PREČO CHCEM SKONČIŤ S KOJENÍM

Je sobota (resp. podľa hodiniek už nedeľa) po polnoci a ja som si vážne nemyslela, že dnes ešte chytím tento notebook do ruky. Je mi jasné, že celý článok nedopíšem hneď, ale chcem si ho aspoň načať, kým je to také "fresh". Sára je v postieľke, my sme si s Viktorom konečne našli chvíľku na seba a teraz venčí Whiskey .. a ja som si na seba stiahla laptop a píšem, pretože na mojom instagrame momentálne horí téma kojenie, alebo dojčenie, ak chcete. Bohvie ako je to vlastne správne ..

Pred pár dňami som totiž zisťovala, či má niekto z mojich sledovateľov skúsenosti so sójovým dojčenským mliekom a rôzne iné veci .. a sledovateľom to teda neuniklo a tak sa v otázkovom okienku niekto spýtal, či plánujem Sáru odstaviť a ja som povedala, že pomaly áno .. a zrazu mi začali chodiť ďalšie otázky (samozrejme, väčšina do súkromných správ) o tom, že prečo a či si uvedomujem, čo to to kojenie vlastne je, že to nie je len o strave, že je to dôležité, že moje mlieko je lepšie ako umelé .. a tak ďalej.

A zároveň mi začali chodiť správy od žien, ktoré nikdy nekojili, alebo kojili len chvíľu a súhlasili so mnou v tom, čo som sa snažila povedať mojimi odpoveďami na otázky - že dávať dieťaťu umelé mlieko nie je hriech a je to v poriadku. Tak, ako je v poriadku kojiť dovtedy, dokedy žena sama uzná za vhodné.

Predtým, ako budete čítať ďalej, by som vás chcela odkázať aj na prechádzajúci článok na túto tému: dojčenie a takisto na video, kde som rozprávala o našej (našťastie len) krátkej "kojokríze".

A teraz pekne po poriadku. Celá diskusia na mojom instagrame vznikla preto, že som zisťovala, či má niekto skúsenosti so sójovým dojčenským mliekom a potom sa ma niekto spýtal, či chcem začať dávať Sáre umelé mlieko .. a ja som úprimne odpovedala, že by som rada začala odstavovať. A už to išlo. Tak aby som to uviedla na pravú mieru - áno, chcem začať kojenie postupne odstavovať, ale počítam s tým, že tak do roka ešte občasne kojiť budem, ak budem mať dosť mlieka.

Prečo som sa tak rozhodla? - To bola najčastejšia otázka. Pretože už počas tehotesntva som si povedala, že naplno budem kojiť 6 mesiacov a potom to začnem postupne obmedzovať a dlhšie ako rok kojiť jednoducho nechcem. Verím, že pre mnoho žien mamičiek je v poriadku kojiť dlhšie, čakať na to, kým sa dieťa odstaví samé .. to však nie je môj prípad. Áno, vo veľa veciach nechávam "rozhodnutia" na Sáre, ale v tomto nie. Presne tak, ako som sa napríklad rozhodla, že ju nebudem uspávať kojením. Bol čas, kedy som na to bola odkázaná - uspať ju a v polospánku kojiť (opäť odkazujem na video o "kojokríze") a ona si na to zvykla. A teraz prišiel čas, aby sa tohto "zlozvyku" zbavila.

Slovo zlozvyk som zvolila naschvál, pretože to podľa mňa patrí k veciam, ktoré by sme ju časom museli odnaučovať. Tak, ak napríklad treba väčšinu detí odnaučiť od cumlíku. Nechcem, aby nevedela zaspať nijak inak, ako ocucávaním niečoho. Pretože keď zaspáva, už nepije - čiže nejde o stravovanie .. proste si len "dudká", či ako sa to povie. Hrozné slovo ..

