Fashion, Beauty & More

Search This Blog

June 27, 2018

DOJČENIE


Dojčenie je niečo, nad čím som sa pred tehotenstvom veľmi nezamýšľala. Vlastne ani v tehotenstve nie. Samozrejme, čo-to sme si povedali na psychofyzickom kurze pred pôrodom, sem-tam som narazila na nejaký článok na internete a niečo si o dojčení prečítala. Celkovo to však patrilo k veciam, ktoré som ohľadom tehotenstva a materstva mala naštudované najmenej. 

S narodením našej dcéry sa však dojčenie stalo každodennou súčasťou môjho života a nie malou. Niekedy mám pocit, že cez deň nerobím nič iné, len kojím. A kedže ste sa ma na to mnohé pýtali už odkedy sme boli v pôrodnici, rozhodla som sa napísať aj článok. O tom, ako sme začínali a ako pokračujeme. 


ZAČIATKY V PÔRODNICI


Poďme teda rovno od začiatku. V deň, kedy sa Sára narodila, som si ju podľa rád sestričiek začala prikladať. Kolostrum, teda prvé mlieko, sa mi síce ešte nespustilo, ale pár krát som to vyskúšala, aby som v nej vzbudila sací reflex a v mojich prsiach zas tvorbu mlieka. Ak si správne spomínam, prvý deň sa ešte ani raz neprisala, ani sa mi nespustilo mlieko. Na druhý deň sme skúšali ďalej a vtedy už som mala trochu kolostra, čo som zistila s pomocou laktačnej poradkyni v Kochu. Sama som si nebola istá a keď som si skúšala zmačknúť prsia, tak z nich nič nešlo. Potom som samozrejme zistila, že som len nevedela, ako chytiť a ako stlačiť. Sára sa však ani celý druhý deň ani raz poriadne neprisala. Nerobila som z toho však žiadnu vedu, keďže sestričky povedali, že 24 hodín po narodení bábätká nebývajú hladné a majú dostatok všetkého ešte z bruška. Vždy, keď sa zobudila, som si ju proste na chvíľu priložila a skúšala som, či sa jej podarí "chytiť" sa. Myslím, že mi dosť pomohlo nestresovať sa najmä to, že som vedela, že mám kolostrum a prsia sa pomaly plnia mliekom a takisto povzbudenie sestričiek, ktoré skonštatovali, že mám ideálny tvar bradaviek na dojčenie. To ma povzbudilo a verila som, že všetko pôjde tak, ako má, keď príde ten správny čas. Takisto mi veľmi pomohlo vedomie toho, že moja mama nikdy nemala problém s dojčením a mlieka mala viac, ako som vládala vypiť. 

PRVÉ KOJENIE A PREBYTOK MLIEKA


Keď už som sa v druhý večer v pôrodnici ukladala na spánok, na Sáru prišiel hlad a s ním aj plač. A tak som si ju znovu skúsila priložiť a ani neviem ako, zrazu sa prisala. Pamätám si, že som si vôbec nebola istá, či to robím správne - či ju správe držím, či je správne prichytená a či vôbec pije, alebo len ožužláva. Keď som mala pocit, že na prsníku zaspala, snažila som sa ju pomocou prsta od bradavky odpojiť a uložiť do postieľky. Vtedy prišiel ďalší rev a takto to pokračovalo vlastne až do rána. Celú druhú noc v pôrodnici sme teda strávili kojením, s tým že ja som bola v akejsi polo-sediacej polo-ležiacej polohe a sem-tam som popri kojení na chvíľu zaspala, pretože som bola neskutočne vyčerpaná. Viem, že som bola veľmi zmätená z toho, či je to tak správne - predojčiť celú noc. Na druhý deň som sa na to pýtala lekárky, ktorá mi povedala, že zo začiatku je to určite v poriadku a že jej mám dať mlieko vtedy, keď si ho pýta. V ten deň som sa pre istotu spýtala setričky, aby sa pozrela, či Sára vlastne správne pije, pretože som si nebola istá. Necítila som ani nejaký "ťah mlieka", alebo ako to nazvať. V podstate som tie prvé dni cítila akurát tak ubolené bradavky. Sestrička mi potvrdila, že pije správne a že to môžem poznať na základe toho, že prehĺta. No úprimne, to neviem rozoznať poriadne dodnes. 

