Search This Blog

by Petra Dzvoníková

August 21, 2018

INTERNETOVÍ MUDRLANTI & HATERI



Tiež ste v poslednej dobe zaregistrovali, že na internete je stále čoraz viac ľudí, ktorí majú potrebu šíriť okolo seba negativitu? Aj napriek tomu, že som si to všimla aj tu u mňa na blogu, oveľa viac si to všímam napríklad na facebooku, alebo na youtube. Na mojom našťastie ešte nie. A priznám sa, že som zhrozená. Z toho, koľko negativity a niekedy dokonca nenávisti okolo seba títo internetoví hateri šíria. Takisto sa mi zdá, že je v tomto online svete stále viac a viac samozvaných expertov, ktorí majú potrebu stále prezentovať svoj názor (ktorý je samozrejme ten jediný správny) a vnucovať ho druhým. Veľa ľudí ma varovalo, že toho mudrlantstva bude v tehotenstve a po narodení Sáry stále viac a verte, že aj je. 

Poďme najprv na druhú načrtnutú tému, ktorá ma síce irituje, ale inak ma nijak veľmi nezasahuje. Mudrlanti sa nájdu všade a vždy, no tí internetoví sú v niečom oveľa iritujúcejší, ako tí "naživo". Aspoň pre mňa. Sú to ľudia, ktorí sa považujú za experta v nejakej tématike (alebo viacerých .. alebo vo všetkom) a cítia potrebu svoju expertízu poskytovať všetkým okolo seba. Aj keď sa ich na ňu nikto nepýta. A čo ma na nich vytáča najviac? Že väčšina a) nepozná chatiquette b) považujú sa za najmúdrejších na svete c) robia z vás debila. 

Dám vám príklad: Postnem na sociálne siete fotku so Sárou, na ktorej ju mám v nosiči a netvárime sa nadšene. Normálny človek mi napíše: "Ahoj, nechcem otravovať, ale všimla som si fotku s malou v nosiči. Zdá sa mi, že nie je veľmi ergonomický, nerozmýšľala si nad iným? Napríklad ..". Napriek tomu, že som sa na názor nepýtala, mi takáto správa nevadí. Chápem, že je myslená v dobrom a že mi jendoducho niekto chce poradiť. Správa od internetového mudrlanta znie asi takto: "To čo máš za nosič prosím ťa? Ten určite nie je prispôsobený pre novorodenca, okrem toho ju tam máš zle posadenú. Mala by si si o tom niečo naštudovať, kým ju do toho strčíš, rozmýšľaj trochu!" 

Nie, toto neboli citáty, no myslím že som veľmi dobre vystihla, ako to väčšinou vyzerá. A verte mi, tie mudrlantské komentáre bývajú oveľa, oveľa horšie. 

Ešte radšej mám tých, ktorí si myslia, že o mne vedia veci, ktoré o sebe sama neviem. Myslím, že ak čítate môj blog a komentáre pod postmi tak viete, o čom hovorím. Doslova "milujem", keď sa niekto hrá na psychológa a poučuje ma o tom, že mám popôrodnú depresiu, či o tom, že mám nízke sebavedomie a nevážim si samú seba. Aj keď tam už by sa dalo diskutovať o tom, či sa jedná o mudrlanta, či "knowitall"-a, ako to ja najradšej nazývam, alebo o hatera, ktorý má proste potrebu šíriť negativitu. 

A tým sa dostávame k tomu druhému typu užívateľov internetu, ktorí ma nielen iritujú, ale aj hnevajú a nemám pre ich správanie absolútne žiadne pochopenie. Fascinuje ma, koľko nenávisti ľudia dokážu napakovať do párslovného komentára a niekedy mi je z toho dosť smutno. Často si čítam komentáre pod rôznymi článkami týkajúcimi sa napríklad politiky a až sa mi zastavuje mozog z toho, aké veci ľudia dokážu vypustiť z úst. Prejdime k pár príkladom, ktoré však nebudú z týchto politických článkov. Všetky príklady, ktoré teraz uvediem sa týkajú ľudí, ktorých istým spôsobom obdivujem a preto sa ma hate na ich osobu dotýka viac, ako hate na nejakého politika. 