Mnohé z vás mi prízvukovali, že dojčenie nie je len o pití/jedení, ale aj o blízkosti, väzbe, pute, fyzickej blízkosti .. a áno, samozrejme že je. Ale nie je to jediný spôsob, ako sa so svojím bábätkom zbližovať. Veď to by znamenalo, že deti, ktoré neboli dojčené nikdy, nemôžu mať úzke puto so svojou matkou. A to je jednoducho povedané bullshit a nikto ma nepresvedčí o opaku. Lásku, náklonnosť a blízkosť môžete dať dieťaťu aj úplne iným spôsobom, ako dojčením. A takisto by to znamenalo, že puto otca s dieťatom nemôže byť rovnako pevné, ako puto s matkou. A to je takisto ďalší bullshit. Hovorím z vlastnej skúsenosti.

S týmto priamo súvisí jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodla skúsiť Sáru odstaviť. Chcem, aby si začala tvoriť bližšie puto aj s Viktorom. Chcem, aby spolu mohli stráviť pol dňa a neskôr kľudne aj celý deň bez toho, aby som musela minimálne každé tri hodiny dobiehať "s prsom". Nechcem, aby boli odkázaní na mňa a vedeli spolu stráviť plnohodnotný čas bez stresu z toho, či nie je hladná, kedy prídem, či nebude uplakaná a čo ja viem .. Od začiatku som chcela, aby sme sa o ňu dokázali postarať obaja a toto je posledným krokom k tomu, aby to naozaj mohlo byť 50:50. A keď už je Viktor na tej "materskej", tak nech to vie aj poriadne zúročiť.

Samozrejme, ďalšie dôvody sú také "sebeckejšie", ako by možno niekto povedal. Je to otočená minca toho, čo som písala v predchádzajúcom úseku - že aj ja nechem byť tlačená tým, že do troch hodín musím byť doma nastúpená s napráskanými prsníkmi, aby nebola náhodou hladná. Zažila som si to teraz počas sťahovania a musím priznať, že to bol naozaj zbytočne pridaný stres pre všetky zúčastnené strany. Sára už bola uplakaná, keď sme sa nestihli dosť rýchlo prísť, ja som vkuse pozerala na hodinky a zbytočne sme sa stresovali ..

Keď už sme pri tom strese, aj to je jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú moje rozhodnutie. Niekedy mám pocit, že jej moje mlieko nestačí, že ho nemám dosť a to ma samorezrejme stresuje. Dojčenie má kopec výhod, od tých, ktoré nájdete v každom druhom článku až po také tie jednoduché typu "nemusím so sebou nosiť flašky a stresovať sa, že kde ohrejem mlieko" .. ale má aj nevýhody. Koľkokrát som sa ocitla na záchodoch v reštaurácii na zatvorenej záchodovej mise, s hlavou opretou o splachovanie a so Sárou na hrudníku. S tým súvisia bolesti krčnej chrbtice. Keď sme na mieste, kde sú nejaké zvuky, alebo obrázky na stenách, nehrozí, že sa napapá a potom len tŕpnem, kedy to na ňu príde zas. A toto je ešte ten lepší prípad .. u nás bolo to kojenie pomerne bezproblémové a stresujúce bolo vtedy, keď sme mali krízu. Ale čo tie mamičky, ktorým mlieko poriadne nejde, ktoré to bolí, alebo sú pod tlakom okolia, lebo "musia" kojiť?

Pre niekoho je to zbytočný stres .. a čo je horšie? Umelé mlieko a dobre naladená matka, alebo materské mlieko a matka na prášky? Okúsila som, čo to je, keď vám dieťa vrieska ako pavián, keď si ho priložíte k prsníku, keď sa od vás odtláča a od plaču je celé červené a spotené a odmieta vás. Ono síce neodmieta vás, ale to je presne ten pocit, ktorý v takej situácii máte. U nás to bolo pár dní, ale vtedy mi to pripadalo ako celá večnosť a bolo mi veru veľmi často do plaču. Bol to jediný krát od pôrodu až doteraz, kedy som sa v pozícii matky cítila zúfalo a bezmocne .. Prekonali sme to a našťastie to trvalo len krátko, som rada, že som to vtedy nevzdala a kojíme až doteraz, ale vôbec sa nečudujem, ak niekto v takejto situácii siahne po umelom mlieku.

