O VZŤAHOCH MEDZI MUŽMI A ŽENAMI

Ahojte! Dnes som googlila na tému "keď sa žena cíti len matkou a nie ženou" (viac o tomto asi inokedy), no v podstate som nič zmysluplné nevygooglila. Každopádne, čo som vygooglila, bol článok, ktorý som zhltla na jeden šup, počas prechádzky so Sárou v Sade Janka Kráľa. Je to post, ktorý sa volá Muž a žena sa učia rozumieť jeden druhému a pochádza zo stránky citlivetemy.sk, ktorú som nikdy predtým nenavštívila a vlastne netuším, čo je zač. To, čo sa v ňom píše, mi dáva zmysel. ÚPLNE. Ženská stránka presne zodpovedá tomu, ako sa niekedy cítim a ako prejavujem svoje pocity, potreby, emócie a mužská stránka viac-menej odpovedá tomu, ako sa správa Viktor, alebo aj môj otec, alebo kopec iných mužov z môjho okolia. Rozhodla som sa vám sem vykopírovať tie (podľa mňa) najzmysluplnejšie pointy z článku, ale rozhodne vám ho odporúčam prečítať celý, ak vás táto téma zaujala. Nič, čo bude napísané nižšie, teda nepochádza z môjho pera, ale z pera autorov stránky citlivetemy.sk.



Muž i žena sú iní v prejavoch lásky, muža dopĺňa srdce partnerky a ženu partnerova myseľ a rozvaha.

Každý je vo vzťahu zodpovedný sám za seba a svoj vnútorný svet. Zranenia z minulosti často vyplávajú na povrch vo vzťahu a v okamihoch, kedy nemáme dôvod cítiť sa zle, lebo všetko klape (ak cítime silné puto k tomu druhému, môžeme sa cítiť opustení, uviaznutí, odmietaní, nepochopení, prehliadaní atď.). Za zlé pocity často nemôže ten druhý, ale my sami a naša minulosť (traumy, deficity, chybné vzorce a presvedčenia).

V obohacujúcom vzťahu, ktorý poskytuje priestor na osobné uzdravenie a premenu seba, je možné čokoľvek cítiť a vyjadriť všetky pocity (nezraňujúcim, neponižujúcim spôsobom). Je neobvyklé byť úplne otvorený v tom, kto naozaj som a nechať svojho partnera robiť to isté. Nemusí byť príjemné vypočuť si názor partnera, jeho stanovisko či pohľad na vec, ale zároveň mu týmto dávame najavo, ako nám záleží na tom, aby bol autentický, aby sa nemusel na nič hrať, aby sa nemusel realizovať inde. Ľahšie je zrejme chcieť zmeniť druhého na svoj obraz (myslieť viac na seba, svoj prospech a potláčať potreby iného) alebo robiť všetko pre to, aby bol ten druhý so mnou spokojný a neprestal ma milovať (myslieť viac na iného a potláčať seba)..., ako ostať sám sebou so všetkými následkami a nechať i partnera takého, aký je. Vzťah sa upevňuje po tom, čo sme ochotní (cítime potrebu) a schopní odhaľovať veci, ktoré je ťažké zdieľať, a odhaľujeme sa obaja. Robíme to preto, lebo sme si istí v tom, že ten druhý naše chyby či zlyhania nikdy v budúcnosti nepoužije proti nám (aby nami mohol manipulovať, riadiť náš život či ponižovať nás). Rozvíjame skutočnú a ničím nepodmienenú lásku.

Veľmi málo ľudí má to šťastie, že láska rastie s nimi, a predsa sa to stáva. Stáva sa to vtedy, ak muž a žena dokážu rešpektovať a akceptovať vzájomné rozdiely.

Myslíme si, že ak nás naši partneri naozaj ľúbia, musia reagovať a správať sa určitým spôsobom - ako my, keď niekoho ľúbime. V tom je náš omyl a sklamanie. Liekom je poznanie a rešpektovanie rodových, ale aj individuálnych rozdielov.

Hodnoty a potreby

Pre muža sú najdôležitejšie moc, autonómia, spôsobilosť (dokázať svoje schopnosti), efektívnosť a výkon. Uspokojenie mu prináša úspech (splnenie cieľa).