Exploited a jeho Wafland: Na facebooku mi prednedávnom vyskočil článok zo stránky Refresher, v ktorom písali o Waflande. Je to novootvorené rýchle občerstvenie s waflami, ktoré si otvoril youtuber Explo. Napriek tomu, že sa radím len k sporadickým sledovateľom jeho videí (veď ani nepatrím do cieľovky), mám s ním prečítaných a napočúvaných pár rozhovorov. Považujem ho za inteligentného mladého človeka so správnymi názormi, ktorý je majstrom v tom, čomu sa venuje. Obdivujem, že sa vrhol aj do podnikania v gastronómii a páči sa mi, akým štýlom to robí. Že zamestnal svojich fanúšikov, že prevádzku rozbiehal sám, robil wafle, čistil priestory, jednoducho .. je mi sympatické, čo a ako robí. Preto mu jeho úspech prajem. Komentátori článku na Facebooku sú však očividne iného názoru ako ja. Tí totiž obviňujú Refresher, že robí Waflandu a Exploitedovi reklamu, pretože napísali pozitívny článok. To, že ak by bol článok reklamou by muselo byť jasne označené v hornom rohu článku, už nikoho nezaujíma. Okrem toho nezabudli podotknúť, že: "videá sú napiču", "Exploited vyzerá ako byvol s piercingom v nose", "Wafle nie sú žiadna super novinka", "Že nápad je ukradnutý" a kopec ďalších nie zrovna pekných vecí. A vie mi niekto povedať prečo? Prečo majú títo ľudia potrebu pod ten článok napísať niečo také? V čom im to pomôže? Zlepší im to deň keď niekoho úspešného vyhatujú? O čo im ide? Ja som na to zatiaľ neprišla. 

Ďalší príklad sa týka youtuberky Patry Bene, ktorú už nejakú dobu sledujem na instagrame a sem-tam si pozriem aj jej videá. Takisto nepatrím do jej cieľovky, no z času na čas ma nejaké jej video zaujme a rada si ho pozriem. Páči sa mi na nej, že jej content je pozitívny, vtipný a originálny. Páči sa mi, že je sama sebou a neprispôsobuje sa nasilu tomu, čo je teraz in. Je "down to earth" aj napriek obrovským počtom followerov na všetkých sociálnych sieťach. No ani človek s takýmto prístupom k svojim fanúšikom a svojej tvorbe sa v tejto dobe nevyhne negatívnym komentárom. Všimla som si to až keď na to sama poukázala na svojich instastories. Vydala totiž video, v ktorom bola (myslím že len chvíľu, no nie som si istá, pretože video som si pred zmazaním nestihla pozrieť) krásne namaľovaná. No keďže to nie je jej bežný štýl stylingu, ľudia (predpokladám že najmä deti) pod jej videom mali potrebu vyhodiť jej na oči "že sa jej to nehodí", "je to hnusné" a podobne. Pritom o líčenie ako také vo videu ani nešlo! Jeden z "top" komentárov bol pre mňa jednoznačne "fuj, nemaluj sa" (alebo niečo veľmi podobné) od decka, ktoré malo na 100% pod 15 rokov. Prepáčte, ale je toto normálne? Prečo si tieto deti myslia, že na ich názor je niekto zvedavý? A prečo majú potrebu ho vyjadrovať takýmto štýlom? Zlyhali rodičia vo výchove? Kam sa podela slušnosť? Ja som si o tejto téme s Paťkou aj písala na instagrame a zistila som, že máme ku kritike veľmi podobný prístup. Nepatríme medzi ľudí, ktorí by si preventívne nečítali komentáre. Čítame si ich. A všetky. Reagujeme na ne, pretože cítime potrebu sa obhájiť, vysvetliť našu stránku veci. Bohužiaľ, toto často nemá význam a jediný následok je to, že to nás oberie o čas, energiu a cítime sa nakoniec ešte horšie. Pretože bohužiaľ, 95% haterov, s ktorými som sa stretla, nemá záujem poskytovať konštruktívnu kritiku. Vlastne, to by ani neboliu hateri. Sú to ľudia, ktorí budú stále dokola omieľať to isté, nenechajú si vysvetliť pohľad z druhej strany a budú presvedčení o svojej pravde. Niečo ako fanúšikovia konšpiračných teórií. 

