Search This Blog

by Petra Dzvoníková

June 18, 2018

PRVÉ DNI DOMA


Ahojte! Tak sa vám opäť hlásim, tentokrát s takým krátkym updatovým článkom. O tom, ako sa máme a aké to je, byť doma. Zajtra to totiž bude presne týždeň, odkedy nás pustili z nemocnice. Ak sledujete môj instagram, tak určite viete, že som sa nevedela dočkať, kedy odtiaľ konečne budeme musieť odísť. Prvé dni v pôrodnici som totiž strávila na izbe s pani, ktorá tam musela zostať vyše týždňa, pretože jej dcéra mala žltačku a myslím, že tá bola na pokraji nervového zrútenia. A aj napriek tomu to podľa mňa zvládala bravúrne a ja si naozaj neviem predstaviť byť na jej mieste. To ma dosť vydesilo a preto som sa každý deň modlila, aby nás pustili už na štvrtý deň. 

Priznám sa, že príchod domov nebol taký, ako som si predstavovala. Domov sme prišli medzi jednou a druhou a chvíľu sme mali takú rodinnú pohodu, bolo to fajn. Keďže však Viktor momentálne rozbieha business s vodnými fajkami, o piatej odišiel z domu a nevrátil sa do jedenástej. A na mňa tak trochu doľahla samota. Predsa len, chcela som, aby sme prvý deň a večer doma strávili všetci pekne spolu. Viete, ja mám často také predstavy o tom, ako by veci mali byť a potom som sklamaná, keď také nie sú. Budem k vám úprimná, ten pocit samoty bol sprevádzaný slzami a ako v nedeľu, tak aj v pondelok som si poplakala. Mrzelo ma, že večery trávim sama, teda sama so Sárou.



Prvé dni pre mňa teda neboli naľahšie. Myslím si však, že je to normálne. Chápem, že podnikaniu sa treba venovať a som rada, že aspoň zo svojho "day job" sa Viktorovi podarilo vziať si voľno a tak stíha niektoré dni pred obedom vybavovačky a iné trávi s nami. Pomaly som si na túto novú dynamiku zvykla a našla si v nej aj nejaký ten poriadok. Niekedy tie večery bez manžela so Sárou prespíme, inokedy sa stíham aspoň venovať blogu, či strihaniu videí, prípadne sa učím robiť niektoré rodičovské úkony sama, napríklad také kúpanie. A myslím, že mi to aj celkom ide. No nebudem klamať, niekedy sa modlím, aby bolo zlé počasie a tým pádom by som ho mala pekne s nami doma. 

Chcem, aby so Sárou trávil čo najviac času a nič nezmeškal, pretože tie chvíle s ňou sú nenahraditeľné a už nikdy sa nebudú dať zopakovať. A zároveň aj ja raz za čas potrebujem jeho blízkosť, objatie, proste sa k nemu pritúliť a užívať si jeho prítomnosť. Takých chvíľ je momentálne veľmi málo, ale verím, že sa to časom trochu polepší. 

Takisto nebolo úplne najľahšie dozvedieť sa, že sa za mojím chrbtom "na tajňáša" diali presne tie veci, ktoré som predpokladala, že sa budú diať, aj keď som mala nádej, že sa tentokrát nájde či už u Viktora, alebo jeho kamarátov, trošku rešpektu voči mojim zásadám. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Viac to tu nebudem rozvádzať, pretože je to záležitosť, ktorú si tentokrát musíme vyriešiť medzi sebou. Svoj názor som povedala ako v tomto článku, tak aj tu vo videu. Áno, som z toho sklamaná a myslím, že väčšina z vás pochopí, keď poviem, že ma nemrzí v prvom rade to, že sa niečo také konalo, ale to, že sa mi to všetci kolektívne snažili zatajiť. Viac sa k tejto téme momentálne tu na blogu vyjadrovať nebudem. 

Je fajn, že teraz už môžeme chodiť aj na prechádzky a tak sme stihli vybehnúť do mesta na zmrzlinu, cez víkend pozrieť moju babičku a keď máme večer energiu, môžeme so Sárou a Whiskey vybehnúť za Viktorom. 

Takže takto sa máme. Som unavená, sem-tam osamelá, ale šťastná. Vždy keď vezmem Sáru na ruky, keď ju kojím, keď sa na seba len tak pozráme, ale aj keď vedľa mňa spí, cítim k nej neskutočné množstvo lásky. Keď plačem a ona začne robiť tie svoje grimasy, celý môj smútok je preč a ja sa musím smiať. Je to zvláštna forma lásky, láska k dieťaťu. Taká prirodzená, jednoduchá, narastajúca každým ďalším dňom. 


Vidieť Sáru v náručí mojej babičky bolo na nezaplatenie. ♡ Len ma viac ako inokedy zamrzelo, že sa jej nedožil aj môj milovaný dedo Lubo. 

