Search This Blog

by Petra Dzvoníková

July 19, 2018

ČAS S RODINOU



Neviem ako pre vás, ale pre mňa je čas strávený s rodinou to najkrajšie, čo môže byť. Keď som bola mladšia, nebolo to nič, čo by som vyhľadávala. Aj keď som žila v Berlíne, tak som síce pri príchode domov rada trávila čas s našimi, ale ešte radšej s mojimi kamarátmi. Doma som veľa času nikdy netrávila. No keď som sa dala dokopy s Viktorom, prišiel zlom. Zrazu ma začalo baviť tráviť čas doma, len s ním. Vlastne, zo začiatku som trávila všetok svoj čas len s ním. V robote sme boli spolu, po robote sme boli spolu, v noci sme boli spolu .. vyhovovalo mi to. Chodili sme si sadnúť na vodnú spolu a keď sme sa (resp. sa on) začali nudiť doma, chodili sme spolu na bedmintom (myslím, že predtým to bol ešte aj squash, asi raz) .. no jednoducho, trávili sme spolu veľa veľa času. Samozrejme, časom to bolo menej a ako všetci viete, počas tehotenstva to bolo ešte menej. Víkendy často trávime buď u Vikiho rodičov, alebo chodíme k mojej babke a odkedy má Viktor aj druhú prácu po večeroch, vážim si ten čas len vo štvorici oveľa viac.



Preto som bola nadšená, keď mi oznámil, že tento týždeň si zobral voľno a ak nejde do posilky, môžeme byť celý večer spolu. V pondelok sme sa boli prejsť a nakúpiť v Kittsee, odkiaľ pochádzajú aj tieto fotky. V utorok išiel do posilky a na večer sme išli aspoň na krátku prechádzku u nás v Slnečniciach. A streda bola najkrajšia. Najprv sme polietali po vybavovačkách - mala som kontrolu po šestonedelí, potom sme zbehli ešte do sociálnej poisťovne a na úrad práce (samozrejme, nakoniec som nevybavila to, čo som chcela) no a nakoniec sme si spravili pekné rodinné poobedie. 

Previezli sme sa do Parndorfu, kde sme si dali skvelý obedík. Aj keď cesta k nemu nebola najľahšia, haha. Sára nechcela papať v aute, tak sme ju naložili do kočíku, po ceste do reštaurácie sa však pokakala, takže sme išli do prebaľovne, prebalili sme a vydali sme sa zas na cestu do reštaurácie. Vtedy si zmyslela, že je hladná, tak sme sa zas otočili, vrátili sa naspäť, asi pol hodinu kojili a potom sme sa konečne dostali k obedu. Celý tento proces, od príchodu až po jedlo, trval asi hodinu. V reštaurácii nám dala asi 20 minút priestor najesť sa (stihli sme akurát tak paradajkovú polievku) a potom sa zobudila a plakala vždy, keď nebola na rukách. Takže keď nám doniesli pizzu, jedol buď jeden, alebo druhý a ten, kto nejedol, tíšil a zabával Sáru. Okrem toho som si vyskúšala aj kojenie na záchodoch (naozaj nič príjemné) - dvakrát. 

Nakoniec sme si ešte spravili radosť novými Converskami a kúpili sme jedny aj pre Sáru ♥ Na výber boli modré a ružové, takže ak ma poznáte, viete, že sme odišli s modrými. Ukážem vám ich v jednom z ďalších videí. 

Musím povedať, že aj napriek tomu, že s bábätkom je to všetko oveľa náročnejšie, užívam si to.  Samozrejme že si zašomrem, keď sa nemôžem v pokoji najesť, ale stojí to proste za to. Áno, aj keď vrieska a cítim na sebe hejterské zraky všetkých okolosediacich. Úprimne, teším sa aj na to, keď už budeme s Viktorom prvý krát zas sami, aj keď si netrúfam tipnúť, kedy to bude. Pretože momentálne si nedokážem predstaviť byť bez Sáry dlhšie ako pol hodinku a aj to len vtedy, keď j epŕave s Viktorom. Takže asi to ešte potrvá, ale verím, že o to krajšie to potom bude. 

Najbližšie dva týždne síce bude Viktor robiť každý večer, 7 dní v týždni, ale potom nás čaká ďalší takýto týždeň a ja už sa teraz teším! ♡ Čo vy a čas strávený s rodinou? Ste skôr na takéto rodinné chvíle v menšom kruhu, alebo máte radšej byť v obklopení veľkej rodiny mnohých generácií? Alebo ste v tom štádiu, v akom som bola pred rokmi ja, že je to fajn, ale nemusí toho byť veľa? Dajte mi vedieť do komentárov. Tu je ešte pár záberov z pondelka. 






7 comments:

  1. Toto je najhoršie na kojenom bábätku, často si vyžaduje jedlo, lebo sa rýchlo strávi. Preto som v týchto časoch nikde takto nechodila. Nevedela som si to predstaviť, keď som mala co robiť s nou doma.
    Sme u mami (na striedacku aj v CZ koli otcovi malej) ale nikdy sme nemali akoby klasický strávený rodinný čas. S otcom malej spolu nie sme takže to nebol pre mňa nikdy ten pocit keď sme boli všetci spolu, ako by mal byť, ani tie spoločne chvíle neboli ako by mali byť, keď je spolu fungujúca rodina. :) viem ze kebyže som mala muža ktorého milujem a chcem s nim mat rodinu, tak si rodinné chvíľu užívam, a boli by úplne iné ako doteraz poznám. Možno raz. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Dani, verím, že raz určite áno <3

      Delete
    2. to je za nazor 😂😂 ze to je najhorsie na kojenom babatku 😂 vsak je to uplne prirodzene a radsej stale kojit zdravym mliekom ako umelym nech je to aj kazdu hodinu 😂 v tomto dost pomaha napr satka, naviazes a mozes aj kojit a ruky mas volne

      Delete
    3. Nemyslím si, že je to myslené tak, ako si to pochopila. Je to prirodzené, samozrejme, ale je to v istých veciach aj obmedzujúce :)

      Delete
  2. Nádherný článok! Teraz bývam v Bratislave s najlepšími kamarátkami a za nič by som to nevymenila - no oveľa viac si teraz vážim chvíle strávené s rodinou ❤
    BEE A CHANGE // Facebook Page

    ReplyDelete
  3. Och a chcela by som vedieť, kde sú teraz všetci tí anonymi, ktorí tak radi komentujú pod tvoje články - tu krásne rozprávaš o Viktorovi, ako si vzal voľno, ako ste si spravili výlet a ako sa stará o Sáru; tak zrazu nemajú čo povedať, lebo si už nemajú do koho zabrdnúť? :D

    ReplyDelete

Fun

Education

Podcasts