No a jedna z najhorších vecí toho celého je podľa mňa to, koľko nenávisti dokážu títo hateri vyprodukovať prostredníctvom pár slov. Často sa zamýšľam nad tým, čím to je. Či sú nešťastní zo svojho života a potrebujú si niekde vybiť frustráciu, ideálne na niekom úspešnom. Preto lebo to je ľahšie ako sa snažiť svoj život zmeniť. Je o toľko ľahšie zapičovať si ako dvihnúť riť a poriadne zamakať? Určite je. Ale ak takto bude fungovať stále viac a viac ľudí, kam sa dostaneme? A tu ma napadá príklad s Naty (natykerny), ktorú už veľmi dlho followujem na instagrame. Vlastne práve tento incident ma inšpiroval k napísaniu tohto článku, pretože vtedy som si už naozaj nahlas povedala "preboha, kde sa to v tých ľuďoch berie?". Naty je nádherná a úspešná mladá žena, z ktorej vyžaruje obrovská pozitivita. Raz sme sa stretli aj osobne. Ja síce nikdy neviem, ako sa pri "známych z internetu" mám správať, najmä ak si nie som istá či vedia kto som, no Naty mi to uľahčila. Prišla za mnou, pozdravila ma, chvíľu sme sa bavili (bola som asi týždeň a pol pred pôrodom, takže sme riešili najmä to) a tým na mňa spravila úžasný dojem. Patrí k najmilším ľudom, s ktorými som sa doteraz stretla a nie, nie je to taký ten umelý, zdvorilostný typ miloty. Je z nej cítiť, že taká naozaj je a na nič sa nehrá. O to viac ma prekvapilo to, čo sa jej nedávno prihodilo. Neviem presne čo sa dialo predtým ako pridala story na instagram, no v nej jednoducho skonštatovala (parafrázujem), že by pán strážnik na parkovisku nemusel druhým ľuďom znepríjemňovať deň len preto, že ten jeho nie je zrovna najlepší a že teda chápe, že sedieť na slnku celý deň nemusí byť tá najpríjemnejšia práca. A tento pán strážnik jej na tú story odpísal niečo na štýl: Čo máš zas za problém ty jebnutá piča, sa uvedom. Potom ešte niečo nasledovalo (tuším ešte horšie, ako toto), no bohužiaľ screenshot nemám a už si nespomeniem na pôvodné znenie, ale pointu ste snáď pochopili. Jednoducho v tých pár slovách bolo toľko hate-u, až som nechápala.

Pri Naty musím spomenúť aj ďalší príklad, ktorý v poslednej dobe registrujem stále častejšie, napríklad aj pod rozhovorom s Betkou Saloňovou pre Forbes. Oba rozhovory s týmito dievčatami ktoré mám teraz na mysli sa jednali ich života, kariéry a mali v nadpise slovo "influencerka". Z oboch rozhovorov bolo očividné, že dievčatá pracujú aj inak ako na Instagrame, že sú rozumné, jednoducho boli to rozhovory so sympatickými ženami o normálnych veciach. Ale tie komentáre ma dorazili! Predpokladám, že 90% komentujúcich si interview ani neprečítali a všetku svoju pozornosť venovali slovu influencer. Že čo to akože má byť toto slovo, prečo sa tak dievčatá nazývajú, čo akože dosiahli tým že sú influencerky, že stačí byť len pekná na to aby bola žena úspešná a podobné nemyselné kecy. Pri jednom z rozhovorov mi to nedalo a musela som reagovať s vysvetlivkou, čo to vlastne influencer je. Je to človek, ktorý má vplyv, ovplyvňuje ľudí, napríklad svojich followerov. A ak ich má v takých počtoch, ako dievčatá, nazýva sa influencer, pretože ovplyňuje veľkú masu ľudí. Je to internacionálne zaužívaný názov, ako napríklad "manažér". No a ja jednoducho nechápem, čo majú tí komentujúci vlastne za problém. Prečo musia mať priblblé reči a skritizovať dievča, ktoré nepoznajú len na základe nejakého pomenovania v názve rozhovoru, ktorý si ani neprečítajú? Majú čas na blbé komentáre a nie na prečítanie rozhovoru? Robí im radosť zabŕdať a rozprávať o veciach, v ktorých sa očividne nevyznajú? Možno sa len boja nepoznaného, teda sociálnych médií, ľudí na nich úspečných .. bohvie.