Ďalšie dni a noci už to bolo lepšie. Po prvotnom kolostre sa mi pustila už aj tvorba toho "naozajstného" mlieka a bolo ho čím ďalej, tým viac. Kojila som vtedy, kedy si to Sára vypýtala a vďaka tomu sme si dokonca aj trošku v noci pospali. Priznám sa však, že bolesť bradaviek bola chvíľami obrovská. Čo ma zachránilo bol krém na bradavky od Aventu, ktorý sa nemusí pred kojením zmývať. Preto som si ich natierala viackrát denne a najmä priamo pred a priamo po kojení. 

V piatok, alebo v sobotu, čiže na tretí, alebo štvrtý deň, sa mi mlieko spustilo naplno. Keďže som v pôrodnici nechcela nosiť tehotenskú podprsenku a vložky do nej mi boli na precitlivené bradavky nanajvýš nepríjemné, často sa mi stalo, že som mala totálne premočenú nemocenskú košeľu od mlieka. Spustilo sa naozaj kedykoľvek len tak a ja som si to niekedy uvedomila až keď som sa rukou oprela o košeľu a cítila som, že je celá premočená. 

Na tretí deň som dostala novú spolubývajúcu, ktorej sa bohužiaľ mlieko nie a nie spustiť a ktorej bábätko sa nevedelo prisať. Prikrmovať nechcela v žiadnom prípade a keďže ja som mala mlieka na rozdávanie, rozhodla som sa pre jej bábätko odsať, čo sa dalo, aby nemusela dokrmovať umelým mliekom. Vďaka tomu som mala možnosť vyskúšať si aj manuálnu odsávačku, na ktorú sa mnohé pýtate. Mala som ju požičanú od pôrodnice, no ak si správne pamätám, bola od Aventu. Musím priznať, že používať ju nebolo nič príjemné, ale nebolo to ani nič strašné. Samozrejme, keby som mala odsávať toľko, aby som naplnila celú fľaštičku, asi by ma dosť bolela ruka. No na odsávanie raz za čas v malom množstve takáto manuálna odsávačka úplne stačí. Myslím si, že nepríjemná mi bola aj preto, že aj kojenie bolo pre mňa vtedy veľmi bolestivé. Možno keby som ju používala teraz, tak by mi až tak nepríjemná nepripadala. 

KOJENIE DOMA - AKO ČASTO?


Keď sme prišli domov, chodila som po byte zásadne hore bez, pretože a) bolo teplo b) nemala som žiaden ekvivalent nemocničnej košele. To sa však po chvíli ukázalo ako zlý nápad, pretože ešte stále sa mi niekedy len tak spustilo mlieko a okvackalo nie len mňa, ale aj všetko naokolo. Skúšala som tehotenské podprsenky, ale väčšina tak či tak pretiekla a vložky do nich som na doma nosiť nechela, pretože ten materiál mi jednoducho nebol príjemný. Po čase som prešla na nosenie látkových pleniek. Obviažem si ich okolo pŕs ako také to tričko nad pupok ktoré sa nosilo v 90tych rokoch a keď sa premočí jedna, nahradím ju ďalšou. To je pre mňa momentálne najpohodlnejšia vec, ktorú doma nosím. Samozrejme, keď idem mimo domu, tak sa navlečiem do jednej z dojčiacich podprseniek a dám si do nej aj vložky, ale akonáhle sa vrátime domov, vraciam sa k plienkam. 

Na kojenie som sa pýtala aj detskej lekárky, ktorá mi povedala, že by som nemala Sáru nechávať na prse príliš dlho. Povedala, že si mám stopovať 15 minút, potom ju odpojiť, dať odgrgnúť a ponúknuť druhý prsník, znovu na 15 minút. A kojiť každé tri hodiny. Táto technika nám však nevydržala ani prvý deň. 

Po prvé - Snažiť sa oddeliť dieťa od bradavky keď ešte nemá dosť je pre mňa väčšinou bolestivé. A keďže už veľmi zriedkavo vydrží dlhšie, ako 15 minút, tak to ani nemusím robiť. Keď vydrží dlhšie, nechám ju, pokiaľ to nie je excesívne dlho a teda pokiaľ vidím, že pije a nespí. Pri každom kojení jej skúšam dať oba prsníky, aj keď nie vždy má teda záujem. Niekedy áno, niekedy nie. Odgrgnúť ju poväčšine medzitým dám, ale zatiaľ bezvýsledne. To má ževraj po tatinovi. 