Muži ponúkajú riešenia a podceňujú city (pritom ženy od nich nepotrebujú počuť riešenia, ale potrebujú cítiť empatiu), muž sa priblíži, ale vzápätí sa potrebuje odtiahnuť.

Muži potrebujú oporu najmä vo veciach, ktoré by ako muži mali zvládať, pretože sú muži. Vtedy je dôverujúce ticho lepšie ako láskavé rady či snahy vyriešiť to namiesto neho.

Muži potrebujú lásku, ktorá zároveň vyjadruje dôveru, bezvýhradné prijatie a uznanie.

Muž sa riadi zásadou: "Čo nie je pokazené, neopravuj. Ak ma chceš vylepšiť, hoci máš dobrý úmysel, zrejme to znamená, že so mnou niečo nie je v poriadku. A to sa ma hlboko dotýka."

Pre ženy je dôležitá láska, komunikácia, zdieľanie, spolupráca, krása a vzťahy.

Sebavedomie ženy určujú city a kvalita vzťahov.

Ženy potrebujú lásku starostlivú, chápajúcu a rešpektujúcu.

Ženy ponúkajú rady a pokyny (chcú vylepšovať nielen svojho muža, pritom muž potrebuje, aby ho žena prijala takého, aký je), čím chcú vyjadriť svoju lásku a starostlivosť. Muž to ale vníma ako skrytú kritiku a prejav nedôvery, prevahy až nelásky.

Žena potrebuje, aby sa ju muž naučil počúvať bez spochybňujúcich poznámok či vychrlených riešení.

Ponúkané praktické riešenia muža či ženské návrhy na zdokonalenie nie sú zlé, len musia byť správne načasované a vyjadrené vhodným spôsobom. Ak nám partner odporuje, pravdepodobne sme sa zmýlili v čase, alebo sme zvolili nesprávny prístup.

Stres

Muž má sklon utiahnuť sa (do jaskyne) a ticho premýšľať o problémoch, nájsť riešenie, aby sa mohol cítiť lepšie (dovtedy je roztržitý, zábudlivý, duchom neprítomný a nevšímavý). Keď sa nedarí nájsť riešenie, hľadá činnosti, pri ktorých môže na problém aspoň na chvíľu zabudnúť. Keď je stres príliš veľký, neváha využiť adrenalínovú činnosť. Ak sa niekomu predsa len sám od seba zdôverí, očakáva radu. Žena je z takéhoto správania muža (ide von, no pritom má doma povinnosti, zapne televízor alebo robí iné činnosti) zmätená, má pocit, že ju ignoruje, že sa o ňu nezaujíma. Je to spôsob muža, ako zvládať stres, nie prejav nelásky k žene. Muž v strese zabúda na všetkých a všetko ostatné. Žena má právo hovoriť o tom, ako sa cíti odstrčená a osamelá, ako aj muž má právo utiahnuť sa do svojej jaskyne a mlčať, ak rieši nejaký problém.

Ako podporovať muža v jaskyni:

1. Nedávať najavo nesúhlas s jeho potrebou byť sám.
2. Nepokúšať sa mu pomôcť pri riešení problému, skôr mu vytvoriť priestor na to, aby si ho mohol vyriešiť sám.
3. Nevypytovať sa na jeho pocity.
4. Nesedieť pred vchodom do jaskyne a nečakať, kedy vyjde von.
5. Netrápiť sa kvôli nemu a neľutovať ho.
6. Venovať sa niečomu, z čoho mám radosť.

Žena má potrebu rozprávať sa o problémoch. Úplne otvorene hovorí o pocitoch bezmocnosti, zmätenosti, beznádeje a vyčerpanosti a pri tom potrebuje spoločníka (muž ju vtedy nemá nechávať samu alebo sa pokúšať jej radiť). Ženy si zakladajú na tom, aby mali okolo seba láskavých a starostlivých priateľov.

Žena tým, že je rozčúlená alebo sa potrebuje vyrozprávať, nechce hneď riešiť a počúvať rady, len hľadá úľavu v rozhovore a pochopení. Niekedy sa môže viac zaujímať o problémy iných, aby zabudla na vlastné bolestivé pocity. Ak žena mužovi rozpráva o svojich problémoch, muž to môže poňať tak, že ho istým spôsobom obviňuje (má pocit viny z toho, že zlyhal), robí zodpovedným alebo skryto žiada o radu.