Myslela som si, že napísaním tohto článku sa nad týmto celým zamyslím a možno prídem na to, prečo je na internete toľko tej negativity. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Ešte stále tomu nerozumiem. Ja nehovorím, že ja som nejaký úžasne pozitívny človek. Niesom. Aj ja si sem tam zanadávam (no dobre, dosť často). Najčastejšie za volantom, haha. Áno, aj na iných ľudí. Doma, v súkromí. A len vtedy, keď sa ma niečo/niekto osobnostne dotýka. A môžete mi veriť, že aj na tom sa snažím pracovať. S mojou výbušnou a emotívnou povahou to ide síce pomaly, ale zmeny sa dostavujú. Absolútne nevidím dôvod na to písať haterské komentáre niekomu pod fotku, článok, či video. Ani slušným, ani neslušným tónom. Viem, že svoj čas viem využiť aj efektívnejšie a držím sa príslovia "if you have nothing nice to say, don't say anything at all". 

Možno práve preto ma vedia tieto internetové hate-y tak doraziť. A aj keď tie, ktoré sú smerované na mňa napríklad v komentoch tu na blogu majú ďaleko od tých, ktoré som spomínala vyššie, aj tie sa ma vedia dotknúť. Všetky si ich čítam a všetky si beriem k srdcu. Pozitívne, aj negatívne. Preto na tie negatívne reagujem. Často mám pocit, že nie sú opodstatnené a najmä, že sú písané z perspektívy človeka ktorý nechápe, ako veci myslím. A potom sa obhajujem, no nemá to väčšinou žiaden význam. Pretože kto hateovať chce, ten hateovať bude a žiaden argument ho nepresvedčí o tom, že možno nemá pravdu v tom, ako veci vníma. 

Na záver by som možno povedala len toľko, že ma mrzí, koľko tej negativity okolo nás je. Priala by som si, aby sa ľudia starali viac o seba. Aby namiesto kritizovania druhých niekedy pozreli do zrkadla, priznali si svoje chyby, spoznali svoje silné stránky a rozvíjali práve tie. Aby sa naučili vážiť si to čo majú a nezávideli druhým. Chcela by som, aby sa ľudia namiesto zhadzovania jeden druhého  navzájom podporovali, dopriali aj inému, nie len sebe. Verím totiž, že keby sme takto fungovali, mali by sme sa všetci dobre. Pretože komu už len môže taký haterský komentár prospieť? Nikomu. Nepomôže ani tomu, kto ho napíše a ani tomu, komu je adresovaný. Želám si, aby sme boli voči sebe tolerantejší, otvorenejší a najmä, aby sme sa naučili na veci pozerať pozitívne. 

To by bolo z mojej strany všetko. Neviem, či si po sebe tento článok prečítam, pretože mám rada, keď idú takéto "thoughts" články von presne tak, ako zo mňa vyliezli. Vtedy sú autentické a je v nich zachovaná emócia. Tak dúfam, že to čo som napísala, dáva zmysel. A že sa aspoň tí "hateri", ktorí sa k nemu dostanú, nad sebou zamyslia. 

7 comments:

  1. Dočteno do půlky, dál to nešlo, písmo je moc malý a ty odstavce moc dlouhý. Jestli tohle není konstruktivní kritika, tak už nevím co.

    ReplyDelete
    Replies
    1. To ma mrzí, skúsim ho dať väčším, aj keď mne sa číta dobre :) A nechápem, prečo zas ten útočný tón. Ten komentár by bol konštruktívny aj keby si si odpustila tú poslednú podpichovačnú vetu ;)

      Delete
    2. nech sa páči, písmo zmenené :)

      Delete
  2. Súhlasím. To s Patkou som ani ja nechápala, akože wtf? Jop a samozrejme najviac komentárov je anonymných. :) dnes už málokto vie niekoho pochváliť, aj keď za úplnú blbosť a pritom to vie človeka tak potešiť. Miesto toho ale z každej strany niekto zaútočí. Neviem nechápem čo sa to deje.