Jeden z faktorov, ktoré ovplyvnili moje plánované odstavovanie bolo aj Sárine nočné spanie. To sa našťastie už upravilo, pretože som začala regulovať jej denný spánok. No bolo pre mňa neskutočne vyčerpávajúce a stresujúce, keď odmietala zaspať a v noci sa budila počas procesu sťahovania aj 6-7 .. a možno aj viac krát! Zdalo sa mi, že jej nestačilo posledné večerné kojenie a pýtala v noci, vždy trošku vypila a zalomila a preto sa budievala častejšie. Teraz už mám dojem, že je to zas lepšie, ale ktovie .. niečo asi bude na tom, že väčšina detí na umelom mlieku spáva lepšie, ako kojené deti .. Tak ako so stresom, aj s únavou je to podobne. Radšej budem vyspatá a dobre naladená, ako byť ledva funkčná cez deň kvôli nekonečnému nočnému vstávaniu. A nie len kvôli sebe, ale najmä kvôli Sáre. Chcem sa jej cez deň venovať na 100%, byť v strehu, keď ju vozím autom a chcem byť proste v psychickej podobe, lebo tak jej dokážem dať viac, ako keď mi klipkajú oči a padá mi hlava.

Inak, ak by vás to náhodou zaujímalo, ja som bola kojená do 5. mesiaca .. vtedy som začala (ževraj) "strašně řvát" (hovorí mama) a keď mi dali umelé mlieko, tak som bola zas v pohode. Čiže asi ho mama nemala dosť, alebo mi nestačilo, alebo čo .. Inak, ja som odchovaná na sójovom dojčenskom France Lait, ktoré plánujem objednať aj pre Sáru. S Viktorom sme sa zhodli na tom, že budeme striedať sójové a klasické UM. Len musíme nájsť nejaké, ktoré sa Sáre zapáči, pretože zatiaľ nevyzerá, že by sa chystala moje prianie na postupné odstavovanie vyslyšať ..

Jáj .. a ešte jedna vec, kým to tu ukončím. Je ešte jeden dôvod, prečo chcem skončiť s dojčením. Mám taký názor, že keď už si dieťa vie samé prísť, stiahnuť vám tričko, vybrať si z neho prsník a zobrať si ho, je čas s kojením skončiť .. aspoň pre mňa. Isto, niekomu to možno nevadí, ale mne je to teda dosť nepríjemné. U Sáry to síce ešte nie je na tejto úrovni, ale už cítim, že je mentálne proste ďalej a vníma to celé inak .. keď si zmyslí, že nechce pravý, ale ľavý prsník, tak si kľakne vedľa mňa, odpojí sa a načiahne sa za tým, ktorý chce. Pohybovo asi viete ako na tom je - sedí, štvornožkuje a stojí a je to proste .. už také dieťa, nie len to bábätko ktoré kam položíte, tam leží. Je neskutočne vnímavá a mne jednoducho nie je príjemné, keď sa mi zdá, že moje prsia vníma ako niečo "svoje". Pretože moje prsia nie sú jej, ale moje. A ja som jej ich rada poskytovala ako zdroj obživy, keď to bolo nutné, ale niekedy to musí skončiť .. a ideálne podľa mňa je, keď to skončí vtedy, kedy je akt dojčenia ešte "príjemný" pre nás obe. Nerada by som sa dostala do fázy, kedy ma to začne obťažovať a vytvorím si k tomu aktu niečo ako odpor.

