miešam s rôznym ovocím. Od banánu, cez čerešne, až po ríbezle a ešte so štipkou škorice. 


Mimochodom, čo sa týka ochucovania jedál, siaham len po bylinkách, cibuli a cesnaku. Nikdy nesolím, ani nedávam nejakú vegetu a sladenie sa tiež vôbec nekoná. Sama som odchovaná na nesolenom jedle a v podstate do 18tky som si nič nesolila. Keď som videla, ako niekto varí cestoviny v solenej vode s kvapkou oleja, bolo to pre mňa ako objavenie Ameriky, haha. 

Čo sa týka tých na začiatku spomínaných Sunárkových kapsičiek, nedá mi nevrátiť sa k nim. Zo začiatku príkrmov boli našou záchranou a v podstate odštartovali Sárkine pravidelné jedenie a v podstate záchranou stále sú, aj keď teraz v inom zmysle slova. Vždy, keď odchádzame z domu, máme so sebou tri veci, ktoré nesmú chýbať - vodu, chrumky a práve tieto ovocné kapsičky. Nie je v nich žiaden pridaný cukor a ešte sa nám nestalo, že by Sárke nejaká nechutila. Ešte stále má rada aj tie, ktoré sú vhodné pre najmenšie detičky od 4. mesiaca a rada si pochutí aj na "divokejších kombináciách" pre staršie deti, od 1 roku. To sú tie s názvom Cool Ovoce a najnovšie do svojho portfólia zaradili dve nové príchute: Jablko-Jahoda-Banán a Banán-Pomaranč-Hruška-Sušienka. Nám všetkým chutia a tak verím, že budú aj vám. 


Takže takto nejak vyzerá Sárkine momentálne stravovanie. Asi sa budem opakovať, ale nedá mi to nespomenúť znovu, že základom pri zavádzaní príkrmov a vytváraniu "vzťahu" k jedlu u detí je podľa mňa to, že zo z časti necháte na nich. Samozrejme, treba ich viesť nejakým smerom, ale netreba sa kvôli tomu zbytočne stresovať a tlačiť na ne. Každý má iný apetít, každý má iný spôsob stravovania a každý si časom nájde "to svoje". Aj u nás to zo začiatku vyzeralo biedne - nechutilo jej takmer nič, nevedela obsedieť dlhšie ako "dve lyžičky" a namiesto normálneho jedenia sa chcela kojiť, ale časom sme si v tom všetkom našli balans a dopracovali sme sa k momentálnemu stavu, kedy jej chutí, ak chce jesť, tak aj obsedí a chápe, že keď sa bude v stoličke stavať, tak sme dojedli. Neberieme to celé až tak vážne a v tom je podľa mňa kľúč k úspechu. 

Dúfam teda, že som vám týmto článkom možno trochu pomohla. Ak by ste sa chceli inšpirovať v tom, čo deťom variť, určite sledujte náš profil @sara.dzvoncek na instagrame, kam pridávam to, čo Sárke (a niekedy aj nám) varievam. A ak máte akékoľvek otázky, kľudne sa pýtajte. 

1 comment:

Fun

Education

Podcasts