GOING BRALESS

Hello everyone, Petush here! The last couple of days, I have been trying to mentally prepare myself for the fact that I will have to "go to" work on Monday after three weeks of being off due to health issues. I have written the words go to in quotation marks, because I work from home. But believe me, after three weeks of not being online, it doesn't matter if you work from home or not - you have to mentally prepare yourself and get ready for all the craziness. 

I have also been trying to think of the next post. Should I tell you about my favorite desert of the moment and show you how to make it? I will definitely do that next week. Should I tell you about coloring my hair again and writing about getting rid of brassy orange hair and getting it to an ashy dirty blonde shade? I will do that once the orange is completely gone and my hair does not fall out by then. Let's talk about something else. Let's talk about going braless! 

●

Ahojte, hlási sa vaša Petush! V posledných dňoch som sa snažila psychicky pripraviť na to, že po troch týždňoch na PNke budem musieť "ísť" do práce. Slovo ísť som napísala v úvodzovkách, pretože robím z domu, takže chodím akurát tak zo spálne do obývačky, haha. Ale verte mi, pri návrate po troch týždňoch je jedno, či robím z domu alebo z kancelárie, náročné to bude rovnako a psychická príprava na to šialenstvo je jednoznačne nutná. 

Taktiež som rozmýšľala nad novým postom. Napíšem vám o mojom momentálne najobľúbenejšom dezerte aj s receptom? Aj k tomu sa budúci týždeň dostanem. Mala by som napísať update k farbeniu mojich vlasov a o tom, ako sa dá dostať z hnusnej oranžovej vytiahnutej farby na popolavý špinavý blond? O tom sa môžeme baviť keď sa naozaj zbavím všetkej oranžovej na dobro. Poďme sa baviť o niečom inom. Poďme sa baviť o téme bez podprsenky! 

When it comes to this topic, I feel like it has been spoken about a lot in the past and that it used to be really controversial! It still might be, for some people. Not for me though. Some people might think that going braless means, that you want to shock, to be a rebel. And maybe someone does it for those reasons. For me personally, going braless (as well as wearing a bra) is about something else. It's about personal preference, comfort and confidence. 

My mom never wore a bra. She didn't feel comfortable wearing it. I also had a classmate who often did not wear a bra, because she didn't like wearing it. I remember thinking that she must feel really comfortable with herself and her breasts if she has the guts to come to school braless. When my chest started developing, I couldn't wait to start wearing bras. It was a sign of being a woman and having "something there" finally. It was something I was really excited about. Actually, I wore bras long before having grown breasts - I stuffed them with socks and pretending I had something on my chest when I was like 8 or 9 years old. I was fascinated with breasts and always lived in fear of growing up flat chested. For some reason, I always dreamed of having bigger boobs, not quite sure why. 

In my teenage years and as I grew older, I was quite happy with what I got, but could not imagine leaving the house without a bra. I wore pushups and was not confident enough to show what I really got. Also, I would not let anyone see me naked, not even my boyfriends. If I took of my clothes, it was with lights off only. Later on, I stopped wearing pushup bras, but still, could not imagine not wearing a bra. But I was starting to get more comfortable with myself, not having the need to always pretend to have bigger breasts than what I really had, for the first time in my life. 

Then one day, I was feeling ill, was tired and in a hurry to get dressed and leave my house, I think I have been organising events back then and had to be at a club at a certain time to prepare everything. Well, I forgot to put on a bra and found out when I was at the club already. At first, fear struck me and I wrote to a friend of mine if he could buy me a random bra and bring it later to the club so that I could put it on. Then, I thought to myself - you have not noticed until now, nobody else has noticed as well. And even if they did .. so what? That was my turning point. And in a couple of minutes after the realisation, I have completely forgotten the fact that I did not have a bra on. There was not one person in the club who seemed to notice anything "different" about me. 

It's not like I don't wear a bra now - on most days, I do, because I am used to it. I like wearing bras, even push up bras sometimes. But at the same time, it's not a necessity. I don't buy my clothes according to "can be worn with a bra" anymore. If I have a dress which has to be worn without a bra, so what? I will not wear that damn thing and let my "girls" enjoy a little freedom, haha. 

And a couple of weeks ago there was a new milestone in my "going braless" story. I shot the first time ever in public not wearing a bra and I published my first braless outfit post (here). I was afraid that someone would comment on the "bralessness" of it all, but nobody did. Because most of the time, it's not the others who care, but only you yourself. And that's what I had to realize. 

Of course, there is a thin line between classy and not-so-classy braless, but overall, it's everybody's own business if they want to wear a bra or not and if they feel confident enough to do so. One person can feel empowered not wearing a bra, the other by wearing it, who knows? To each is their own. For me personally, it took confidence and courage to be able to go braless, but it's not something I dwell on. 

And what about you? What are your thoughts on going braless? 

Below, you can find a collage of my favorite braless looks. 