Tak ako muža uspokojuje uvažovanie o podrobnostiach riešenia problému, ženu zase uspokojuje, ak môže hovoriť o podrobnostiach problémov. Keďže ženy pri rozprávaní o problémoch rady preskakujú z jedného problému do druhého a mužovi dochádza trpezlivosť a uniká pointa, mohli by pred mužom začať hovoriť o probléme od pointy či konca príbehu k podrobnostiam.

Niekedy je príčinou toho, že žena veľa rozpráva o problémoch, pocit, že ju nikto nemá rád a nikto ju nepočúva.

Muž prestáva rozprávať, aby zistil, čo chce povedať. Žena hovorí, lebo nahlas rozmýšľa.

Keď ako muži nemáme svoj deň, žena potrebuje ubezpečiť, že sa zo svojej jaskyne premýšľania a samoty vrátime, alebo že ju budeme ochotní vypočuť neskôr.

Motivácia

Muža motivuje pocit užitočnosti; ak ho niekto potrebuje. Ak takého človeka nemá, prestáva mu záležať na živote i na vzťahoch.

Ak má muž dávať viac, potrebuje partnerkinu dôveru, prijatie a ocenenie. V opačnom prípade sa bojí, že nie dosť dobrý alebo schopný (a ak má strach alebo sa cíti ohrozene, je najviac nevšímavý). Ak má muž najväčší strach z neschopnosti, je len prirodzené, že sa bude vyhýbať zbytočnému riziku. Aby sa vyhol neúspechu, radšej prestane dávať ľuďom, ktorým by chcel dávať najviac.

Takýto muž musí znova dosiahnuť úspech a moc, aby si myslel, že je dosť dobrý a dokáže aj dávať. Sebaúcta sa v mužovi posilní až vtedy, keď dokáže svoje schopnosti a pochopí, že aj chyby sú na to, aby pomáhali dosahovať cieľ.

Ženy motivuje pocit, že sú milované. Ak má žena dávať viac, potrebuje cítiť, že ju partner rešpektuje a záleží mu na nej.

Muž sa potrebuje naučiť dávať (viac slúžiť iným a prejavovať im úctu) a žena sa potrebuje naučiť prijímať (neuchyľovať sa len k obete a k starostlivosti o iných). Obaja potrebujú nájsť hranice. Vo vzťahu by nemala panovať filozofia výhra/prehra, ale výhra/výhra.

"Potreba" znamená jednoducho natiahnuť ruku a požiadať muža o podporu a naznačiť mu pri tom, že to určite zvládne. A muž to skutočne urobí, lebo takýto postoj ženy ho posilňuje. "Žobroniť" však znamená zúfalo žiadať o podporu s vedomím, že ju aj tak nedostanem. Mužov to odrádza a vyvoláva v nich pocit odmietnutia a podceňovania.

Pre ženy je ťažké dávať najavo, že niekoho potrebujú a o to horšie potom znášajú, keď ich partner sklame alebo opustí. Pre ženu nie je ľahké, ak musí byť závislá od druhých, a potom byť ignorovaná, zabudnutá alebo odstrčená. Už to, že potrebuje druhých, ju robí zraniteľnou. Ak ju niekto ignoruje alebo sklame, ženu to zabolí tým väčšmi, že to potvrdzuje jej mylné presvedčenie o vlastnej menejcennosti.

Ako sa vyhnúť hádkam

"Doslovný" preklad ženiných slov zavádza muža, ktorý je zvyknutý používať reč ako prostriedok na podávanie informácií a faktov. Mužove odpovede môžu ľahko viesť k hádke. Muž si totiž vetu: "Mám pocit, že ma nikto nepočúva," preloží doslovne, a spochybní ženine pocity. Myslí si, že ju počúva, keď dokáže zopakovať, čo povedala. Správny preklad vety: "Mám pocit, že ma nikto nepočúva," aby ju muž pochopil, by bol: "Mám pocit, že nechápeš, čo sa ti snažím povedať, alebo ti nezáleží na tom, čo cítim. Mohol by si nejakým spôsobom dať najavo, že ťa skutočne zaujíma, čo hovorím?"

Keď sa ľudia ocitnú na pokraji hádky, obvykle ide o nedorozumenie. V takých prípadoch je dôležité rozmýšľať, alebo si preložiť, čo práve počuli.