No a teraz k tým trom hodinám. Cez deň nič také nedodržiavame, keďže si pýta častejšie. A doktorka povedala - buď každé tri hodiny, alebo ak chce častejšie, tak vtedy, keď chce. No a aby som si v noci dávala budík na každé tri hodiny a budila aj seba aj ju, to by som musela byť blázon. Väčšinou sa tak či tak sama zobudí práve po troch hodinách, príležitostne až po štyroch, takže si myslím, že tá hodinka navyše nikoho nezabije. V posledných dňoch sa to však začalo trochu meniť a budí sa najprv po troch hodinách, potom každú hodinku a pol. Nie som si však istá, či to nie je z toho, že by ju bolelo bruško, ale to nám asi potvrdí až detská lekárka. 

Ešte by som sa vrátila k téme odsávačka. Doma mám elektrickú, ktorú som dostala od kamarátky, ktorá ju už nepoužíva (ďakujem!), tiež od Aventu. Zatiaľ som ju používala len prvé dni po návrate z pôrodnice, keď som mala tak naliate prsia, že som si ich proste potrebovala odsať, lebo som mala dojem, že prasknú. Časom sa to zlepšilo, takže kým mi dorazí domov sterilizátor na fľašky, do ktorých budem odsávať a potom zamrazovať, neodsávam. Čo s týka tejto odsávačky, je mi príjemnejšia, ako tá manuálna, ale ako som už spomínala, môže to byť tým, že už nemám až tak doráňané bradavky a preto nie sú až tak precitlivené. Takisto je mi celkom sympatické, že sa dá nastaviť na tri rôzne intenzity odsávania, aj keď teda na trojku som sa zatiaľ neodvážila, haha. 

OBLEČENIE NA DOJČENIE


Premýšľam, čo by pre vás mohlo byť ešte užitočné vedieť. Možno oblečenie, ktoré pri dojčení nosím? Priznám sa, že toto bola jedna vec, ktorá ma predtým absolútne nezaujímala a až po príchode z nemocnice som si uvedomila, že môj výber oblečenia je teraz ešte viac obmedzený, ako keď som bola tehotná. Celkovo mám kúpené jedno tričko určené primárne na kojenie, ale keďže sa mi opticky veľmi nepáči, nenosím ho veľmi rada. Snažím sa skôr hľadať alternatívy v mojom bežom šatníku. Zistila som, že veci, ktoré by som vynosila najviac, sú veci na gombíky. Košele, z ktorých preferujem najmä moju klasickú dlhú, ktorá zakryje aj pás na tehotenských rifliach, ktoré ešte stále nosím, pretože som lenivá skladať krabice, v ktorých mám normálne jeansy. A áno, trochu sa bojím, že sa do nich zatiaľ nezmestím. Takisto šaty na gombičky, alebo wrapové, by neboli na škodu, no priznám sa, že zatiaľ som nenašla žiadne, ktoré by sa mi páčili. Mám kopec šiat, v ktorých by sa dobre kojilo, ale nedajú sa nosiť s podprsenkou. Keďže sa mi však zvykne pustiť mlieko kedykoľvek len tak, neodvážim sa dať si žiadne z nich. A vložky do podprsenky by vo väčšine prípadov boli extrémne viditeľné pod ktorýmikoľvek šatami. Mám však aj klasické šaty na ramienka, ktoré sa dajú nosiť s podprsenkami a po tých siaham celkom rada. Takisto po tričkách na ramienka. Dnes som mala prvý krát tričko, ktoré bolo treba vyhrnúť a aj s tým sa dalo existovať. Takže overall by som odporučila vytriediť si najmä oblečenie, ktoré sa dá ľahko zhrnúť, alebo vyhrnúť a ktoré sa dá nosiť na kojace podprsenky, to je pre mňa osobne základ. Ale úprimne, som rada, že je teplo a zatiaľ nemusím riešiť nejaké ďalšie vrstvy, lebo to by už mohlo byť problematickejšie. 