11 comments:

  1. Áhoj Petush. Jsem z tvých článků a příspěvků na IG tak trochu rozčarovaná. Prvně mě zarazilo, že v den porodu hrotíš nakulmované vlasy a líčení, nemůžu si pomoct, ale první, co mě napadlo, bylo to, že jsi bárbínka, která bez mejkapu nevyjde ani s košem... Nevím, jestli to tak skutečně je, jak říkám, byla to první myšlenka v návaznosti na tvá slova v některém z předešlých článků. Tvoje video bylo dojemný, ukápla mi slza (těžko říct na kolik za to můžou hormony), ale jinak z tvých slov u fotek i v tomto článku cítím spíš chlad. Možná je to tím, že nesdílíš každou minutu svého života a nevíme, co děláš nebo neděláš, ale prostě u jiných žen vnímám to, jak jsou šťastné a vděčné a nic jiného neřeší. U tebe to vypadá na poporodní depresi, jak to tak čtu. To se zapíjením mě mrzí, jak říkám, v těchto dnech by rodina měla být spolu a měli by si užívat sebe navzájem. A ty prostě šťastně nezníš. Těším se na další videa a články, kde to, doufám, uvedeš na pravou míru, případně na tvou odpověď, pokud tenhle komentář nesmažeš. Ať je ti líp! :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj, dakujem za komentar :) Chapem ze ti to moze pripadat tak ze bez makeupu ani nevyjdem z domu a vlastne mas aj pravdu. Ak si citala moje clanky o tom, ako som sa citila v tehotenstve, tak urcite je z nich zrejme, preco to tak je :) Od poporodnej depresie mam este daleko a to prave vdaka tomu, ze si svoje pocity filtrujem tu u seba na blogu. Niektore cerstve maminy sa rozhodnu ukazovat len pozotivne stranky a to je samozrejme v poriadku, ja ukazujem na blogu, aj na instagrame realitu. Pozitivnu aj negativnu :) A mozno by si sa cudovala, kolko cerstvych mamin sa mi ozvalo, ze si tiez poplakali, pretoze hormony, zmena, unava .. ;)

      Delete
    2. Tak neviem, ja už mám dve deti ale prerevala som pol tehotenstva a po po pôrode to isté a je to podľa mňa úplne normálne. Je to veľmi náročné obdobie a dokonale to vyzerá možno v časopise a ak ešte nemáte deti tak si nepredstavujte že to bude také nádherné a dokonalé ako vo filme, lebo fakt nebude �� ale to Ešte neznamená že nie som šťastná, za nič by som nemenila.

      Delete
    3. Tak potom ma popôrodnú depresiu asi každa žena čo poznam 😂 ja mám dve deti a prerevala som pol tehotenstva a po pôrode to isté. Ak si predstavujete toto obdobie ako z filmu tak verte že to také nebude. Keď prídete z porodnice, nevyspata, všetko vás bolí, bábätko plače,staršie si vyžaduje pozornosť tak je normálne že si človek poplace ale to neznamená že nie som šťastná

      Delete
  2. Viktor neznie ako manžel roka. Ak si to vybavujem dobre, písala si niečo v tom zmysle, že pred tebou to bol tak trochu sukničkár. A teraz si vyrazia na chlastačku, aj keď vie, že s tým nesúhlasíš. Snáď si to uvedomí a bude vás se Sárkou na rukách nosiť.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Viktor je vyborny manzel, aspon v mojich ociach. Samozrejme, ma svoje muchy, ale tie ma kazdy z nas ;) Haha, suknickar by som to zrovna nenazvala, kedze mal predo mnou 4 rocny vztah v ktorom bol verny. Skor by som povedala, ze ten rok kym sme sa dali dokopy si uzival single zivot prave po tom dlhsom vztahu. Este k tym mucham .. ma ich naozaj extremne malo a preto sa mi lahsie akceptuju prave tie, ktore ma, napriklad to ze nevie kamaratom povedat nie a niekedy si ma zastat. Manzelstvo je pre mna aj prenho nieco nove, takze si myslim ze je v poriadku sa v nom trochu hladat a postupne si ujasnovat nase hranice, potreby a ocakavania :)