Pre mužov je najťažšie správne si vyložiť, čo žena hovorí o svojich pocitoch a poskytnúť jej podporu. Pre ženy je zase najťažšie správne si vyložiť mužovo mlčanie a poskytnúť mu podporu. Mlčanie mužov si ženy najčastejšie vykladajú nesprávne.

Ženy si musia uvedomiť, že keď muž mlčí, je to akoby hovoril: "Ešte neviem, čo povedať, ale rozmýšľam nad tým." No ženy namiesto toho počujú: "Neodpovedám ti, lebo mi na tebe nezáleží a mienim ťa ignorovať. To, čo si práve povedala, pre mňa nie je dôležité - preto neodpovedám."
Ľudia musia prestať prejavovať záujem o druhého spôsobom, ktorý vyhovuje len im a mali by spoznávať odlišné spôsoby myslenia, cítenia a reagovania svojich partnerov.

"Ak budeš mať chuť sa porozprávať, rada by som s tebou strávila nejaký čas. Dáš mi vedieť, kedy to bude?" Takýmto nenásilným spôsobom žena skúma terén bez toho, aby žiadala priveľa.

Ak žena nemala v detstve vzor v matke, ktorá vedela, ako prijímať podporu od muža, v dospelosti jej ani na um nezíde, že od muža dostane viac, ak ho priamo požiada o podporu - samozrejme bez kritizovania a zbytočných rád. Navyše, ak sa žene mužovo správanie nepáči, môže mu to jednoducho priamo povedať, ale nemusí jeho správanie odsudzovať ako zlé či nesprávne.

Muž totiž nevie rozlišovať medzi účasťou a súcitom. Neznáša, keď ho niekto ľutuje. Žena povie napríklad: "Prepáč, že som ti ublížila," ale on odpovie: "Nič sa nestalo," a odmietne jej podporu. Ona však veľmi rada počuje: "Prepáč, že som ti ublížil." Pre ženu je to dôkaz toho, že mu na nej skutočne záleží. Muži sa musia naučiť prejavovať záujem a ženy dôveru.

Ak chce žena partnera podporiť, nemusí potláčať svoje pocity, ba ani ich meniť. No musí sa naučiť, ako ich vyjadrovať tak, aby muž nemal dojem, že naňho útočí, odsudzuje ho alebo obviňuje. Aj v tomto prípade platí, že malé zmeny dokážu veľa. Ak chcete podporiť muža, stačí povedať: "To nie je tvoja chyba." Keď žena hovorí o svojich problémoch, môže občas prerušiť tok sťažností a povzbudiť muža: "Naozaj si vážim, že ma počúvaš. Možno si myslíš, že zo všetkého viním teba, ale to je iba dojem. Vôbec to nie je tvoja chyba."

Ak útočí, mala by o svojich pocitoch hovoriť s niekým iným. Mala by počkať, kým zase nadobudne stratenú rovnováhu a až potom osloviť partnera. So svojimi negatívnymi pocitmi by sa mala zdôveriť niekomu, na koho sa nehnevá, kto jej poskytne podporu, ktorú potrebuje. Neskôr, keď je láskyplnejšie naladená a ochotná odpúšťať, môže sa zdôveriť aj partnerovi.

Žena učí muža nebyť sebeckým, resp. on sám chce byť pri žene menej sebeckým. Keď má otvorené srdce, stúpa i jeho sebadôvera a dokáže urobiť veľké zmeny. Ak dostane príležitosť dokázať, čo je v ňom, ukáže sa v najlepšom svetle. Len keď má pocit, že zlyháva, vracia sa k sebeckému správaniu.

Často sa stáva, že keď sa jeden partner zmení k lepšiemu, zmení sa aj druhý. Táto predvídateľná zhoda patrí k zázrakom života. Keď je žiak pripravený, objaví sa učiteľ. Keď položíme otázku, počujeme odpoveď. Keď sme skutočne pripravení prijímať, dostaneme, po čom túžime.

Keď medzi ľuďmi nie je sexuálny vzťah, nie je také ťažké pri hádke či debate zachovať objektivitu. No keď sa hádajú ľudia, medzi ktorými je citová a najmä sexuálna väzba, ľahko sa stane, že všetko berú veľmi osobne.