    ReplyDelete
  3. Súhlasím so všetkým. Nerozumiem, prečo tí ľudia míňajú svoj čas a energiu na to, aby niekoho zdrbali. Za hocičo a za všetko. Mne keď sa niečo nepáči, alebo niekoho známeho nemám rada, resp. nie je mi sympatický, nemám potrebu to zdeliť kazdemua hlavne, takýmto spôsobom. Nemám rada spevacku Kristínu, až na pár výnimiek si myslim, že pesničky, ktoré ona spieva majú priserme texty. Ale nejdem na YouTube písať, že Kristína ty zalez kdesi do búdy a nauč sa uz spievat, písať texty alebo si zaplať niekoho poriadneho... A toto bol ešte dobrý komentár podľa mňa. Takéto hateri nepíšu, tí majú iný slovník. Nevravím, že v súkromí priateľovi tú pesničku nekomentujem..okomentujem, ale vrámci slušnosti..a potom sa na tom zasmejeme :D a to je koniec môjho komentára, ktory snáď má hlavu a pätu

    ReplyDelete
  4. Och, Peti, krásne napísané. Ja veľa negatívnych komentárov nedostávam, v podstate teda takmer žiadne, no i tak sa s nimi často stretávam - a tiež len krútim hlavou. A nepochopím, načo je taký komentár vôbec dobrý, lebo silne pochybujem, že osoba, ktorá sedí za obrazovkou, sa po kliknutí "odoslať" odrazu cíti dobre, vydýchne si, a jej nálada sa zmení na úžasnú v priebehu jednej sekundy. Samozrejme, že ani ja nesúhlasím so všetkým, čo okolo seba vidím, ale zatiaľ som ešte nikdy nemala pocit napísať niekomu do komentárov čosi negatívne. Každý máme právo na názor a na preferencie, a keď vidím niečo, s čím sa nestotožňujem alebo s tým nesúhlasím, kliknem na krížik a idem preč. Nie preto, žeby som z stránky musela utekať, aby som nedajbože nenapísala niečo škaredé, ale načo budem ďalej čítať niečo, čo ma nezaujíma? A tak fakt nechápem, prečo niekto cíti potrebu formulovať svoje myšlienky a pocity do nenávisti. Ja osobne asi Wafland nenavštívim, lebo wafle nejem, a možno sa mi ani stokrát nepáči Explov piercing, ale určite to nebudem písať pod článok. Aj tak to nikomu nepomôže, lebo kvôli môjmu komentáru Wafland nezatvoria a Explo si ten piercing z nosa nevyberie. Proste negatívne komentáre neprinútia niekoho k zmene. Konštruktívna kritika áno. A je veľký, fakt veľký rozdiel medzi konštruktívnou kritikou a párslovným, často anonymným komentárom plným nadávok a nenávisti.
    Ostáva asi len dúfať, že články ako tento tvoj pomôžu priniesť trochu rozumu do ľudí, ktorí takéto komentáre zanechávajú :D ❤
    BEE A CHANGE // Facebook Page

    ReplyDelete
  5. Podľa mňa si ľudia často nevedia zamiesť pred vlastnými dverami a radšej rýpu do ostatných, veď to je jednoduchšie. Ďalšia vec je, že internety dávajú malým hejterom pocit, že môžu všetko na svete, že sú nedostihnuteľní a takpovediac chránení tým, že takéto veci nehovoria zoči voči človeku, ktorému to píšu. Čo je smutné, ale svojím spôsobom je celá dnešná doba smutná. Inak je to poriadna nevýhoda pre blogerov, čo sa s publikom delia o svoj život, ale, bohužiaľ, nie všetci majú v hlave dostatočný počet koliesok, aby chápali, že aj kritika môže byť v medziach normy.

    Sabi z blogu Beautiful savage

    ReplyDelete

Fun

Education

Podcasts