A z asi dosť sebeckých dôvodov mi ide aj o to, aby moje prsia ostali také, aké sú. Pekné. Niekomu z vás to môže prísť smiešne .. ale ja mám k svojim prsiam jednoducho taký "unique" vzťah. Od malička som vnímala, že moja mama nemá veľké prsia a ja som snívala o pekných, veľkých, plných prsiach. Keď mojim kamarátkam (väčšina ich bola starších, ako ja) už rástli prsia a ja som na hrudi nemala nič, pchala som si tam ponožky .. v skratke, už od malička sa môj svet točil okolo toho, že som chcela mať pekný dekolt.

A potom pomaličky začali rásť .. a keď som začala brať antikoncepciu, podrástli ešte o niečo viac a ja som zrazu mala na hrudi presne to, o čom som vždy snívala. Keď toto píšem, usmievam sa, lebo mi to je tak trochu smiešne. Pre niekoho je to možno povrchné, ale pre mňa je spokojnosť s mojím fyzičnom jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú moju celkovú spokojnosť. Z maminej strany rodiny som zdelila pevné, okrúhle prsia, o ktorých si pár ľudí myslelo, že sú dokonca "spravené" a oni mi dokonca aj v tehotenstve vydržali presne také isté (len trošku väčšie), aké boli predtým .. a stále také sú. Vy ste mi vyrozprávali toľko príbehov o tom, ako sa vám prsia kojením "zničili", že mám prirodzene aj ja trochu strach z toho, čo sa z nich stane ..

Pôvodne som vám sem tento posledný odsek ani nechcela písať, pretože sa zaňho trochu hanbím, ale nakoniec mi to nedalo .. chcem k vám byť úprimná a nechcem zavádzať. Takže áno, jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú moje rozhodnutie na obmedzenie dojčenia je aj to, že mi záleží na tom, aby som mala pekné prsia. Je to moje telo, mám ho rada také, aké je a vážim si ho za to, čo všetko zvládlo .. a myslím, že tak, ako splnilo svoju funkciu vynosiť Sárku (nabratím 20 kíl), aj moje prsia už splnili svoju funkciu byť jej jediným zdrojom obživy. A tiež sa neobišli bez ujmy - mám na nich strie z toho, ako sa mi v pôrodnici naplnili a ja som neodsávala a v posledných dňoch sú aj poriadne ubolené z toho, čo s nimi pri kojení narába.

No .. kojenie mi už proste prestáva byť príjemné a to je pre mňa jasný znak, že je čas začať ho obmedzovať.

A teraz už vážne končím. Je jedna hodina v noci a ja by som si mala asi pospať .. na záver chcem povedať len jedno. Skúste menej odsudzovať a poučovať. Prišlo mi toľko správ o tom, aké dôležité to dojčenie je a ako sa ním buduje vzťah .. a mňa tak napadlo .. ako by tieto reči vnímali matky, ktoré nikdy kojiť nemohli? Ako by sa cítili, keby ste im povedali, že vďaka dojčeniu sa buduje jedinečný vzťah? Ja osobne si myslím, že najdôležitejšie nie je to, či dieťaťu dávate materské mlieko .. to z neho dobrého človeka nespraví. Najdôležitejšie je to, že mu dáte lásku a že mu pôjdete príkladom. Že sa k nemu budete správať s rešpektom a pokorou a že budete dobrým človekom .. Pretože to je oveľa zmysluplnejšie, ako kojiť a odsudzovať matky, ktoré sa rozhodli to nerobiť. Také dieťa možno bude viac lipnúť na svojej mame a jej blízkosti .. ale slušnému správaniu a rešpektu vočim ľuďom navôkol ho to veru nenaučí. A čo je dôležitejšie? Tým chcem len povedať .. akceptujte to, že pre každého je vhodné niečo iné. Pre jedného je správna cesta kojiť, kým sa dieťa samé nerozhodne, že má dosť, pre iného zas dávať dieťatu umelé mlieko už od narodenia .. a pre nás môže byť vhodné postupne odstavovať vtedy, keď to ja uznám za vhodné. Ďakujem, že to rešpektujete.