Základné pravidlo teda znie: nikdy sa nehádajte. Radšej diskutujte o kladoch a záporoch určitej veci. Pokúste sa vyjednávať, ale nehádajte sa. Človek môže byť úprimný, otvorený, ba aj vyjadriť negatívne pocity, a nemusí sa kvôli tomu hádať.

Rozdiely a rozpory nás nezraňujú natoľko ako spôsob, akým ich vyjadrujeme (vyjadrovať by sme ich mali s pochopením a úctou).

Muž vie zvládnuť rozdiely a rozpory, ak sú uspokojené jeho citové potreby. Ak sa necíti dosť milovaný, začne sa brániť, ukazuje svetu horšiu stránku svojej povahy a inštinktívne tasí meč.

Bez ohľadu na voľbu slov, najdôležitejšie sú pocity, ktoré sa za nimi skrývajú. Ak partner necíti vašu lásku, uznanie a súhlas, napätie sa bude stupňovať. Niekedy je lepšie prestať hneď v začiatkoch konfliktu. Urobiť si prestávku, upokojiť sa, aby ste sa mohli opäť stretnúť a navzájom si prejaviť pochopenie, prijatie, uznanie a možno i súhlas. Keď sa muž dostane do negatívneho stavu a žena je schopná správať sa ako pri tornáde, no jednoducho počká, kým to prejde, určite od neho získa veľa bodov navyše, lebo ho neobvinila a nesnažila sa ho zmeniť.

Špecifiká v partnerských vzťahoch

Muž má potrebu pravidelne sa vo vzťahu odťahovať, aby sa mohol znova priblížiť. Ženy sa však takéto odťahovanie muža môže dotknúť a keď sa vráti, potrebuje istý čas, aby nadviazala na to, čo bolo, porozprávať sa (uistiť sa, vyjadriť svoje obavy, možno hnev či pocit krivdy, zanedbania) a dostať sa na rovnaký stupeň dôvernosti. Muž sa odťahuje preto, aby uspokojil potrebu nezávislosti, autonómie. Vtedy až tak netúži po intímnej blízkosti. Má strach, že sa stáva príliš závislým od svojej partnerky.

Žena by preto mala mužovi poskytovať čas a ponechávať mu jeho priestor (starať sa chvíľu o seba a neniesť zodpovednosť za iných), aby nestratil pocit vlastnej identity. Muž zvládne iba určitý stupeň dôvernosti. Keď sa priblíži a potom sa neodtiahne, objavia sa príznaky ako náladovosť, podráždenosť, pasivita a obranný postoj. Obaja partneri by na sebe nemali byť závislí a mali by sa vedieť venovať aj sebe, svojim veciam a napĺňať svoje osobné potreby.

Sebaúcta ženy stúpa a klesá ako vlna na mori. Keď sa dostane až na dno, nastáva čas citového upratovania.

Vo vzájomných vzťahoch sa muži odťahujú a približujú, zatiaľ čo schopnosť žien ľúbiť seba i ostatných stúpa a klesá.

Muž často nechápe, že žena potrebuje padať na dno (mať občas pocit bezradnosti), aby sa od neho mohla odraziť (a niekedy sa pokúša jej v tom zabrániť, chytiť ju). Niekedy to okamžite vzťahuje na seba alebo má tendenciu situáciu akútne riešiť. Jediné, čo vtedy muž môže urobiť, je do ničoho ju netlačiť, o ničom ju nepresviedčať, iba jej ponúknuť lásku, podporu a pozornosť.

Muž by nemal zabudnúť na to, že aj keď sa mu darí poskytnúť žene podporu, môže to u nej niekedy vyvolať zhoršenie nálady. Vlna sa musí najskôr dotknúť dna, aby mohla opäť začať stúpať hore; keď to muž pochopí, nebude očakávať, že sa žena s jeho pomocou bude hneď cítiť lepšie.

Mužova láska a podpora nemôže vyriešiť ženine problémy navždy. Vďaka jeho láske sa však cíti bezpečnejšie, keď sa ponára hlbšie do studne. Je naivné očakávať, že žena bude vždy len milujúca partnerka. Muž musí predpokladať, že problémy sa z času na čas vyskytnú. No zakaždým môže mať dobrý pocit, ak žene prejaví pochopenie.