●

Čo sa týka tejto témy, mám dojem, že sa o nej už v minulosti dosť diskutovalo a že je dosť kontroverzná .. alebo aspoň bola. Pre niekoho možno ešte je. Pre mňa osobne až tak kontroverznou nie je. Určite sa nájde niekto pre koho je nenosenie podprsenky šokujúce, rebelské. A pravdepodobne sa nájdu aj ľudia, ktorí ju nenosia práve pre dosiahnutie tohto efektu. Pre mňa je nenosenie podpsenky (a vlastne aj jej nosenie) o niečom inom. Je to o osobných preferenciách, pohodlí a sebavedomí. 

Moja mama nikdy nenosievala podprsenku. Nebola jej pohodlná. Mala som aj spolužiačku, ktorá často prišla do školy bez podprsenky. Tiež preto, že podprsenky proste nemala rada. Pamätám si, že som vtedy obdivovala jej odvahu, pretože ja som si nevedela predstaviť prísť do školy (bavíme sa o strednej) bez "podprdy". Keď sa môj hrudník začal vyvíjať, nevedela som sa dočkať prvej podprsenky. Pre mňa to bola znak ženstva, znak toho, že "tam niečo rastie". Konečne. Vlastne ak mám byť úprimná, nosievala som sem-tam podprsenky ešte dávno predtým, ako "tam niečo bolo", keď som mala nejakých 8, 9 rokov a vypchávala som si ich ponožkami. Prsia ma tak trochu fascinovali a keď som vyrastala, žila som v strachu že budem "plochá" - tak sme tomu vtedy hovorili a báli sa toho ako čert kríža. Vždy som chcela mať veľké prsia, vlastne ani neviem prečo. Sníva každé dievča o veľkých prsiach? 

Keď som prišla do puberty a trochu som vyrástla, začala som byť celkom spokojná s tým, "čo tam" narástlo. Nevedela som si však predstaviť ísť niekam bez podprsenky. Nosila som push-upky a nevedela som si predstaviť ukázať vo výstrihu to, čo tam v skutočnosti bolo. Navyše, nikdy som nenechala ani môjho priateľa vidieť ma nahú a keď už som sa vyzliekla, tak jedine za tmy. Neskôr som push-upky prestala nosiť, ale stále som si nevedela predstaviť odísť z domu bez podprsenky. Ale začínala som so sebou byť viac spokojná a asi prvý krát v živote som nemala potrebu opticky zväčšovať to, čo bolo vo výstrihu. 

Potom prišiel deň, kedy som sa necítila dobre, bola som chorá a ponáhľala som sa. Vtedy som organizovala eventy a musela som byť v meste na konkrétny čas a tak trochu som nestíhala. Zabudla som si dať podprsenku a zistila som to až keď som bola v klube v meste. Najprv som sa strašne vydesila a volala som kamarátovi, ktorý mal za mnou prísť neskôr, či mi niekde proste nekúpi prvú podprsenku čo mu príde pod ruku. Potom si tak hovorím .. doteraz som si to nevšimla ani ja a zjavne ani nikto iný. A aj keby si to všimli .. tak čo? Vtedy sa môj vzťah k nenoseniu podprsenky zmenil. A po pár minútach odkedy som si uvedomila, že som bez podprsenky, som na to zas zabudla. A ani nikto iný v celom podniku si zjavne nevšimol žiaden rozdiel. 

Nie že by som odvtedy nenosila podprsenky, práve naopak - väčšinou z domu bez podprdy neodídem. Nosím ich rada, niekedy aj tie (ne)slávne pushupky, ale nie je to nutnosť. Už si nekupujem oblečenie s myšlienkou "dá sa pod to nosiť podprsenka?", proste to neriešim. Ak mám šaty, ktoré sa majú nosiť bez podprsenky, tak ich tak proste nosím ak sa mi páčia a doprajem "dievčatám" trochu voľnosti.

A pred pár týždňami som dosiahla ďalší mílnik v mojom bezpodprsenkovom živote - prvý krát som na verejnosti fotila bez podprsenky a zverejnila som svoj prvý "bezpodprdový" outfit (tento). Trochu som sa obávala, že to niekto začne "riešiť", ale nestalo sa tak. Pretože väčšine ľudí je to vlastne jedno, ak si to vôbec všimnú. Myslím, že často to my sami riešime oveľa viac, ako naše okolie. 

Samozrejme, medzi vkusným a nevkusným nenosením podprsenky je len malý rozdiel. Celkovo si však myslím, že je každého vec, či podprsenku nosí, alebo nenosí. Či majú sebavedomie na to, aby podprsenku nenosili. Pre niekoho môže byť prejav sebavedomia nenosenie podprsenky, pre iného zas jej nosenie. Každý si musí sám pre seba určiť, ako sa cíti lepšie. Ja osobne som musela nazbierať odvahu na nenosenie podprsenky a už to vlastne nie je ani žiaden "big deal". 

A čo vy? Čo si myslíte o "bezpodprsenkovaní"? 

Tu nájdete výber mojich obľúbených bezpodprsenkových lookov: 

pictures from Pinterest (search for "braless")