      Delete
  3. Ahoj. Veru, aj na mna niektore tvoje prispevky teraz alebo aj pocas tehotenstva posobia chladne. Mozno preto, ze si sa snazila zachovat formu fashion/lifestyle blogu a nerobit dalsi mamablog rovnaky ako ma kazda druha tehotna. Mozno si len clovek, ktory veci preziva takto. Na druhej strane ta uplne chapem. Doma mam 2.5 mesacnu dcerku a prve tri tyzdne po porode som plakala kazdy den niekedy nielen raz. Dovodov bolo niekolko, od dojatia a stastia az po zufalstvo a smutok. Moj partner mal rodicovsku dovolenku 2 tyzdne od kedy nas pustili z nemocnice. Predstavovala som si, ze to budu moje najstastnejsie 2 tyzdne v zivote. Neboli. Zrazu bolo vsetko tak ine, zvlastne vycerpavajuce, ja som mala bolesti, problem s kojenim, nevedela som ci robim to co robim dobre, na partnera som nemala jedneho mileho slova. Napriek to mu som mu potom niekolkokrat chcela zavolat do prace, nech pride. Citila som sa sama, hodena do nepoznanej vody a mala som pocit, ze on tu proste ma byt. Chapem ako sa citis. Ono sa to bude casom zlepsovat. Teraz prezivam najstastnejsie obdobie zivota, s dcerou sme zohraty tym a aj ked nam ocko chyba lebo tu nie je tak casto ako by som si priala, vazim si to co pre nas robi este viac a aj chvile ked sme spolu tiez. Tie chvile, ked sme spolu sami dve, maju svoje velke caro, treba ho len objavit. Je to o uzivani si niecoho krasneho neopakovatelneho ale aj tazkeho. Niekedy mam chut drbnut si poldeci a utiect aspon na hodinku. Mna osobne toto obdobie spravilo este silnejsou, sebavedomejsou zenou, ktora ai dopraje, co som predtym moc nepoznala. Vdaka par malo blogom ako je ten tvoj ostavam nad vecou, nie som z materstva taka 'overhelmed' a nepripadam si zle, ked moj zivot nie je cely o mlieku a plienkach, ale najdem si cas aj na kadernicku aj na nakup novych handier. Ze nie som uz len matka. Hoci som spociatku tiez mala pocit, ze si namyslena pipka, teraz mam tvoje prispevky velmi rada a celkove tvoju osobu. Dakujem ti, ze robis to co robis, robis to dobre a robis moje dni krajsie. 😊 Zelam ti, aby aj tvoje dni s tvojou rodinou boli len krajsie a krajsie, aby si si to vedela uzivat, ci ste dve alebo traja, hoci to nikdy nema len jednu stranku naplnenu len pozitivnymi pocitmi, dakujem, ze s nami zdielas aj ostatne..😊❤️🌻

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem za komentár <3 Myslím, že chápem, prečo môžu niektoré príspevky pôsobiť chladne, možno to bude tým, že nemám potrebu tu do hĺbky zdieľať tie pozitívne momenty a chvíle, pretože tie si užívam naplno a skôr sa tu venujem tomu, čo ma trápi, pretože to potrebujem dať von a blog je môj outlet práve na tieto veci. Ja si našťastie viem spočítať to, koľko som plakala, na prstoch jednej ruky, ale som toho názoru, že všetko je v poriadku - plakať málo, plakať veľa. Hormóny, životné zmeny, na každého to pôsobí inak a každý to prežívame inak a počas šestonedelia je podľa mňa v poriadku všetko, čokoľvek žena cíti. Som rada, že aj napriek počiatočnému pocitu zo mňa si zmenila názor. Ja som sa počas tehotenstva objavovala a spoznávala a jedna z vecí, ktoré som si uvedomila, sú to, že musím byť ja v pohode a potom bude v pohode aj moje okolie. A keďže mne pomáha cítiť sa lepšie aj makeup, pekné oblečenie, alebo to, že manželovi navarím, tak si na to proste ten čas nájdem, aj keď teraz napríklad za cenu toho, že si menej pospím.

      ďakujem ešte raz za krásny komentár a za to, že ma sleduješ <3

      Delete
  4. teraz možno môj komentár vyznie trošku "odveci" ale rada yb som sa pri ňom vyjadrila k niečomu čo si písala na instagrame a to, že ti niekoľko ľudí povedalo, že máš nejakú formu post-natal depresie, pretože si si poplakala. podľa mňa je to úplne normálne. prežiť niečo tak silné ako priniesť na svet bábätko musí byť veľmi psychicky náročné a nemusí to byť len v negatívnom slova zmysle ale práve naopak. akýkoľvek "stres" na organizmus sa u nás prejaví a možno sa s tým niekedy proste potrebuješ vysporiadať tak, že si poplačeš. a nemusí to byť ani negatívne ani pozitívne len nejaký ventil. páči sa mi, že si real, že povieš veci tak ako sú. chápem tomu, že nie každý človek sa vždy zachová ideálne tak ako očakávame ale to z neho nerobí zlého a ani horšieho človeka ako ktokoľvek iný. hlavné je, že sa ľúbite a že viete veci riešiť, lebo o tom je vzťah! a najdôležitejšie je, že pre teba je tvoj chlap ideálny a anajideálnejší akého chceš a nikto iný vo vašom vzťahu nie je takže do toho nemá čo pindať :))
    Ivana xx

    ReplyDelete
    Replies
    1. Akurát pozerám, že som na tento koment ani neodpísala, som zábudlivec. Ale myslím že zdieľanie ho na instagrame hovorilo samo za seba. Nádherne si to zhrnula a som hlavne rada, ako krásne si vystihla to, o čom sú a majú byť vzťahy. Presne ako píšeš, každý máme, či robíme chyby a je to o tom, či sa vieme ospravedlniť, alebo ich na sebe akceptovať a ako veľmi sa máme radi.

      Delete
  5. OOh, rozkošné. Přeji moře lásky, zdravíčka a štěstí <3

    ReplyDelete

Fun

Education

Podcasts