Keď človek potláča negatívne pocity, zároveň potláča aj tie pozitívne, a láska zomiera. Ak chceme mať pozitívne pocity lásky, šťastia, dôvery a vďačnosti, musíme pravidelne pocítiť aj hnev, smútok, strach a žiaľ. Keď sa žena ponorí do studne, zbavuje sa negatívnych pocitov.

Keď je muž jediným zdrojom lásky a podpory, znamená to preňho príliš veľkú záťaž. Žena by mala mať aj iné zdroje podpory, najmä vtedy, keď jej vlna klesá a muž je v jaskyni. Inak podľahne pocitu bezmocnosti a odporu voči partnerovi.

Najčastejšie omyly, ktorých sa dopúšťa žena. Prečo má muž pocit, že nie je milovaný:

1. Pokúša sa zmeniť jeho správanie, ponúka rady, o ktoré ju nežiadal.
1. Lebo si myslí, že mu žena prestala dôverovať.
2. Snaží sa zmeniť alebo kontrolovať jeho správanie tým, že mu rozpráva o svojom trápení alebo o negatívnych pocitoch. (O pocitoch treba hovoriť, ale nie, ak chcete mužom
manipulovať alebo ho trestať.)
2. Myslí si, že ho žena prestala prijímať takého, aký je.
3. Nevenuje pozornosť tomu, čo pre ňu muž urobí; sústredí sa na to, čo neurobil.
3. Lebo žena považuje za samozrejmé, čo pre ňu robí a neocení to.
4. Koriguje správanie muža a hovorí mu, čo má robiť, ako keby bol dieťa.
4. Muž necíti ženin obdiv.
5. Svoje pocity vyjadruje nepriamo, prostredníctvom rečníckych otázok: "Ako si to mohol urobiť?"
5. Muž má pocit, že stratil ženin súhlas.
6. Keď muž urobí rozhodnutie alebo prevezme iniciatívu, ona ho koriguje alebo kritizuje.
6. Muž cíti, že ho žena prestala povzbudzovať, aby konal samostatne.

Omyly muža. Prečo sa žena cíti nemilovaná:

1. Nepočúva, ľahko sa rozptýli, nekladie otázky prejavujúce záujem či starosť.
1. Muž jej nevenuje pozornosť a neprejavuje záujem.
2. Jej pocity berie doslovne, koriguje ju. Myslí si, že ho žena žiada o riešenie a preto jej dáva rady.
2. Žena má pocit, že ju muž nechápe (chýba pochopenie).
3. Počúva, ale potom sa nahnevá a obviňuje ženu.
3. Žena sa cíti nemilovaná, lebo muž nerešpektuje jej pocity (je voči nej neúctivý).
4. Znižuje význam jej pocitov a potrieb. Deti alebo práca sú preňho dôležitejšie.
4. Žena necíti jeho oddanosť, nie je preňho jediná.
5. Keď sa žena trápi, muž jej vysvetľuje, prečo má pravdu on a prečo sa nemá trápiť.
5. Žena sa cíti nemilovaná, lebo muž neuznáva (chýba uznanie) jej pocity a vyvoláva v nej dojem, že nemá na nič právo.
6. Vypočuje ženu, nepovie nič alebo jednoducho odíde.
6. Cíti neistotu, lebo nedostáva ubezpečenie, ktoré potrebuje.

