Search This Blog

by Petra Dzvoníková

June 7, 2018

RODÍM?


Ahojte! Dnes mám pre vás kratší článok, ktorý mi proste nedalo nenapísať kým sú veci ešte také čerstvé a ja mám ešte tochu času na blog. Verím, že najmä tie z vás, ktoré pôrod ešte len čaká, bude tento post zaujímať. 

Ak ma sledujete na instagrame, tak viete, že som v noci z pondelka na utorok utekala do pôrodnice, ale tento post už píšem z domu. A ešte stále som "2v1", ako sa tomu zvykne hovoriť. V nasledujúcich riadkoch vám napíšem, prečo som vlastne do tej pôrodnice išla, ako to tam prebiehalo a prečo ma pustili. 




V nedeľu večer som začala mať slabé, trochu bolestivé kontrakcie, ktoré však čoskoro ustali. Boli to také sťahy maternice veľmi podobné tým, aké som mávala pri menštruácii. V pondelok ráno som mala kontrolu u mojej lekárky, ktorá mi potvrdila, že aj jemné špinenie a aj tieto bolesti sú normálne a nemusia nič znamenať, ale zároveň že pôrod je už veľmi blízko a môže sa spustiť kedykoľvek. 

V pondelok večer som opäť okolo 9 začala pociťovať kontrakcie, neboli však pravidelné a boli medzi nimi čiastočne dosť veľké rozostupy. Na chvíľu ustali a okolo trištvrte na jedenásť začali prichádzať častejšie. Najprv každých 10 minút, neskôr každých 7, či 5. Dala som si teplú sprchu, ale kontrakcie nezmizli. Išli sme si ľahnúť, ale nevedela som zaspať a tak som si čítala rôzne články o tom, ako rozoznať poslíčkové bolesti od tých naozajstných a zapisovala som si každú kontrakciu - kedy prišla a ako dlho približne trvala. Keďže som sa dočítala, že tie poslíčkové nebolia, neprichádzajú pravidelne a po kúpeli, či sprche by mali zmiznúť, zhodnotila som, že tie to asi nebudú. Počkala som do pol 3 ráno, kedy som sa definitívne vykotúľala z postele a začala som sa chystať. Spravila som si čaj, obliekla som sa, trochu som sa upravila a nikam som sa pritom neponáhľala. Okolo 2:50 som zobudila aj Viktora a po dobalení posledných vecí do pôrodnej batožiny (sme nabalení ako na výlet) sme sa teda vybrali do mojej pôrodnice, ktorou je Sanatórium Koch. 

Dorazili sme niečo po tretej, nahlásili sme sa na recepcii a odtiaľ sme pokračovali do ambulancie. Čakala ma prehliadka podobná tej, ktorú som absolvovala už v pondelok ráno a lekárka konštatovala, že nález (rozumej otvorenie krčka maternice) je rovnaký, ako bol na kontrole. Zmerali mi pulz, obligátne som už klasicky omočila paličku a zobrali si ma hore na pôrodné na CTG monitor. Kontrakcie boli prítomné a tak ma ubytovali a začala sa príprava na pôrod. 

V tejto pôrodnici so mnou našťastie mohol byť na "prípravnej izbe", čiže počas 1. doby pôrodnej, aj manžel a na izbe nikto okrem mňa nebol, čiže sme mali totálne súkromie. Začala sa príprava na pôrod v podobe podania očistného klyzma (dostala som na výber, či si ho zavediem sama, alebo či to spraví sestrička, vybrala som si prvú možnosť) a potom sme čakali. Nasledoval ďalší monitor, ďalšia kontrola krčku maternice, no nič sa nehýbalo. Kontrakcie som síce pociťovala častejšie a intenzívnejšie, ale neotvárala som sa. Medzitým sme sa snažili trochu si pospať, čo sa v mojom prípade nedarilo kvôli kontrakciám a vo Viktorom preto, že si nemohol ľahnúť. 

Pri rannej vizite lekár konštatoval, že sa stále nič nehýbe a ja som akurát v tej dobe prestávala cítiť pravidelné kontrakcie. Dal mi na výber dve možnosti - buď ma pustia domov a budeme čakať, kedy sa krčok začne uvoľňovať sám, alebo ostanem do večera a ak sa nič nepohne ďalej, budú mi pôrod vyvolávať (ak vás zaujíma, ako by sa niečo také konalo, info nájdete tu). Večer by mi zaviedli prostaglandín, nechali by ho cez noc pôsobiť a na druhý deň by som teoreticky mala odrodiť. V prvom momente som bola rozhodne za možnosť číslo dva, keďže som si hovorila, že keď už sme tu, tak snáď nebudem zas chodiť domov! No keď som sa vrátila naspäť na izbu a videla som toho môjho zničeného, unaveného manžela, nedalo mi to. Jasné, mohol by ísť domov sám, ale úprimne, samej sa mi tak tiež nechcelo ostávať. Bolo okolo 9 ráno a pri predstave, že by som do večera musela čakať a potom ešte celú noc a bohvie ako dlho na ďalší deň, mi prišlo zle. A tak som sa rozhodla, že ideme domov a uvidíme, kedy to na mňa zas príde. 

Okolo 11 nás konečne prepustili, tak sme utekali rovno naspäť k nám, Viktor na gauč a ja do vyklimatizovanej spálne do postele. Pospali sme si nejakých 4, 5 hodín, išli sme sa najesť a teraz píšem tento článok, niečo pred siedmou večer. Ako ho tak píšem, sem-tam príde nejaká kontrakcia, ale zatiaľ nič pravidelné. Takže si idem napustiť teplú vaňu, potom mám v pláne si trochu pospať, navariť večeru a uvidíme, ako to bude pokračovať. Osobne dúfam, že keď vo štvrtok zverejním tento článok, už bude Sára na svete. 

Tak dúfam, že sa mi podarilo vám trochu ozrejmiť, čo sa to tam vlastne dialo a prečo sme nakoniec v pôrodnici nezostali. Aj keď som neskutočne vyčerpaná, tak musím povedať, že som istým spôsobom rada, že som si to takto vyskúšala a aspoň viem ako to tam vyzerá, ako prebieha predpôrodná príprava a čo ma viac-menej čaká. 

No comments:

Post a Comment

Fun

Education

Podcasts