KOJENIE NA VEREJNOSTI


No a posledná vec, o ktorej sa trošku rozpíšem je kojenie na verejnosti. Musím sa priznať, že v pôrodnici som teda nemala žiadne zábrany a nerobilo mi problém kojiť napríklad ani pred návštevou mojich spolubývajúcich. Nevadilo mi, že som chodila s od mlieka premočenou košeľou a že ma tam tak niekto videl. No to bola pôrodnica. Neviem si predstaviť ani to, že by som doma kojila pred nejakou návštevou. Jediný, pred kým neutekám kŕmiť do inej miestnosti je môj manžel, moji rodičia, sesternica a babka. Takisto si nedokážem predstaviť vytasiť prsník niekde v parku, alebo v nákupnom stredisku. Tým nechcem povedať, že je to zlé, alebo že by to ženy nemali robiť. Myslím si, že je to každého osobná preferencia a že ide najmä o to, pri čom sa každá z nás cíti komfortne. Ja si to zatiaľ predstaviť nedokážem a vždy keď "to" na Sárku príde na verejnosti, utekám radšej do auta na zatmavené zadné sedadlá, ako keby som mala kojiť "out in the open" (poviete mi niekto, prečo môj mozog dnes premýšľa po anglicky?!).

MOJA STRAVA

Ešte by som niečo málo povedala k svojej strave. Počas tehotenstva som počúvala z každej strany, že lekárka mi dá po pôrode jedálniček, ktorého sa budem musieť držať a tak som sa na to trochu psychicky začala pripravovať. Predsa len - som vegetariánka, takže každý jedálniček je pre mňa ešte o  polovicu kratší. V pôrodnici som sa druhý deň hneď pýtala na to, čo by som mala alebo nemala jesť a lekárka ma pozitívne prekvapila - môžem jesť všetko, z čoho ja osobne nemám nejakú alergickú reakciu, alebo ma to nedráždi. Samozrejme, stále počúvam z každej strany, čo by som nemala jesť. Už v pôrodnici som hodila na instagram fotku jedného obeda - strapačiek s kapustou - a dostala som viacero správ, že by som to nemala jesť, lebo Sárku z toho bude bolieť bruško. No, zjedla som a predstavte si - žiadne bolesti bruška sa nekonali. Samozrejme, snažím sa vyhýbať sa veľmi pikantným jedlám, obmedzovať množstvo jahôd, ktoré zjem, lebo sú alergén a takisto byť trochu opatrnejšia pri takých tých jedlách z ktorých by mohlo nafukovať, napríklad pri strukovinách. Ale inak jem všetko a zatiaľ sme teda problémy s bruškom nemali a tvorba mlieka je tiež v poriadku. Takže aj v tomto prípade by som povedala, že počúvajte hlavne sami seba a svoj inštinkt a nedržte sa striktne nejakých zoznamov. 

To by bolo z mojej strany asi všetko k tejto téme. Ak máte akékoľvek dotazy, napíšte mi komentár, alebo na instagrame. Z môjho pobytu v pôrodnici som pochopila, že kojenie nebýva vždy ľahké a už vôbec nie tak jednoduché, ako bolo pre mňa, najmä pre mnohé prvorodičky. Osobne si myslím, že strašne veľa urobí aj prístup sestričiek a lekárov a takisto psychické naladenie mamičky. Akonáhle sa vystresuje, môže to tvorbu mlieka ešte viac spomaliť a reči sestričiek typu "no s vašimi bradavkami to bude ťažké" vôbec neprospejú. Preto by som chcela pripomenúť každej z vás, ktorú to ešte čaká, aby ste si takéto reči nepripúšťali a snažili sa nestresovať, aj keď to najprv môže vyzerať, že sa vám mliečko ešte nespustilo. Skúste si do pôrodnice keď tak pozvať laktačnú poradkyňu, ktorá vám s kojením pomôže a hlavne vás povzbudí. A aj keby sa vám mlieko spustilo neskôr, vôbec sa podľa mňa netreba báť zo začiatku prikrmovať. Ak by ste chceli prikrmovať len materským mliekom, myslím, že napríklad v Bratislave sa dá kúpiť na Kramároch. 

Na záver by som chcela povedať len toľko, že pri dojčení podľa mňa neexistuje žiadne "správne" a "nesprávne". Každá z nás si musí zvoliť spôsob, ktorý jej najviac vyhovuje. Niekomu môže vyhovovať len kojiť, niekomu zas prikrmovať z fľašky, iným umelá výživa. Niekto chce kojiť tri mesiace, iný pol roka, ďalší zas tri roky. Každá matka si musí zvoliť ten správny spôsob pre seba a svoje dieťa, pretože každá z nás vie najlepšie, čo je pre nás najlepšie. Určite to vieme lepšie my, ako nejakí internetoví odborníci, ktorých je najmä pri témach ako dojčenie požehnane. Treba počúvať najmä seba a svoj vnútorný hlas. 

No comments:

Post a Comment

Subscribe to our mailing list:

Social

ACHIEVEMENTS

COMMUNITY

Blog Archive