Ako počúvať bez hnevu

1. Hnev pramení z vášho nepochopenia ženinho hľadiska.
1. Pokúste sa ju pochopiť. Neviňte ju, že vás nahnevala. Ona za to nemôže.
2. Pamätajte si, že pocity nemusia hneď dávať zmysel. No napriek tomu existujú a žena potrebuje vašu účasť.
2. Zhlboka dýchajte, ale nehovorte nič! Uvoľnite sa! Predstavte si, ako by bolo vám, keby ste svet vnímali jej očami. Nesnažte sa ovládať situáciu.
3. Nezabudnite, že hnev môže prameniť z vašej bezradnosti. Aj keby sa partnerka hneď necítila lepšie, tým, že ju počúvate a chápete, jej veľmi pomáhate.
3. Neobviňujte ju, že jej vaše riešenia nepomáhajú. Ako sa môže cítiť lepšie, keď nepotrebuje riešenie? Odolajte nutkaniu ponúknuť riešenie.
4. Majte na pamäti, že môžete chápať, hoci nesúhlasíte. Aj tak môžete byť dobrý poslucháč.
4. Ak chcete vyjadriť odlišný názor, počkajte, kým žena dohovorí, opakujte jej názor a až potom vyjadrite svoj. Nezvyšujte hlas.
5. Nemusíte všetko chápať, aby z vás bol pozorný poslucháč.
5. Dajte najavo, že nerozumiete, ale chceli by ste porozumieť jej slovám. Prevezmite na seba zodpovednosť, neobviňujte partnerku, nenaznačujte, že ju nemožno pochopiť.
6. Vy nie ste zodpovedný za to, ako sa cíti partnerka. Možno sa vám zdá, že vás obviňuje, v skutočnosti však potrebuje vaše pochopenie.
6. Neobhajujte sa, kým vaša partnerka nepocíti, že vám na nej záleží a že ju chápete. Potom môžete ohľaduplne vysvetľovať, alebo sa ospravedlniť.
7. Ak vás partnerka veľmi nahnevá, možno vám neverí. Kdesi v nej sa ukrýva dievčatko, čo sa bojí, že jej ublížite; najväčšmi potrebuje vašu láskavosť a účasť.
7. Nehádajte sa. Počkajte, kým sa žena trochu upokojí a porozprávajte sa neskôr. Vyskúšajte techniku intímneho listu.

Sú dva typy mužov: jeden sa tvrdohlavo bráni, keď sa ho žena pokúša zmeniť a ten druhý síce súhlasí, ale neskôr zabudne a vráti sa k svojmu pôvodnému správaniu. Muž teda odporuje aktívne alebo pasívne.

Muž potrebuje, aby ho žena prijímala takého, aký je, bez ohľadu na chyby. Prijať človeka aj s jeho chybami nie je ľahké, najmä keď si uvedomujeme, že by sa mohol zmeniť k lepšiemu. Môžeme si to uľahčiť, keď pochopíme, že muž sa môže rozvíjať, ak sa vzdáme pokusov zmeniť jeho správanie.

Ako sa vzdať pokusov o zmenu mužovho správania

1. Nevypytujte sa ho priveľmi, keď je nešťastný, lebo bude mať dojem, že ho chcete zmeniť.
1. Nevšímajte si ho, ak o svojom probléme sám nechce hovoriť. Dajte najavo, že ste ochotná sa rozprávať, ale nepreháňajte to.
2. Nesnažte sa ho vylepšovať. Muž potrebuje pre svoj rast vašu lásku, nie odmietnutie.
2. Dôverujte v jeho schopnosť rozvoja, nežiadajte, aby sa zmenil. Úprimne sa porozprávajte, ale nežiadajte, aby sa zmenil.
3. Keď mu dáte radu, o ktorú vás nežiadal, môže mať dojem, že mu nedôverujete, snažíte sa ho kontrolovať či dokonca, že ho odmietate.
3. Buďte trpezlivá a verte, že sa naučí, čo potrebuje aj bez vašej pomoci. Počkajte, až vás sám požiada o radu.
4. Keď je muž tvrdohlavý a vzdoruje zmenám, cíti sa nemilovaný; bojí sa priznať chyby, aby nestratil vašu lásku.
4. Dajte mu najavo, že nemusí byť dokonalý, aby si zaslúžil vašu lásku. Naučte sa odpúšťať.
5. Ak sa obetujete a dúfate, že partner urobí to isté pre vás, bude mať pocit, že naňho robíte nátlak, aby sa zmenil.
5. Naučte sa byť na ňom menej závislá. Robte veci, ktoré vám prinášajú uspokojenie, aj bez partnera.
6. O negatívnych pocitoch môžete hovoriť bez toho, aby ste sa pokúšali o zmenu partnerovho správania. Ak pocíti, že ho akceptujete, bude vás pozornejšie počúvať.
6. Keď hovoríte o pocitoch, dajte mu najavo, že ho nechcete poúčať, čo má robiť, ale chcete, aby bral na vaše pocity ohľad.
7. Ak budete partnerovi dávať príkazy a rozhodovať zaňho, bude mať pocit, že ho korigujete a manipulujete ním.
7. Uvoľnite sa a vzdajte to. Naučte sa prijímať aj jeho chyby. Dajte najavo, že jeho pocity sú pre vás dôležitejšie ako dokonalosť. Nesnažte sa ho poúčať a korigovať.